Vždy som sa snažila ujasniť si to, čo chcem. Pretože človek, ktorý tápa v živote, môže dôsledkom svojej nerozvážnosti ublížiť aj tým, ktorí sa vôkol neho pohybujú. Preto občas čakám, nerobím náhle rozhodnutia, nechcem, aby som impulzívne vykonala niečo, čo už viac nedokážem vziať späť. Tak to bolo aj s tebou… Čakala som. Či to raz „náhodou“ nebude v poriadku. Či sa budem cítiť ocenená, či prestaneš hrať hry, na ktoré ja nemám síl. Ale ako dlho sa to dá? Čakať na zázraky, ktoré chcem len ja?

Možno sa mi len otvorili oči, neviem. No dnes už nerozumiem, na čo som čakala. Prečo som tak dlho verila, že sa niečo zmení, a dúfala, že nastane v našich životoch totálny prevrat. On asi nastal. Ale nie v našom spoločnom živote, iba v tom mojom.

pinterest.com

Dokonalá otočka, svet hore nohami… 

Alebo som ho dovtedy videla naopak a dnes je všetko tak, ako má byť? Veď všetky tie chvíle, kedy som sa cítila na dne, totálne nešťastná, kedy som mala pocit, že sa nikdy neskončia, že mi nič nikdy pri tebe nebude jasné, som si do života nalákala ja. Práve vďaka tomu, že som tak dlho čakala.

Nebolo to ťažké pochopiť, že nado mnou nemáš až takú veľkú moc. Musela som sa iba vzdať toho, čo som tak veľmi chcela cítiť. Musela som sa rozhodnúť a skloniť hlavu pred osudom, možno si len potichu zašepkať, že oukej, dievča, stratila si veľa času, ale nastala chvíľa, kedy to musíš pretnúť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Veriť či neveriť?

Raz som si všetky pre a proti postavila na misky váh…

A zistila som, že jedna z nich je prázdna, okrem mojej nádeje som tam totiž nemala čo položiť. Strácala som čas, strácala som kus života, strácala som všetko to, čo by sa mi v normálnom vzťahu malo vrátiť. Tak prečo… Prečo by som ešte mala odpovedať na správy, veriť klamstvám, vstávať ráno s tým, že dnes sa niečo zmení. 

Vraví sa, že láska bolí. Ale bolesť cítia iba ľudia, ktorí sa do nej zamotajú a myslia si, že hlavou prerazia múr.

Milé ženy, vždy si, prosím, uvedomte, že ak sa vo vašom živote vyskytne niekto, kto s vami rozohral nepeknú hru, je to celé len a len o vás. Výhovorky, že sa nedá prestať na neho myslieť, že sa vracia v nesprávnej chvíli, kedy si myslíte, že ste ako-tak v poriadku, sú naozaj len výhovorkami.

Záleží len na tom, čo druhým ľuďom dovolíte. Či budete bábkou v ich rukách, alebo si poviete, že toho už máte plné zuby. 

Autor: Laura L.

Coverphoto: Photo by Hans Mendoza on Unsplash

Facebook komentáre