Blížia sa moje narodeniny a to ma núti premýšľať nad sebou. Nad svojím životom. Nad tým, čo ľutujem a z čoho mám radosť. Nad tým, čo by som zmenila a prečo nemám odvahu urobiť to.

Prečo sa nepokúšame žiť naplno?

Prečo nám stačí obyčajné ,,mám sa dobre”?

Prečo stále dúfame v lepšie dni?

Tiež som dúfala. Že sa raz ráno prebudím a budem mať život po akom som túžila. Že príde moja chvíľa, moja príležitosť ukázať svetu kto som. No nestalo sa.

pinterest.com

Pretože mi nikto nepovedal, aké ťažké je skutočne žiť a nie len prežívať. Vraveli, že cesta za snom je zložitá, no nepovedali ako veľmi. A keď sa niekoľko snov rozletelo na márne kúsky, pochopila som, že život nie je film a že nie vždy dostanem druhú šancu.

Áno, život nie je film. Napriek tomu sme všetci hercami. Kedy naposledy som zložila masku pred sebou samou? Kedy som sa naposledy zaujímala o to, čo skutočne chcem? Kedy som pravdivo odpovedala na otázku, či som takto šťastná?

Strávila som toľko času čakaním na svoju chvíľu, až som pochopila, že nikdy nepríde.

Musím si ju vytvoriť sama…

Mnohí z nás snívajú o niečom veľkom. Lenže kto sa odhodlá urobiť najťažší prvý krok? Prečo sa vzdávame svojich snov a považujeme ich za stratené skôr, než sa ich vôbec pokúsime splniť? Prečo sa bojíme riskovať?

Prečo sa bojíme žiť…?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Padá hviezda, niečo si želaj...

Viem, že veľa ľudí čaká na ten správny deň, na sviatok, či na nový rok. Na deň, v ktorom by mohli začať so zmenou. Dovtedy sa iba bezcieľne pretĺkajú životom. A napokon dôležitú zmenu života odložia na zajtra. A potom na pozajtra. Potom o týždeň. No život sa nedá zastaviť a takto im uniká. Minie sa ďalší rok a oni sú stále tam, kde boli. Prežívajú, ale nežijú.

Žiješ naplno, ak…

pinterest.com

  • sa usmievaš pri predstave zajtrajška,
  • si dokážeš vychutnať každý deň do poslednej sekundy,
  • ťa nevedia rozhádzať neprajníci, pretože si príliš šťastná na to, aby si im venovala pozornosť,
  • miluješ svoj život a si naň hrdá,
  • drobnostiam, ktoré sa ti snažia pokaziť deň s úsmevom zamávaš, keď ideš okolo, 
  • počuješ, ako sa ostatní pýtajú: ,,Ako to robíš, že…?” 
  • máš prácu, ktorá ťa baví,
  • sa tvoj život možno zdá nepochopiteľný, ale ty si spokojná, 
  • všetky nepríjemnosti berieš ako súčasť života a pred problémami neutekáš, no snažíš sa ich vyriešiť. 

Skúsme do poslednej stotiny využiť každý nádych. Život totiž uteká šialený tempom. Nech si v starobe môžeme povedať, že život stál za to.

Užívajme si naplno každú chvíľu, ktorá nám bola daná. Pretože nikdy nevieme, koľko času nám ešte ostáva.

coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre