Viem, že si vravíš, že sa ešte veľa vecí zmení. Viem, aké ľahké je chytiť sa nádeje a viac sa jej nepustiť, pretože práve tá nádej je jediná, ktorú máš. Jediná a skutočná, čo sa v tomto vzťahu naskytlo. Viem, že si nahováraš, že ak tomu dáš čas, dočkáš sa. Pretože na dobré sa čakať má. Pekné veci – tie, po ktorých túžime, neprichádzajú hneď… Viem, že si odhodlaná čakať a nezísť z tejto cesty. No zároveň viem, že ťa pravdepodobne čaká veľký zlom…

Zlom, ktorý zlomí tvoje presvedčenie, tvoju nádej i teba.
Zlom, ktorý príde tak nečakane, až ťa to samu prekvapí.
Zlom, po ktorom si povieš, aká si bola hlúpa, oľutuješ všetko, čo teraz robíš, za čím si práve tak veľmi stojíš.

unsplash.com

No raz príde deň, kedy to všetko nazveš svojou chybou…

Vieš, prečo? Lebo spätne sa ti otvoria oči. Tam, kde teraz vidíš lásku, po čase uvidíš nezáujem. To, čo si kedysi vnímala ako prejav jeho náklonnosti, po čase nazveš lžou a hrami. Vieš, ak konečne precitneš, pochopíš, že si len čakala na niečo, čo sa nikdy stať nemohlo. Pretože tam nikdy neboli ani len náznaky nádeje. Tú si si, žiaľ, vytvorila sama. A dôvod? Dôvodom je, že si sa nechcela sklamať. Dôvodom je, že si nechcela uveriť, že si sa zamilovala do niekoho, kto je v skutočnosti úplne iný, ako ho vnímaš.

Ak sme zamilovaní, neváhame sa správať zvláštne a nezodpovedne k nám samým. Viac veríme vlastným predstavám než samotnej realite. Dúfame v nemožné a očakávame zvrat, ktorý by bol pre nás dôkazom, že čakať sa vyplatilo. Hazardujeme so svojím srdcom a márnomyseľne ho ponúkame i tým, čo oň nestoja. A to všetko len preto, že sa nám príliš zapáčila vidina šťastného života s niekým, kto nás koniec koncov robí nešťastnými a sám chce byť šťastným bez nás.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Tá, ktorá si stráži všetko, čo má

Preto ťa prosím, prestaň čakať na niečo, čo sa nikdy nestane… 

Nie každý sa vie ospravedlniť. Nie všetky vzťahy sa dokážu napraviť. Nie vždy sa ten, kto odišiel, vráti. Nie každý ti vysvetlí svoje kroky, ktoré ťa zamrzeli. Nie každý muž, ktorý s tebou strávil pár chvíľ, ťa bude milovať oddanou láskou. Niečo sa proste stalo a už sa to neodstane. A jediné, čo musíš ty urobiť, je prijať to. 

unsplash.com

Občas musíme odpustiť, aj keď dotyčný svoje chyby nikdy neoľutoval. Musíme prijať fakt, že sa niektorí ľudia nezmenia, že nikdy s nimi nezažijeme to, čo by sme zažiť chceli. A musíme sa takisto naučiť uzavrieť také vzťahy, ktoré niekto ukončil bez vysvetlenia alebo ich definitívne neukončiť nechce, pretože pre neho predstavujeme akési zadné vrátka.

Proste ti chcem povedať, že občas je to na tebe…

Nie na tom, čo urobia iní. Občas musíš pochopiť, že ak má tvoj život ísť ďalej, bude to len a len kvôli tebe. Nie kvôli ľuďom, na ktorých slová a činy čakáš, za ktorými sa neustále obzeráš. Občas musíme dopísať tú bodku my. My a nik iný. 

Tak sa toho neboj. Konce sú krásne. Predovšetkým tie, ktorým predchádzali časy, kedy sme klamali sami seba. Kedy sme sa neodvážili byť k sebe úprimní, pretože sme sa tej pravdy príliš báli. No pravda samotná nikdy nebolí tak veľmi, ako čakanie. Ako klamstvá, ktorým veríme, aby sme sa nemuseli zariadiť inak.

Autor: Anett

Coverphoto: Photo by Katerina Kitaeva on Unsplash

Facebook komentáre