„Taká dobrá žena a on si našiel inú…“
„Taký dobrý chlap a ona ho okašľala…“
Ruku hore, kto si toto sem-tam nepovedal, keď sa rozhliadol po svojom okolí a oči mu vybila nejaká vzťahová pecka, ktorá zaskočila každého, kto bol aspoň z diaľky jej divákom. Občas to tak totiž chodí… Partneri opúšťajú tých navonok „lepších“ partnerov. Obetavejších, pracovitejších a jednoducho tých, čo dávajú viac… Náhoda? Vôbec nie. Je za tým čosi úplne iné…

Určite aj ty máš občas ten pocit… Že ťa pár ľudí nevie doceniť. Isto si si aj ty občas povedala, že si niekomu dala priveľa a on si to nevážil. Spätne si môžeš povedať, že to bola strata času, no zároveň aj ponaučenie, ktoré za ten čas stálo. A nadovšetko dnes už vieš, že si svoje city, čas a energiu venovala nesprávnemu človeku, ktorý ti už dávno predtým, ako si to všetko pochopila, dával isté indície vedúce k poznaniu, že si ťa vážiť nevie a nechce.

unsplash.com

A presne o tom to je…

Dávame priveľa tým, ktorí o to nestoja. Dávame priveľa tým, ktorí nám až tak veľa, vlastne nič nechcú vrátiť späť. Možno v ich očiach pôsobíme komicky, možno to len nedokážu vidieť, možno si nás nechávajú ako takú poistku. Zadné dvierka, ktoré môžu kedykoľvek v prípade otvoriť. Ktovie… A my to všetko nevidíme. Pretože veríme, že ak pridáme, že ak sa posnažíme viac, bude im tento dôkaz stačiť. No takto to, žiaľ, nefunguje…

Tí, ktorí dávajú priveľa a napokon nedostanú nič, majú v sebe jeden veľký deficit… Deficit sebalásky. Dôsledkom toho robia aj to, čo by niekto iný v ich koži, no so zdravým postojom k sebe samému, v živote neurobil. Bojovať o vzťah, prípadne zachrániť už existujúci, je pre nich takou veľkou prioritou, že všetko ostatné ide bokom.

Áno, aj oni sami…

Jednoducho si toho druhého cenia viac ako sami seba. Nevravím, že je to zlé. Občas si to vzťahy žiadajú. No nie stále, nie naveky a už vôbec nie na začiatku či vtedy, keď prejdú týždne a mesiace a stále sa nič nezmenilo. Stále sú to oni, čo niečo poskytujú, a stále to ten druhý vyhadzuje von oknom.

unsplash.com

Jednoducho tí, ktorí dávajú priveľa, si včas nevedia povedať dosť…

Lebo nedokážu ustriehnuť hranicu vlastnej sebaúcty. Nevidia, že niekto s ich citmi zaobchádza ľahkovážne, a keď konečne nejaké malé náznaky postrehnú, namiesto toho, aby cúvli, začnú dávať ešte viac. Lenže takto to nefunguje… Kto raz nechce, môžeš ho láskou obsypať až po uši. Kto raz nechce, nemal by dostať nič. Rovnaké nič, aké dáva i on. Bodka. 

Hoci to nie je koniec, aký si v tom čase chceli, mali by sme si uvedomiť, že je to koniec, ktorý nám ublíži najmenej. Pretože je ľahšie pozviechať sa z toho, že k nám ktosi necítil to, čo sme k nemu cítili my, než uvedomiť si, ako dlho sme sa v jeho i v našich očiach dokázali zhadzovať.

Toto je ten dôvod, prečo sú obetavejší a milujúcejší partneri opustení. Pretože zachraňujú potápajúce sa vzťahy. Ako jediní. Pretože neodídu prví, no čakajú, kým im svojím odchodom ten druhý otvorí oči. Pretože tak veľmi milujú, že strpia všetko a ich sebaúcta, pohybujúca sa kdesi na úrovni ich členkov, im nikdy nepoklope po pleci a nezavelí na odchod. Preto tí, ktorí dávajú veľa, mnohokrát nedostanú nič. Lebo to dávajú človeku, ktorý už o to záujem nemá…

Coverphoto: Photo by zana pq on Unsplash

O tom, aké to je zachraňovať vzťah, ktorý chceš zachrániť len ty sama, je aj Miina kniha s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre