589 deň bez teba. Druhý rok života, ktorý som získala, keď si odišiel. Života, v ktorom sa z nás stali náhodní okoloidúci. Druhý rok života, do ktorého už nepatríš. Pár mesiacov dozadu som sa konečne odhodlala zavrieť za tebou bránu, postaviť múr a prestať sa tváriť, že sa jedného dňa vrátiš. Mal si dosť času, aby si sa vrátil. Príliš veľa času, ktorí som ti obetovala. Príliš dlho som sa nedokázala pohnúť z miesta.

Život bez teba bol pre mňa na začiatku trestom. Bol to život, ktorý som odmietala žiť. Dnes viem, že nič lepšie sa mi stať nemohlo, ale koľko času muselo prejsť, kým som to pochopila… Nechcela som žiť bez teba. Mám však pocit, že som sa to konečne naučila. Dokonca do môjho života znova zavítala láska, hoci iná, než som si predstavovala, ale na tom predsa vôbec nezáleží. Najdôležitejšie pre mňa je, že som schopná ešte niečo cítiť. Pretože za tie dva roky som prepadla presvedčeniu, že túto schopnosť som stratila.

pinterest.com

Úprimne, dúfala som, že sa vrátiš…

Verila som, prosila nebo a hviezdy, dýchala pre tú chvíľu, keď ťa znova uvidím stáť na prahu dverí. No nestalo sa.

Možno keby som sa potichu opýtala svojho srdca, zistila by som, že sa nikdy celkom nezmierilo s tým, že si preč. Ale nedal si môjmu srdcu na výber. Prinútil si ho biť pre niekoho iného. Ja len viem, že sa po dlhom čase znova smejem, tak úprimne, ako predtým a že každý jeden nádych bez teba už nevyžaduje nadľudskú silu. A že som si dokázala zariadiť život tak, aby si v ňom už nemal vyhradené miesto.

A napokon viem, že ťa už nechcem späť. Odmietam totiž znova zažiť tvoju stratu.

Myslím, že dnes už viem, prečo si sa nevrátil. Hlavne preto, že tých dôvodov vrátiť sa, si mal oveľa menej ako tých, čo ti radili, aby si šiel svojou cestou. Viem, že odísť bola pre nás jednoducho jediná možnosť. Že som nebola tá, ktorú si potreboval. Predstav si, prestala som sa obviňovať z toho, že som ťa milovala málo. Pretože ja som ťa milovala dosť, iba tebe to nestačilo. Robila som, čo som mohla, aby si ostal. Napriek tomu si sa rozhodol odísť. Hoci som aj ja urobila množstvo chýb, toto nebola jedna z nich. Toto bolo tvoje rozhodnutie.

Nemali sme byť spolu, pretože sme mali príliš veľa spoločného. Tvoja citlivá duša sa príliš hodila k mojej romantickej duši. Áno, bola by to príliš veľká láska. Smiali by sme sa príliš nahlas. Hádali príliš dramaticky. Milovali príliš vášnivo. A tak to skončilo preto, že by to bolo príliš dokonalé. A preto, že hoci by sme boli šťastní, každý zvlášť budeme šťastnejší.

pinterest.com

 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prepáč, už to nie je o tebe

Zvykla som si nepremýšľať, aké by to bolo, keby si neodišiel. Zakázala som si na teba myslieť. Spomienkam som ukázala stopku. A dovolila inému, aby zahojil moje srdce svojou láskou.

Musel si odísť. Nemohol si urobiť nič iné. Keby si neodišiel ty, musela by som odísť ja.

Pretože taký je občas osud. Niekedy sa stretnú dvaja,ktorí pre seba budú vždy niečo znamenať, ale nie je im dopriate byť spolu. Pre akýkoľvek dôvod. Majú sa navzájom niečo naučiť a potom odísť, stratiť sa zo života toho druhého. Bez cesty späť a bez nádeje, že sa ešte stretnú.

Sú príbehy, ktoré jednoducho nemôžu mať pokračovanie. Príbehy, ktoré sa nekončia vetou ,,žili šťastne až do smrti”, ale vetou ,,odišli každý svojou cestou, aby mohli nájsť šťastie, ktoré sa im vyhýbalo, keď boli spolu.”

Myslím, že naše duše ostanú svojím spôsobom spolu, aj keď sa už nikdy nestretneme. Aspoň nie v tomto živote. Možno v tom budúcom bude všetko inak. No zatiaľ viem, že tento život sme odsúdení prežiť ďaleko od seba, každý s niekým iným. Aj keď ma občas trápia spomienky na to, čo poriadne ani nebolo, viem, že je lepšie, že sa to nestalo.

Stratila som teba, aby som opäť našla seba. Preto si musel odísť. Ale to je v poriadku. Naša kapitola síce nemala dobrý koniec, ale ešte sme neprečítali celú knihu. 

coverphoto: pixabay.com

Facebook komentáre