Vieš, naozaj nerozumiem tomu, čo odo mňa vlastne chceš… Dala som ti snáď milión šancí a ani jednu si si nevážil. Celý môj svet sa točil okolo teba. Odpustila som. Vypočula som. Bola som tu vždy pre teba. Milovala som ťa. No ty si ma od seba poslal preč. Povedal si mi, že o žiadne ďalšie šance nestojíš a je koniec… Úplný, totálny, nezvratný – tvoje slová, nie moje. A teraz sa ozveš, akoby sa nič nestalo. Akoby sme boli starí dobrí „kamoši“…
Lenže, drahý, to my nie sme…
Drankáš odo mňa, aby som ti odpisovala. Urážaš ma, že ťa ignorujem, lebo som zas „precitlivelá„ a nedokážem sa s tebou baviť ako dospelý človek… Že tým, že nereagujem, vlastne robím scénu a drahoty… Píšeš mi, že som sa nezmenila… Že sa nič nezmenilo…
pinterest.com
Ah, milý môj, ani nevieš, ako sa mýliš. Bejvávalo… Zmenila sa jedna dosť dôležitá vec. Už na tebe nie som závislá. Nebolo to jednoduché. Netvrdím to a ani nikdy tvrdiť nebudem. Prešla som si poriadnou odvykačkou. Ale dokázala som to. Môj svet už viac nie je o tebe. Tentokrát je o mne.
Už to vidím triezvo…
Už za tvojimi náhodnými správami nehľadám to, čo tam chcem vidieť. Už tam vidím to, čo tam naozaj je. Už vidím, že sa len pripomínaš. Pre istotu. Aby som nezabudla. Aby som sa nedajbože nepohla v živote ďalej… Bez teba. Aby som ťa nezosadila z toho piedestálu, kam som si ťa, bohvie prečo, postavila…
Je príjemné byť pre niekoho stredobodom vesmíru, všakže? A je ťažké sa toho vzdať… Veď čo iné by sa dalo od teba čakať… Chceš len, aby som bola tvojimi zadnými vrátkami… Alebo ti chýbam, všetko je možné… No to je, bohužiaľ pre teba, už len tvoj problém.
Naozaj nechápem, ako si prišiel na to, že budeme teraz „best friends“. Áno, oháňaš sa tým, že sme spolu toho veľa prežili, že sme sa ľúbili a podobne…
Veď práve, bejby. Milovali sme sa. Respektíve – ja som ťa milovala. A to, do akého pekla si ma hodil, keď si ma od seba odstrihol zo dňa na deň, to mi veľa vysvetlilo. To, čo som prežila po našom vzťahu sama, totálne zatienilo to, čo sme prežili v našom vzťahu spolu.
pinterest.com
Píšeš, že nerozumieš tomu, čo sa stalo…
Prečo už nechcem byť v kontakte. Ja zas nerozumiem tomu, ako môže niekto predstierať lásku. Ako ťa môže niekto v jeden deň nosiť na rukách a šepkať ti, že si jeho život, no a na druhý deň ti povedať, že chce byť sám…
To už som tvoj život asi zrazu nebola, všakže. Naozaj prepáč, ale moje city k tebe boli skutočné. Ja nezabúdam tak rýchlo ako ty. Nedokážem sa tváriť, že sa nič nestalo.
Preto, drahý, prepáč, ale tentokrát to bude o mne, nie o tebe…
Tentokrát si dám na piedestál seba. Už ti nedovolím zahrávať sa so mnou ako s nejakou bábkou na šnúrkach. A nemýľ si to s nejakou pomstou ohrdnutej ženy… Ja sa ti nechcem pomstiť. Ja už s tebou vlastne nechcem mať absolútne nič spoločné, pretože keď som ťa uvidela v reálnom svetle, nie takého, akého som si ťa vysnívala, uvedomila som si, že nie si muž, ktorého hľadám…
Si vlastne jeho pravý opak. A popravde – teraz, keď si mi dovolil ísť, mám konečne pocit, že môžem voľne dýchať.
Coverphoto: pexels.com
Ak sa vám tento páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.
