Poznáte ten pocit, keď si uvedomíte, že už nič nebude také, aké to bolo predtým? Keď zistíte, že ešte pred rokmi ste mali o svojom živote úplne inú predstavu, ktorá sa od súčasnej reality líši tak, až sa vám chce plakať? Tak presne tento pocit mám. Už dlho. A trápi ma čoraz viac, pretože neviem, ako sa s ním vyrovnať. Neviem, čo mám urobiť, lebo všetky plány, ktoré mi napadnú, mi prídu tak márne.
Hocičo by som urobila, nedokázalo by mi to zlepšiť náladu. Nový začiatok je pre mňa niečím, čo snáď nikdy nedosiahnem. Zdá sa mi, že všetko, čo sa stalo, vo mne bude už naveky, a zo mňa sa tak stane väzeň zavretý vo svojich myšlienkach a pocitoch.
pinterest.com
Ako sa dá začať odznovu, ak všetko, čo sa v našej duši skrýva, má nad nami neuveriteľnú moc?
Láka ma predstava, že raz všetko odhodím. Zahodím to preč a rozbehnem sa niekam ďaleko. Dám výpoveď, sadnem do lietadla a pozorujúc oblaky pocítim hroznú slobodu, ktorá ma možno rozplače. Nový začiatok je pre mňa tak fascinujúci, vnímam ho ako niečo, čo by ma konečne vytrhlo z tohto pekla, v ktorom sa škvarím. No potom si uvedomím jednu vec.
Sama pred sebou nikam neujdem. Nové miesto, nová krajina, nová práca – to všetko by ma rozptýlilo len na chvíľu. Prinútilo by ma to premýšľať nad všetkým, čo som nechala za sebou, o trochu menej. Ale koniec koncov… Nikam by som neušla. Len čo by som sa adaptovala v novom prostredí, začalo by sa to znovu.
Pred tebou sa neskryjem…
Kamkoľvek by som šla, spomienky na nás dvoch by mi aj naďalej zostávali v mojej pamäti. Po celý čas by si sa mi pripomínal, aj v situáciách, kedy by som sa pozerala na neznámych ľudí. To, čo sa stalo, vo mne zostane navždy.
pinterest.com
A ten pocit, že sa pred tebou nemám kam ukryť, ma pomaly zabíja. Vynáral by si sa na povrch ako prízrak a ja by som sa neustále balila putujúc z miesta na miesto. Časom by sa stal prízrak aj zo mňa. Žijúci opar, ktorý sa pomaly všetkým stráca pred očami.
Viem, že jediné, čo musím urobiť, je zmieriť sa s tým.
Prijať tie rany na srdci ako niečo, čo ma už navždy bude dotvárať. Musím sa naučiť žiť tak, aby ma spomienky na teba každým dňom boleli o čosi menej. Aby ma neprepadli v strede inej činnosti a ja som viac nemusela pred ostatnými zakrývať slzy.
Niekedy ma prepadne náhla túžba odísť. Zahodiť všetko, čo mám za sebou, a pokúsiť sa o nový začiatok. No jediný dôvod, prečo som to ešte neurobila, je strach. Strach z toho, že nový začiatok by ma priviedol k rovnakým koncom. Obávam sa totiž, že sama pred sebou sa nikam neskryjem. Desím sa toho, že by som pred tým, čo si nosím vo svojej duši, nikam neušla.
Autor: Bella
Coverphoto: Photo by Timothy Kolczak on Unsplash
