Prečo sa časom zmierime s tým, že sme single? Prečo nám to už nevadí, no hlavne prečo už nehľadáme lásku. Prečo nám už vyhovuje život bez nej. Necítime sa zle, no ani tak skvele. Nie sme šťastné, len sme…

Bojíme sa, že sa zamilujeme až príliš. Že to, čo my budeme ochotné dávať tomu druhému, on nepochopí. On to nebude ani vedieť dať. Že on nás tak milovať nebude. Nebude vedieť, čo je to láska, akú mu dávame my. Nebude ju vedieť prijímať a opustí nás.

Máme strach z toho, čo môžeme stratiť. Máme strach, že dáme niekomu všetko, niekomu nesprávnemu. Pretože po tých všetkých vzťahoch, ktoré sa zdali byť tými pravými, sme až príliš mnohokrát zistili, že sme žili v klamstve.

pinterest.com

Bojíme sa, že stratíme seba. Svoje srdce, svoju silu, pretože vieme, aké to je byť na dne. Nechceme to znova. Nechceme to znova zažiť a tak to radšej neriskujeme…

Vzťah, ktorý sme si vysnívali. Vzťah, v ktorom sa chápeme navzájom. Vzťah, ktorý dáva a vôbec nič neberie. Niekto, kto je s nami vo všetkom, čo nás tam vonku čaká. Niekto, kto je s nami a nechce byť nikde inde. Niekto, komu veríme a on verí nám…. Toto všetko obetujeme…

Obetujeme to za klamlivý pocit bezpečia…

Bojíme sa zvyku. Bojíme sa spoločných chvíľ – vtedy, keď si zvykneš s niekým dávať obed. Keď si zvykneš s niekým hovoriť každý deň. Prežívať s ním každý úder… Keď si zvykneš, že spolu hovoríte o všetkom. Keď cítiš jeho prítomnosť v tvojom svete plného kríz, keď cítiš, aká si vďaka nemu silnejšia. Keď zistíš, čo to je mať niekoho po svojom boku.

Sme single… pretože sa bojíme. Sme samé, pretože sa bojíme, že opäť stratíme. Že sa stanú tie veci, ktoré nedokážeme niekedy zastaviť, že možno zlyhá on a my to neunesieme. Nebudeme vedieť ako. Že možno zlyháme my, pretože aj my sme omylné.

Bojíme sa toho, čo možno príde a čo nám to šťastie zničí. Možno bude niečo silnejšie ako náš vzťah… a stratíme ho. Straší nás to, čo nevieme. Bojíme sa pustiť niekoho tak hlboko, aby sa mohol dotknúť nášho srdca. Pretože by mu mohol ublížiť… Tak radšej žijeme bez lásky, žijeme život, ktorý je náš a je len na v našich rukách. Nikto nám nemôže ublížiť. No ani pomôcť. Máme svoju bublinu, ktorá nás ”chráni”. Nahovárame si, ako nám nič nechýba – klameme.

Hádam je to fľaša bieleho každý večer a cítiš to… ako sa hovorí… vo víne je pravda a ty ju vieš, no nechceš si ju pripustiť. Cítiš ju, no nenecháš ju zvíťaziť nad tým, čo si práve myslíš, že je správne. Možno najlepšie pre teba. Pretože ti niekto ublížil. Niekto ťa zradil. Už dávno si musela prestať veriť v nevinnosť. Nechceš to znova skúšať a potom si to vyčítať.

No, presne o tom to je. O tom, že to skúsiš znova a znova. Až kým neskončíš pri tom jednom jedinom, ktorý ti to dobré ráno bude priať až do tvojho posledného rána. Je to o tom nájsť ho, zaslúžiť si ho. Je to o tom nevzdať to, nevzdať sa šťastia a lásky, ktoré môžeš mať, len to nesmieš vzdať. Nikdy. 

Skús mi teraz uveriť, skús. Lebo som žena a tiež som si tým musela prejsť. Prisahám, že som sedela a pozerala pred seba a premýšľala nad sebou, nad mojím životom, nad tým, čo sa mi práve stalo a čo chcem, aby sa mi ďalej dialo. Tiež som sa musela rozhodnúť. Odmietla som znova sa uzavrieť  –
a uzavrieť sa pred všetkými, kvôli jednému. Blbcovi
. Rozhodla som sa správne. Nehovorím, že to bolo jednoduché, pretože nebolo. No, stálo to ZA TO. 

Ja viem, že v hĺbke svojej duše vieš, že nemôžeš byť bez toho. Nikto nemôže. No ako môže prísť niečo, čomu zatváraš dvere. Tak ich otvor. Zahoď strach. Buď opatrná, chráň sa, no nenechaj sa tým strachom ovplyvňovať. Musíš to risknúť a veriť, že život má s nami aj dobré plány. Že všetko zlé, čo nás kedy postretlo, splnilo svoj účel….

Urobiť nás silnejšími ako sme boli včera…

coverphoto: pexels.com

Naša nová kniha je už dostupná v predpredaji priamo TU.

Titul vychádza 9.3.2018

Facebook komentáre