Príliš dlho som sa trápila tým, že som si dookola prehrávala to, čo sa stalo medzi nami. Naše spoločné chvíle, ktoré sme strávili v objatí pri pozeraní filmu, prechádzkami a bozkami, pri ktorých som si priala, aby sa nikdy neskončili. Príliš dlho som si kládla otázku, čo zlé som spravila, keď si zrazu tak ochladol a stala som sa pre teba vzduchom. Tak dlho som čakala na vyjadrenie tvojich pocitov iba kvôli tomu, aby si sa raz zobudil a tváril sa, že sa nič nestalo? Bola som zdrvená!
Áno, zdrvená z toho, ako si sa ku mne zachoval. Nevedela som pochopiť, ako si to mohol urobiť. Myslela som si, že človek, ktorý ma pozná tak dlho, bol mi priateľom a oporou vždy, keď som ju potrebovala, mi nie je schopný takto ublížiť.
Ale ty si to dokázal…
pinterest.com
Zo dňa na deň som pre teba prestala existovať. Snažila som sa zistiť, čo sa deje, ale bezvýsledne. Už som nebola tá, ktorej si zavolal o tretej ráno len kvôli tomu, že ti bolo smutno a chcel si počuť môj hlas. Už mi neprišla každé ráno správa Dobré ráno. Dokonca ani odpoveď na moje správy. Jediná reakcia prišla až vtedy, keď som to celé vzdala po dvoch mesiacoch ignorácie a trápenia.
Už ma nebavilo čakať, až budeš mať náladu a čas sa o nás porozprávať. A vtedy si sa zrazu zobudil. Konečne som sa z toho ako-tak dostala a znovu si mi napísal: „Katka, nechcem, aby sa to tak skončilo…“. A bola som zas tam, kde predtým.
Hneď potom si ma začal znovu ignorovať. Bola som hlúpa… Pretože som verila v to, že bude zas všetko tak, ako predtým. Ale nebude. Už nie. O to ťažšie bolo spolupracovať na spoločných akciách. Spočiatku, keď som ťa videla, som si vždy spomenula na naše spoločné chvíle plné priateľstva, porozumenia a lásky. Pamätám si, ako si mi povedal prvýkrát „Ľúbim ťa“.
Vtedy som tomu ešte verila, ale dnes už nie… Dnes už viem, že si ešte len chlapec, ktorý nevedel, čo chce. Myslela som si, že už nikdy nebudem schopná nikomu dôverovať, ale vieš čo? Ja som to dokázala… Aj keď som si myslela, že si ma úplne zničil, tak som sa zvládla znovu postaviť na nohy. Už nikdy nedovolím, aby sa ku mne niekto správal tak ako ty.
Ale chcem sa ti poďakovať. Áno, poďakovať. Pretože nebyť teba, nezistila by som, aký toxický môže byť vzťah, v ktorom miluje iba jedna osoba a tá druhá si iba užíva pocit, že niekomu na ňom záleží. Možno sa raz stretneme znova. Možno mi vysvetlíš, čo sa stalo. Ale v tejto chvíli to proste tak má byť. Každý máme už svoj vlastný život… Našla som osobu, ktorá mi každý deň dokazuje to, ako jej na mne záleží. A to mi stačí!
AUTOR: Katarína Čerstvíková
Coverphoto: Photo by Spencer Selover from Pexels
