Ak máš pocit, že tvoje vzťahy sú ako cez kopirák, ak sa ti zdá, že kolega Tomáš, ktorý ťa zbalil na firemnom večierku, je verným klonom tvojho bývalého Peťa, ak sa nevieš zbaviť toho divného feelingu, že všetky tvoje lásky stroskotali na jednom a tom istom probléme, tak v tom prípade ti chcem povedať tri veci… Nie si sama, ktorej sa to deje. Nie si prekliata ani za tým nehľadaj žiadne vyššie sily. A môžeš to zmeniť. Ihneď. Stačí sa len zamyslieť – nad tebou, nad tým, čo očakávaš od vzťahu, proste nad životom a láskou ako takou. To je tá tretia vec, ktorú som ti chcela povedať a ktorú tu dnes chcem rozobrať.

Aj mne sa to zdalo. Môj prvý frajer Miško ma podviedol. Na strednej som ho načapala s moju najlepšou kamoškou a dnes sa mi pri tej spomienke natiahnu kútiky úst do úsmevu. Pretože na strednej ešte o veľa nejde, však áno. Môj druhý frajer mi zabudol povedať, že už jednu frajerku má, a preto nám to tak idylicky klapalo tri roky. Povedala mi to až ona, keď si ma počkala pred barákom, a zároveň so mnou sa túto novinu dozvedeli aj všetci moji susedia. A môj tretí, asi najvážnejší vzťah, pretože skutočne to veľmi veselé nebolo, sa skončil po tom, ako som mu prestala tolerovať jeho nevery, ktoré ku koncu už ani veľmi nezakrýval.

unsplash.com

Náhoda? Nemyslím si…

Nešlo o žiadnu zvláštnu súhru hviezd ani som si z miliardy mužov na celom svete náhodou nevylosovala práve troch neverníkov. Nebolo to o nešťastnej ruke pri výbere toho pravého. Bolo to cielené. Pýtate sa, aký cieľ za tým mohol byť? No jednoduchý… Vďaka týmto trom „rovnakým“ mužom som mala pochopiť hneď niekoľko vecí. A aby som to stručne obsiahla v jednom článku, musím vám trochu obšírnejšie povedať niečo o sebe.

Nemám otca. Vyparil sa spolu s vetou mojou mamy: „Som tehotná.“ A tam sa jeho otcovská rola v mojom živote začala aj skončila. Dlhé roky som si myslela, že ma to nijako neovplyvnilo. Ale viete… Takéto veci nás ovplyvnia vo veľkom, aj keď nebolia a aj keď ich neriešime. Kdesi v podvedomí som v sebe po celý život udržovala akési napätie, akýsi tlak, ktorý mal na mňa nemalý vplyv. Aj keď som nemala zlé detstvo a chýbajúceho otca som nikdy neoplakávala, v kútiku duše som túžila všetko zariadiť tak, aby sa to mne nestalo a nezostala som s dieťaťom raz sama. Pretože môj otec to pred mojím narodením rozohral na dve strany a mama bola tou, ktorá nakoniec prehrala.

Druhým zlomovým bodom v mojom živote bola smrť mamy. Prišla som o ňu celkom skoro, hoci som už bola dospelá. A síce som sa z tejto straty otriasla, poviem vám, že zostať v dvadsiatke bez oboch rodičov, to je pocit, ktorý nikomu neprajem. Opäť tu muselo zapracovať podvedomie, pretože logicky som kdesi v kútiku duše túžila niekam patriť. Mať konečne rodinu, mať oporu, vedieť, že ak sa niečo poserie, ja mám kam pobežať. 

unsplash.com

Chcela som niečo trvácne, niečo, čo už budem cítiť navždy…

Lásku. Od jedného muža. Od muža, s ktorým vytvoríme rodinu, ktorý bude mať oči len pre mňa a pre ktorého budem jedinou. A koho som stretávala? Ako na potvoru mužov, ktorí mali oči aj pre iné ženy. Žiadne „naveky“ sa nekonalo, znovu som bola odvrhnutá, tak ako to urobil môj otec ešte pred mojím narodením.

