Niektoré noci majú zvláštne čaro. Navonok sú úplne všedné, no predsa sa v mnohom od iných odlišujú. Aj táto noc bola iná. Mala zvláštnu opojnú atmosféru, ktorú som každou sekundou čoraz viac milovala. Nedovolila mi zaspať, no tentokrát nie kvôli tomu, že by som sa nevedela zbaviť dotieravých myšlienok, ktoré by ma ničili. Tentoraz som nedokázala zaspať kvôli pocitu, ktorý mi dovtedy tak veľmi chýbal. Chvíľami som sa bála, že na mňa predsa len príde spánok, ja sa ráno zobudím a zistím, že som tam, kde som bola predtým. Nie… Veľmi som chcela, aby to bolo skutočné a večné, presne také, ako som si kedysi predstavovala našu lásku. 

No dnes som tú skutočnosť zažila inak. S tebou už nemala takmer nič spoločné a ak by mi ktosi ešte nedávno povedal, že sa tomu budem tešiť, neuverím mu. Cítila som, akoby som sa púšťala niečoho, čo ma dlhý čas tak veľmi ťažilo. Môj dych bol tak ľahký, myseľ tak čistá, srdce každým okamihom čoraz voľnejšie. Čosi staré zanikalo, čosi nové vznikalo a ja som tomu vôbec nechcela brániť. Vedela som, že sa práve odohráva niečo, čo sa odohrávať má.

pinterest.com

Presne som v tom okamihu som ťa strácala…

Konečne. Začínalo to byť definitívne, isté a úplne bezbolestné. Už som netúžila po tvojej prítomnosti a vychutnávala som si tvoju neprítomnosť, ktorá ma nedeptá. Pohľad na prázdnu stranu mojej postele mi oči nezalial slzami, ale skôr vniesol do mojej duše pokoj.

Nie si tu a nechýbaš mi… Aké zvláštne, však? Už som ani nedúfala, že sa niečo také stane… Odchádzal si konečne aj z mojej mysle, tak ako si odo mňa fyzicky odišiel už dávno. 

Ublížil si mi, ale má význam na to stále myslieť a priať si, aby prišla náprava?
Niektoré tvoje činy ma boleli a nerozumela som im, no prečo by som ti mala dovoliť, aby si mi ubližoval naveky?
Slová, ktoré z tvojich úst zazneli, sa mi v tej chvíli zarezávali do srdca, ale má zmysel neustále jatriť staré rany?
Prečo by som mala celé mesiace myslieť na niekoho, kto mne nevenoval ani raz úprimnú myšlienku?

pinterest.com

Už dávno som vedela, že ti musím odpustiť…

No rovnako som si bola istá, že to musí prísť samo. K niektorým rozhodnutiam sa však nevieme dokopať, nedokážeme svojmu srdcu dohovoriť. Jediné, čo nám zostáva, je len dúfať, že raz aj ono príde na to, že sa musí vzdať niektorých spomienok, aby si mohlo vytvárať nové, no teraz už s tými správnymi osobami…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Pár chvíľ som bola falošne šťastná

Musela som ti odpustiť, pretože ak by som to nedokázala, znamenalo by to, že som nič z toho, čo som s tebou prežila, nepochopila.
Musela som ti odpustiť, aby som bola konečne voľná a viac sa k tebe nevracala.

Odpustenie neznamená, že sme zabudli, že súhlasíme s tým, čo ten druhý urobil…

Odpustenie je sloboda, pustenie sa minulosti, ktoré si po mesiacoch bolesti doprajeme. Je to krok, ktorý robíme pre seba a nechávame za sebou všetkých, ktorí neboli ochotní urobiť pre nás nič.

Bola to noc ako každá iná, z okna ku mne prúdili závan čerstvého letného vzduchu a tichý šum ulice. Nik tam vonku netušil, že ktosi o pár poschodí vyššie sňal zo svojej duše tak obrovské bremeno a začal nový život síce s bolestivými spomienkami, no ľahkosťou na duši.

Odchádzaš… Odo mňa, z môjho srdca, života. A nech to znie akokoľvek smutne, je to to najkrajšie, čo si pre mňa kedy urobil.

Coverphoto: Photo by Vladimir Fedotov on Unsplash

Facebook komentáre