Aj vy ste z tých? Z tých ľudí, čo sa nechajú unášať životom, nech ich hoci aj bije hlava-nehlava, no vy si poviete: „Čo už“? Aj vy ste z tých, ktorí sa boja niečo urobiť, niečo zmeniť? Aj keď veľmi dobre viete, že ste na zlom mieste, v nesprávnom vzťahu?

Aj vy čakáte na zázrak? Na princa na bielom koni, na správnu konšteláciu hviezd, ktorá urobí všetko za vás, a vy sa ráno zobudíte a všetko bude zrazu dobré? Ako lusknutím čarovného prútika?

Dnes vám poviem tajomstvo… Nikto nepríde. Nič sa zázrakom nespraví samo. NIČ.

Vidím to všade. Všade na internete, všade v komentároch. Taktiež to často počúvam. Niekto za mnou príde, lebo chce radu a potom mi povie, „To sa ti ľahko hovorí…“

pinterest.com

Ako pardon, ale čo, prosím? Čo sa mi ľahko hovorí? Čo konkrétne? 

Že máš urobiť zmenu, ak ťa serie tvoj život?
Že máš odísť od chlapa, ktorý ťa bije, psychicky týra alebo nemiluje a doma zažívate peklo?
Že máš zmeniť prácu?
Že máš niečo urobiť?

Čo konkrétne z tohto sa mi, podľa vás, ľahko hovorí? 

Vy, ktorí radi používate túto výhovorku (lebo áno, je to výhovorka, a to, že sa urazíte, na tom nič nezmení), si myslíte, že človek, ktorý vám je schopný dať nejakú dobrú radu, ktorá má hlavu aj pätu, nič ťažké neprežil? Že je pre neho život gombička a teraz rozdáva múdra, ktoré mu spadli z neba?

Naozaj si myslíte, že by som niekomu radila niečo, čo som si sama neodsrala a nezistila som, že sa to naozaj dá zmeniť k lepšiemu, len sa treba prestať ľutovať? Naozaj si myslíte, že ja som nemusela urobiť rozhodnutia, ktoré ma boleli ako sviňa? Že som nemusela v živote zatínať zuby a nemálo si vytrpieť, aby som mohla svoj život zmeniť k lepšiemu? Že som neopustila stereotyp, ktorý síce stál za hovno, ale bol pomyselnou istotou? Že som nemusela v živote vystúpiť z komfortnej zóny?

Naozaj si myslíte, že sa mi tie rady ľahko hovoria? Že sa ľahko hovoria iným ľuďom, ktorí sa vám snažia pomôcť?

pinterest.com

Ešte mám rada výhovorku: Ale ty si iná ako ja, silnejšia… 

Uhm… V čom som iná? Som žena z mäsa a kostí, ktorá má každý mesiac menštruáciu, mám mastnú pleť, mastnejú mi vlasy, musím si taktiež holiť nohy… Mám dve ruky, dve nohy, oči, uši, ústa, nos… A mám za sebou ťažkú a neľahkú minulosť… 

Tak v čom som taká iná? V tom, že som silnejšia? A myslíte si, že som sa taká narodila? Že som sa narodila so zmýšľaním, ktoré mám teraz? 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zranená, no viac nezraniteľná

Nie. Nenarodila. A tiež som sa nenarodila dokonalá ani najmúdrejšia. Ani s patentom na život. Musela som sa prebrodiť rovnakými bahnami, sračkami, neúspechmi, pádmi, sklamaniami, skúsenosťami, chorobami, strachmi…

A práve preto, že nie som ani za zrnko maku iná ako každá jedna žena na tejto planéte, vám dám v dnešnom článku jednu radu.

PRESTAŇTE hovoriť: „To sa ľahko hovorí…“ ZAKÁŽTE SI TO…

Začnite namiesto toho, ako sa to nedá, hľadať cesty, ako sa to dá, lebo ony tam sakra vždy sú. Ak ich hľadať nechcete, je to vaša lenivosť.

Ja viem. Nechcem byť tvrdá. Viem, že život je ťažký, občas odporný, zákerný a nenormálne komplikovaný… Viem, že to nejde  „LEN TAK“. No to neznamená, že to nejde vôbec!

Ženy moje, ako som už písala, nikto nepríde. Nikto vás nepribehne zachrániť a kým čakáte na niekoho zvonku, čakáte márne… Všetci ostatní sú zaneprázdnení zachraňovaním ich vlastného života. 

Ten niekto, kto vám zmení život, je tá úžasne nádherná, i keď možno často strhaná tvár, ktorá sa na vás kuká každé ráno zo zrkadla. Pretože viem, že je toho veľa. Viem, že občas nevládzete ani dýchať, ani vstať z postele, ani vidieť krajšie zajtrajšky. No to, že ich nevidíte, neznamená, že tam nie sú! No ak nič neurobíte preto, aby ste si ich vytvorili, tak tam naozaj nebudú. Všetko je vo vašich rukách. Všetko je o vašej duši…

Prečo ju nepočúvate? 

Prečo nepočúvate svoju dušu, ktorá trpí tam, kde sa teraz v živote nachádzate? Začnite konať. Pomaličky, postupne, aj keď z toho ide nenormálny strach. Lenže nič dobré v živote nejde úplne ľahko, no to neznamená, že to za to nestojí. Tak sa zahryznite do pery, zatnite päste a urobte prvý krok. 

Verte mi, začať je najťažšie. Potom to už ide samo. Dajte si, prosím, samy seba konečne na prvé miesto. Pretože to je jediné miesto, kam patríte. 

S obrovskou láskou a úctou
Nikola

(Prepáčte mi za priamosť, ale občas to inak nejde, ľúbim vás všetky, lebo ste skvelé, a verím, že to dáte, budem na vás myslieť!)

Coverphoto: Photo by Camila Cordeiro on Unsplash

Ak sa vám tento páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre