Pamätám si ten deň, keď sa naše pohľady stretli prvýkrát. Po prvýkrát som také niečo cítila v duši. Netušila som, čo to je, ale časom som na to prišla. To, čo som vtedy cítila, bola láska na prvý pohľad. Pamätám si tú iskru v tvojich očiach. Pozrel si sa na mňa, opätoval si mi úsmev a ja som už v kútiku svojej duše vedela, že si ten pravý.
Vtedy sme sa zoznámili prvýkrát – tá naša septembrová noc. Vtedy to prišlo, vtedy som už vedela, že ťa chcem a že ťa potrebujem. Čas plynul a my sme boli ledva v kontakte, ledva sme sa pozdravili jeden druhému a to len preto, lebo si nevedel, čo sa vo mne v tú noc odohralo.
pinterest.com
Ale prišiel ten zázračný víkend, ten náš víkend.
Z ničoho nič si vtrhol ku mne na izbu a ja som vyplašená nevedela, ako zareagovať. Posadil si sa u mňa a dali sme sa do reči ako storoční kamaráti, ktorí sa už roky nevideli. Otvorili sme si vínko a pomaličky z neho odpíjali.
Tak prešla hodina, dve a napokon tri. A my sme sa len rozprávali a rozprávali. Mali sme toho toľko spoločného, o čom sme vôbec netušili. Bola už polnoc a ty si sa rozhodol, že prespíš u mňa. Ja celá roztrasená som s tým súhlasila.
Ráno bolo krásne, lebo som sa zobudila pri tebe, pri mojej pravej láske.
Celý deň plynul, bol si skoro celý deň u mňa na izbe. Jeden druhému sme mali toho toľko povedať… Takto to išlo niekoľko dní, týždňov. Až napokon sme si navzájom jeden druhého tak obľúbili, že si bol na mojej izbe viac ako na svojej.
Každú noc si prespal u mňa a ja som sa tešila ako malé dieťa, ktoré akurát dostalo novú hračku. Všetko plynulo ako po masle, ale prišiel zlom… Z nášho každodenného chatovania bolo už len písanie sem-tam a napokon nič.
Celé sa to skončilo a ja som nemala ani potuchy prečo. Nevedela som si dať rady, či za to môžem ja, čo som ti spravila, čo som ti povedala, čím som ťa urazila. Boli to len otázky, ale odpovedí nikde. Už si sa objavil len sem-tam na mojej izbe, aj to len preto, lebo niečo si potreboval, a čo si potreboval, to som nebola ja.
pinterest.com
Rozhodla som sa že to len tak nenechám, aj keď som ti liezla na nervy. Išla som za tebou s tým, že ti poviem, ako som sa zamilovala, no keď som ťa uvidela, nezmohla som sa ani na pol slova.
Nieto ešte, aby som ti všetko povedala…
Sadli sme si na schody a iba som sa spýtala, že prečo sa to medzi nami skončilo. Pozeral si sa na mňa ako vtedy prvýkrát a povedal si, že dôvod nevieš. Už som sa roztopila, keď som videla tvoje oči, tvoj úsmev. Sedela som tam pri tebe a čakala som na odpoveď, ale márne, nedostala som ju.
Vtedy som si povedala… Dosť, dievča, pozbieraj sa. Odišla som, vyplakala som sa a na druhý deň som sa cítila ako iný človek. Vedela som, že ťa už nepotrebujem k svojmu životu, viem žiť aj bez teba.
Stretli sme sa každý deň niekoľkokrát, ale ani sme sa nepozdravili. Ty si sa chcel, ale ja som odvrátila hlavu a ignorovala ťa. Vedela som, že to nie je to najlepšie, čo robím, ale mňa si už viac nezaujímal. Povedala som si, že kvôli tebe ja depky nebudem mať…
Po dvoch týždňoch ignorovania som sa z teba nejako dostala.
Pamätám si ten deň, keď sme sa stretli na schodoch, pozrel si sa na mňa, usmial si sa a pozdravil. Nevedela som, ako zareagovať, tak som na teba pozrela, falošne sa na teba usmiala a pozdravila.
pinterest.com
Po toľkých preplakaných nociach som ani nevedela, či má môj život význam. Ale vtedy sa všetko zmenilo. Už som vedela, že to bude životná zmena. Dni plynuli a my sme sa zas viac a viac stretávali, rozprávali, kamarátili sa. Už to zas začínalo byť také ako kedysi, každý deň si bol u mňa na izbe len bez toho, že si neprespával u mňa.
Nechcel si to ani ty a ani ja. Aj keď sme sa začali zasa dávať dokopy, bolo ešte cítiť ten odstup medzi nami a hlavne z mojej strany.
Nebolo to ľahké, aby som ťa znova pustila naspäť do môjho srdca, ale ty si sa sám tam prebil.
Znovu sme si začali viac písať každý deň. Zasa to začína byť všetko také krásne, ale bojím sa dokedy. Už sa dopredu neteším na nič a nechávam všetko plynúť. Aj tak napokon všetko bude tak, ako to je napísané.
Ale aj tak sa teším…
Aspoň skrz to, čo som s tebou prežila, že si bol pri mne v mojich dobrých, ale aj zlých chvíľach. Navzájom sme sa podporovali, to bolo to najlepšie, čo sme vtedy mohli spraviť.
Ďakujem ti za všetko, za to, že som sa mohla pri tebe cítiť výnimočná, za tvoje objatia, za tvoje slová, za tvoju lásku, za tvoju podporu… A hlavne, že si aspoň na chvíľu bol môj.
Veľmi ale dúfam, že sa tento náš vzťah neskončí zasa tak ako predtým, že budeme kamaráti naďalej len bez lásky a budeme všetko krásne iba podporovať a rozvíjať.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Valerie Elash on Unsplash
