My ženy veľmi rady pátrame po dôvodoch. Kým to povestné „prečo“ nenájdeme, nevieme odpustiť, pohnúť sa ďalej, zabudnúť alebo nad tým len proste mávnuť rukou. Niekoľko takýchto „prečo“ som za svoj život hľadala aj ja. Niektoré otázky mi nielenže nedali spávať, ale dokonca mi prekazili nové perspektívne vzťahy. Akoby mi dozvuk predchádzajúcej lásky nedovolil žiť tu a teraz, žiť slobodne a bez nánosov minulosti, počas ktorej som druhým dovolila viac, ako by som mala.
Vydržala som takmer dva roky vo vzťahu, z ktorého by akákoľvek iná žena ušla už po prvom menšom „incidente.“ Ja som tie incidenty snáď asi zbierala… Nechala som sa podvádzať, a to dokonca tak okato, že som neskôr hľadala výhovorky za neho. Ku koncu sa už ani nenamáhal niečo vysvetľovať, vedel, že sa cez to nejako prenesiem. Proste som si nechcela priznať, že je to realita a že zatiaľ čo mne sľubuje lásku až za hrob, odbieha aj za inými. Pretrpela som fázy, počas ktorých ho jednoducho nebolo. Telefón nedvíhal, v práci nebol, u mňa sa nezastavil. Vyparil sa len preto, aby sa neskôr opäť objavil a aby som mu ja zhltla jeho prostoduché ospravedlnenia.
unsplash.com
Trvalo to dva roky. Potom som to ukončila a potom som sa k nemu po nejakom čase zase vrátila navrávajúc si, že tentoraz to bude ono… Hm, nebolo… No myslíte, že mi to prekážalo tak, že by ma to prinútilo opäť to s ním ukončiť? Ani náhodou. Prekážať mi to síce prekážalo, ale ďalšie nasledujúce roky som to predsa len nezabalila. Dúfala som v zlepšenie, zakrývala som si pred všetkým, čo bolo tak zjavné, oči, hovorila som si, že každý z nás vyjadruje lásku iným spôsobom a že ja musím rešpektovať práve ten spôsob, akým lásku vyjadruje on.
Bola som hlúpa, dnes to už viem…
Ale vtedy som to nevedela. Sebavedomie sa podlamovalo, cítila som sa ako tá, ktorá si už nič viac ani nezaslúži. Žila som dokonca v takej bubline, že som prestávala registrovať, že iné vzťahy vyzerajú inak. Po čase mi totiž náš vzťah pripadal ako taký „normál“. Zvykla som si. Prestala som žiadať viac…
Možno zo strachu, že ho stratím, možno ma desila budúcnosť osamote, možno v tom bola akási nalomená žiarlivosť, pretože predstava, že by si po tom, ako ho ja odkopnem, našiel inú, ma neuveriteľne ničila. Skutočne neviem, čo ma pri ňom tak dlho držalo – na toto „prečo“ som ešte celistvú odpoveď nenašla.
Ale odpovedala som si na otázku, prečo som sa nechala toľké roky podvádzať…
Čiastočne som to už v tomto článku načrtla – keď som spomenula to s tým sebavedomím. Naozaj som si dlho-predlho myslela, že toto je vzťah pre mňa. Že vlastne môžem byť rada, že ten vzťah ešte stále mám. Že neodišiel nadobro, že sa proste nezbalil a nezahájil nový život po boku nejakej inej. To bol môj najväčší strach – že sa rozbije niečo, čo už dávno rozbité bolo.
Iní ľudia hľadajú v láske pochopenie, úctu a lásku samotnú. Mne stačil len pocit, že to so mnou ešte stále horko-ťažko ťahá. Občas sa so mnou rozprával veľmi hrubo, no mne stačilo, že sa so mnou rozpráva. Nikdy sa ma nedotkol s toľkou nehou, ako by som chcela, ale stačilo mi, že o mňa aspoň trochu „zavadil“. Neverila som si, preto som sa nechávala podvádzať. Nedokázala som si predstaviť, že raz by som mohla zažiť aj niečo iné a lepšie po boku iného muža.
Chýbajúce sebavedomie som si bolestivo vypĺňala klamlivým pocitom, že predsa musím za niečo stáť, ak to so mnou takto dlho ťahá takýto muž.
unsplash.com
A tu si vlastne zodpovieme aj otázku, prečo to s ním tak dlho trvalo…
Pretože som to dovolila. Zatiaľ čo by sa iná voči jeho správaniu ohradila a dávno by odišla, ja som to trpela. Mal ma ako poistku, vnímal ma ako ženu, ktorá tu proste bude vždy. A bodka. Bez ohľadu na to, čo urobí či neurobí. Dnes mu nič nevyčítam. Ani sebe, ani jemu. Bol mojou lekciou, ktorá mi do duše zasadila jeden dôležitý odkaz: Nečakaj, že ťa niekto druhý dá dokopy. Že ti láska navodí pocit výnimočnosti, šťastia alebo domova. Nič z toho ti vzťah nedá. Môže tieto pocity umocniť a urobiť viac intenzívnejšími.
Ale ak máš nulové sebavedomie, môžeš ho vynásobiť hoc aj miliónom, stále to bude nula.
Keď si teraz na tohto muža spomeniem, neviem, prečo som s ním vlastne išla na prvé rande. Nieto ešte aby som pochopila, prečo som mu venovala roky života. A to je len dobre… To, že sa mi to dnes zdá nepredstaviteľné, mi len potvrdzuje, že som sa niekam posunula. Ďaleko od neho a ďaleko od môjho mladšieho ja, ktoré si neverilo a ktoré sa nemalo rado.
Coverphoto: Photo by Alex Iby on Unsplash
… … …
O tom, ako sa odpútať od človeka, ktorý nás nemiluje, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Nájdete ju v každom dobrom kníhkupectve a aj v našom eshope TU.
