Občas keď už všetci spia a ku mne sa spánok nedostaví, premýšľam nad všetkým, čo bolo. Nad tým, aké trhliny v mojej duši to zanechalo a či ešte raz prežijem všetko to, kvôli čomu som niekedy počas bezsennej noci smutná. Len to už, snáď, bude mať šťastný koniec. Alebo skôr šťastný priebeh bez konca…

Jednoducho, či raz opäť do môjho života vstúpi niekto, za koho by som najradšej aj dýchala.

Život je tak zvláštny…

pinterest.com

Vždy keď si myslím, že som už zabudla a že všetko prebolelo, príde ďalšia noc bez spánku, ktorá ma presvedčí o opaku. Mám len počas dňa svoju myseľ zamestnanú natoľko, že v nej už pre takéto myšlienky nie je miesto? Alebo je ten smútok skrytý hlboko v mojej duši a vyplaví sa na povrch, keď cíti, že nie som pripravená s ním bojovať?

Bolo ťažké priznať si, že je koniec. Medzi nami dvoma, medzi tými osobami, ktoré si tak naubližovali a znovu si poskytli ďalšiu šancu dúfajúc, že tentokrát to bude mať zmysel. Nemalo… Všetko to, v čo som verila a dúfala, sa neskôr rozplynulo, a spolu s tým odišlo z mojej duše aj niečo iné… Schopnosť opäť naplno milovať.

A tak sa presne v takýchto chvíľach pýtam, či len lásku od seba neodháňam.

Pretože po tebe do môjho života neprišiel muž, ktorého by som milovala. Tak naozaj, silno a bez hraníc. Tak, že by mi aj myšlienka na neho počas dňa rozžiarila tvár, všetkým navôkol by bolo jasné, nad kým práve premýšľam, a ja by som to nezakryla.

Odkedy som zistila, že nemá cenu snažiť sa za nás dvoch, mám pocit, že sa už nechcem snažiť vôbec. Ty si mi ukázal, že milovať nestačí a aj čistá láska je niekedy málo.

Občas proste stretneme niekoho, od koho musíme odísť, hoci to bolí, a jediné, po čom túžime, je zostať s ním. Ale odchod je najlepšou voľbou, pretože aj keď sa milujeme, nefunguje to. Vrháme sa tak do náručia bolesti a strachu, že predsa len raz nastane koniec, ktorý tak veľmi nechceme.

Ale to, čo nám nepatrí, pri sebe neudržíme…

pinterest.com

Nech sa snažíme akokoľvek a ubližujeme si hoc aj celý život. Myslím, že ak by sme sa mali naučiť čo i len jedinú vec, je to presne toto… Prijať, že nie všetko v živote dokážeme ovplyvniť. Zmieriť sa s tým, že občas prídu mesiace, ktoré bolia a na ktoré viac nebudeme chcieť spomínať.

No len čo sa s tým zmierime, bolesť sa nám bude prekonávať ľahšie. Budeme si tak istí tým, že sa deje to, čo sa má diať, a hlavne… Nebudeme bojovať do posledných síl. Práve kvôli tomu sú niektoré konce tak trpké. Lebo sme sa im snažili vyhnúť a úplne sme sa vysilili.

Prijať v živote aj to zlé, je to najlepšie, čo pre seba môžeme urobiť. Je úplne jedno, čo sa pod tým zlom skrýva. Odchod milovanej osoby, strata niečoho, na čom nám záležalo, hádky, nedorozumenia…

V skutočnosti na tom vôbec nezáleží. Dôležité je, aby sme si v týchto časoch povedali, že nemá zmysel priečiť sa osudu. Iba on vie, prečo nám do cesty kladie práve tieto prekážky.

Autor: Em Ka

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Znova sa skúsiť nájsť

Coverphoto: Photo by Oleg Ivanov on Unsplash

Facebook komentáre