Chlap by mal byť chlapom… Napadlo mi, keď som si prečítala poslednú správu od teba. Bola príliš dlhá na to, aby som venovala pozornosť každému slovu, no význam som pochopila. Bohužiaľ… Mal si toho na srdci dosť, až ma prekvapilo, kde sa v tebe tie slová berú. Veď keď sme boli spolu, bol si skôr tichý, zamĺknutý a slovami si rozhodne neplytval. Ale teraz je to iné…

Prosím, prijmi rozchod s hrdosťou a zmier sa s tým, že ty a ja už nie sme my. Aj mňa to mrzelo, nie som ľadová kráľovná a nemysli si, že som nejakú tú noc nepreplakala. Ľúbila som ťa, pri pomyslení na to, že navrhnem rozchod, mi bolo mizerne. Ale predsa som to urobila, pretože som zvolila radšej trápenie, ktoré sa pominie, ako celoživotný boj.

pinterest.com

Povedala som ti zbohom preto, že na to ešte máme čas…

Nezväzujú nás deti, nespája nás žiaden majetok a rozchod tak vďaka tomu nebol komplikovaný. Zbalili sme sa a šli každý tam, odkiaľ sme prišli. Vieš, nerozumiem ľuďom, ktorí sa deťmi snažia zachrániť nefunkčný vzťah a potom vyplakávajú. Nemalo zmysel čakať, veď aj ty vieš, že to bolo zlé… Noci plné hádok, ktoré nemali jasný dôvod, len si si chcel ventilovať svoje emócie. Tiché jazdy autom, kedy som si priala, aby som mohla vystúpiť za jazdy a nebyť v tvojej prítomnosti.

Povedz mi, prosím, úprimne – je toto vzťah, aký chceme? Je toto budúcnosť, ktorú sme si ako malí priali? Naozaj chceme po zvyšok života otvárať dvere do bytu so stiahnutým žalúdkom pýtajúc sa, čo si dnes večer vykričíme? Moju odpoveď poznáš… Preto som navrhla, že pôjdeme od seba.

A za tým rozhodnutím si stojím. Viem, že som sa rozhodla správne a nemenila by som, najmä po tom všetkom, čo nastalo, keď sme sa definitívne rozišli. Vieš, nikdy som k tebe nebola hrubá. Nikdy by som si nedovolila urážať ťa, pretože sa neviem vysporiadať so strachom a beznádejou, ktorá ma vo vnútri ničí. Ale ty to robíš… Píšeš, voláš a keď neodpovedám, pretože naozaj neviem, ako na toto reagovať, začínaš sa vo vlákne našich správ hádať sám so sebou.

Myslela som si, že toto robia len ohrdnuté ženy…

Zväčša sa takto vykresľuje najmä ženské pohlavie. Práve ono sa nevie vyrovnať s rozchodom, piští, prosíka, otravuje, sliedi a nedá pokoja. Ale v našom vzťahu to robíš ty. Naivne som dúfala, že keď sa rozídeme, nastane pokoj. Ale nie, mýlila som sa. Ten najväčší tresk sa potom ešte len začal.

Pýtaš sa, či je v tom niekto iný, tak ti teda odpoviem… Nie, nie je. Nik iný nás nerozdelil. Urobil si to ty. Tvojimi večnými hádkami, tvojím doprosovaním, tvojou paranojou. A keď mám byť úprimná, asi si na dlhý čas dám od vzťahov pokoj. Po skúsenosti s tebou mám totiž na mužov trochu naštrbenú optiku.

Rozchod si nežiada žiadne ďalšie scény ani vety vyslovené pod návalom emócií. Rozchod si žiada pochopenie, prijatie, sebakritiku a pohľad do svojho vnútra. Rozanalyzovanie skutočnosti, prečo sa niečo pokazilo a dvaja zaľúbenci viac zaľúbení nie sú.

pinterest.com

Každá ďalšia hádka toho druhého len utvrdí len v tom, že urobil dobre, ak vyslovil slovo rozchod. Pretože kto z nás by sa už chcel vrátiť k niekomu, kto nám robí peklo zo života aj potom, ako nastal koniec vzťahu?

Ak nadišiel rozchod, jediné, čo musíme urobiť, je spýtať sa svojho svedomia, či sme boli dobrým partnerom a či sme nemohli pre toho druhého urobiť viac. Úprimne si priznať svoje chyby a odpustiť si ich, pretože iba tak raz budeme v ďalšom vzťahu šťastní. Lebo na vzťah sú vždy dvaja a nik nie je bez viny. A áno, možno sa nakoniec vrátime k niekomu, s kým sme to už raz ukončili. Ale takýto krok si žiada dvoch uvedomelých ľudí, ktorým hrdosť nezastiera zrak, ktorí si priznajú, že pochybili, a naberú odvahu ospravedlniť sa.

Ale to, žiaľ, nie je tvoj prípad…

Zvaľuješ vinu na moje plecia, až mám chuť spýtať sa ťa, prečo sa teda o mňa tak veľmi snažíš? Prečo ma chceš ešte vidieť a prečo sa mi stále pripomínaš? Prijmi náš rozchod s hrdosťou a dopraj mi čas na túto etapu zabudnúť. Ak si myslíš, že si neurobil žiadnu chybu, tak sa viac ku mne nevracaj ani v spomienkach. 

Ja osobne by som totiž nechcela nikoho, kto je taký, ako ty opisuješ mňa. Tak už, prosím, žime svoje životy každý oddelene. A ja budem dúfať, že si konečne prestaneme ubližovať.

Autor: Veronika

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Boj začína

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre