Už som viackrát počula, že v hneve človek vyriekne aj to, čo si nemyslí. Len mu nápor emócií zatieni všetky zmysly, slová sa z neho sypú bez akéhokoľvek premýšľania a on keď vychladne, všetko oľutuje. Povedal nepravdu, ktorou niekomu ublížil… Avšak nie vždy s tým súhlasím. Nevravím, že je moja teória stopercentná, určite existujú výnimky. Ale podľa mňa hnev prelieza aj mantinely, ktoré si v pokoji staviame.
Sú to akési bariéry, vďaka ktorým sa kontrolujeme. Brzdia naše myšlienky, zjemňujú naše slová, niektoré názory zatláčajú kamsi hlbšie, aby sa nikdy nevyplavili na povrch. Chcem tým povedať to, že v hneve vyslovíme aj veci, ktoré za iných okolností v sebe tlmíme.
pinterest.com
Preto neverím na: Prepáč, bol som nahnevaný…
Ospravedlnenie síce prijmem, ale nie z dôvodu, že by som slová vyrieknuté v hneve považovala za nepravdu, ktorá bola výrazne emočne podfarbená. Prepáč, bol som nahnevaný, v skutočnosti znamená: Do očí som ti povedal to, čo už v sebe dlho dusím, no nikdy som nenabral odvahu konfrontovať ťa.
Keď sme nahnevaní, máme pocit, že nám niekto ubližuje. Hnev je emócia, ktorá v sebe skrýva mnoho ďalších. Strach, nepochopenie, ľútosť, pocit krivdy, obavy… A tento emočný koktejl nás natoľko pohltí, že sa jednoducho nedokážeme kontrolovať.
Hnev je svojím spôsobom skvelá vec. Rúca zábrany, povoľuje brzdu našim ústam, ktoré majú konečne možnosť povedať všetko to, čo predtým ostávalo len v našej mysli. Kedysi som sa rozhnevaného človeka bála. Nevedela som predvídať jeho reakcie a všetok nepokoj sa prenášal aj na mňa. Dnes si v pokoji počkám, čo presne mi nahnevaná osoba povie. Vďaka tomu viem, čo si myslel už dávno predtým, ako sme sa do tejto situácie dostali.
Občas je naozaj príliš neskoro na jedno obyčajné prepáč…
To, čo vyslovíme, sa už nedá vziať späť. Proste to nejde. Isté slová zvonia v našich ušiach aj dlho potom, ako sa rozhovor skončí. Rezonujú v našej hlave, zabodávajú sa nám do srdca a tieto procesy jedno prepáč určite nestopne.
Dávaj si pozor na to, čo hovoríš v hneve. Viem, že je to ťažké, ale uvedom si, že tie slová budú medzi tebou a niekým, komu ich povieš, visieť už navždy. Ty sama vieš, že hovoríš pravdu podfarbenú emóciami. A tu sa dostávam k jadru veci…
pinterest.com
Neboj sa hovoriť…
Vždy, za každých okolností vyslov svoj názor. V pokoji a v sprievode rozumných argumentov. Pravda na svete neexistuje. Máme tu len poučky, ktoré za pravdu považujeme, no ver mi, že žiaden názor nie je pravdivý. Každý z nich sa totiž líši v tom, v ktorej mysli sa zrodí.
Nečakaj na to, kým sa situácia vyostrí a ty už nebudeš vládať všetko v sebe dusiť. Pretože v hneve sa nedokážeš kontrolovať. Ak nastane problém, ktorý okorení dusná atmosféra, buď si istá tým, že povieš všetko, čo ťa dovtedy trápilo, zraňovalo a s čím si nesúhlasila.
Preto nečakaj a vyjadri svoj názor ihneď, kým sa problém nevyostrí. Ak nenájdeš pochopenie, zatiaľ čo ty v pokoji s niečím nesúhlasíš, môžeš si byť istá, že nemá zmysel čakať a zostávať s niekým, kto nie je ochotný zamyslieť sa, či náhodou nerobí nejakú chybu, ktorou by ti ubližoval…
Autor: Dia
Coverphoto: Photo by Jeffrey Wegrzyn on Unsplash