Niekto by si bol povedal, že je to osud a že som mala prísť na svet preto, aby som trpela. Ale ja som si to povedať nechcela. A tak som začala pátrať, pretože ak sa úplne identický scenár zopakuje trikrát, to už človeka naserie a prinúti ho to konať.

Vďaka týmto trom neverníkom som o sebe zistila celkom dôležitú vec…

Tých mužov som milovala. Nebudem hovoriť, že nie. Hlavne v tom poslednom prípade to bola láska ako hrom a nie som si istá, či niečo podobné ešte raz zažijem, čo môže aj nemusí byť len dobre… No za všetkou tou láskou bolo aj čosi iné. Niečo, čo iná žena vyrastajúca v kompletnej rodine, ktorá jej dáva relatívne stabilné zázemie, v duši nemá.

Ja som tam mala túžbu niekomu patriť, silou-mocou sa k niekomu konečne natrvalo pripútať. Podvedome som o to musela priam kričať. Každá láska z mojej strany bola podmienená zúfalým prianím nájsť konečne muža, ktorý mi poskytne istotu a vnesie do mojej duše pocit, že nasledujúce Vianoce nebudem sedieť pri stromčeku sama. 

unsplash.com

A verte či nie, aj takáto podvedomá túžba je vo vzťahu citeľná…

Opäť na podvedomej úrovni, no pre toho muža to musel byť obrovský tlak, ktorý vnímal, ale nevedel ho rovnako ako ja pomenovať. Musel to z mojej strany cítiť, a preto vždy cúval, hľadal niečo iné, obzeral sa aj po iných ženách, ktoré mu v porovnaní so mnou pripadali akési lákavejšie a láska od nich zasa spontánnejšia. Ony v sebe tento chtíč totiž nemali, vzťah s nimi voňal slobodou aj napriek tomu, že boli k sebe pripútaní.

Zrazu to, čo medzi nami vznikalo, nebolo spontánne, pretože moje srdce chcelo sľuby. Možno som toho muža ani nevnímala tak, ako by to chcel. Možno som ho považovala „len“ za niekoho, kto napraví to, čo sa vo mne pokazilo stratou mojich rodičov. Možno som tak veľmi chcela milovať a byť milovaná, až sa každý z týchto mužov zľakol. V porovnaní s ostatnými ženami som ja nebola tým bezstarostným dievčaťom, ktoré sa tešilo na to, čo mu láska prinesie. Ja som bola ženou, čo mala hlboko v sebe zakorenený jasný plán, ktorý však zabudla s tým druhým prediskutovať.

Takže si to zhrňme…

Ak stretávaš rovnakých mužov, je to signál, že niečo nie je v poriadku, a nastal čas zamyslieť sa, či si láskou nechceš kompenzovať čosi iné. Pretože nech sa ti to zdá akokoľvek neuveriteľné, na to, čo máme v podvedomí a o čom mnohokrát ani sami nevieme, ten druhý, do koho sa zamilujeme, reaguje. Cíti to, vyrušuje ho to a možno na konci aj odplaší.

Jednoducho povedané… Ak stretávaš rovnakých mužov, je najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, čo presne vyžaruješ a čo sa za tým skrýva. Pretože ak chceme vyriešiť jeden veľký problém, nestačí ukazovať prstom na druhých a hľadať vinníka. V mojom prípade mi vzťahy nerozbila len nevera. Rozbilo ich moje podvedomie, ktoré neverníkov k sebe privolalo. Pri riešení problémov, ktoré sa opakujú, musíme začať od seba. Pretože presne tam spočíva príčina všetkých vzťahových problémov, nech už to znie akokoľvek kruto a drsne.

Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash

Facebook komentáre