Sedím na okraji bazéna, nohy ponorené vo vode, pozerám sa na vodu, ako v nej robím jemné vlny, a premýšľam – ako vždy, ako stále. Snažím sa utiecť pred svetom, ktorý mi ponúka všetko, avšak zisťujem, že ja všetko nepotrebujem, potrebujem len štipku lásky, zopár drobnej radosti, kúsok šťastia a hŕstku dobrej nálady. Môj pohľad smeruje na vodu, keď prídeš ku mne ty, posadíš sa vedľa mňa a spýtaš sa, či sa môžeš ku mne pridať. Spýtam sa, či tým myslíš robenie vĺn vo vode, len sa usmeješ a povieš, že pri mne budeš robiť čokoľvek, len ak budeš môcť byť so mnou.

Pridávaš sa a ja sa smejem, ty sa začínaš blázniť ako malý chlapec. Pozerám sa na teba a začínam sa v tebe strácať. Správaš sa, akoby som tam ani nebola, pritom každý jeden môj pohľad, ktorý smeruje na teba, miluješ. Spomínam, ako sme sa stretli po prvýkrát. Prišiel si za mnou, usmial si sa, ako keby si vedel, že ty si ten, ktorý ma hľadal celú dobu. Pozdravil si ma síce neisto, ale úprimne. V očiach si mal malé plamienky, ktoré horeli každým mojím úsmevom viac a viac. Nedokázali sme od seba odtrhnúť oči, skákali sme si do reči, lebo sme obaja túžili povedať si toho čo najviac. 

unsplash.com

Rozprávali sme sa láska s láskou, lebo to aj obaja sme… Láska.

Zrazu zvážniem, pýtaš sa ma, či je všetko v poriadku. Usmejem sa, pozriem sa na teba a ty zrazu presne vieš, čo chcem povedať. Rozprávaš, hovoríš, čo moje srdce chce povedať, hovoríš presne tie slová, ktoré ja chcem vysloviť, ale nedokážem, hovoríš presne tie myšlienky, ktoré mám v hlave a neviem ich pustiť, hovoríš všetko, čo by malo byť vypovedané, vypočuté, pochopené a hlavne ľúbené.

Viem, ako sa posledné týždne cítiš, viem, čo všetko prechádza tvojou hlavou, takisto ako tvojím srdcom. Viem to, cítim to, chápem to. Viem, ako náročné bolo to, aby si prešla touto cestou, až sem. Viem, akú minulosť si zažila, viem, akú prítomnosť prežívaš, poznám tvoje jazvy, poznám ten pohľad, za ktorým sa skrýva toľko nádeje, ale aj nepochopených a bolestivých sĺz, poznám ten úsmev, ktorý je tak úprimný, aj keď občas mierne pokrčený. 

Viem ako veľmi sa bojíš všetkého nového, zároveň už ťa nebaví žiť v tej neistote a samote. Snažím sa všetko pochopiť, snažím sa dať ti všetok čas, ktorý mám, len aby som videl tú ženu, ktorú som uvidel skôr, ako si ju uvidela ty. Povedz mi o sebe viac, povedz mi, čo ťa rozosmeje, povedz mi, čo ťa rozplače, povedz mi, kto si, počúvam… 

unsplash.com

Len som sa na teba pozrela a usmiala sa… 

Nikdy som nestretla človeka ako ty, nikdy som nestretla niekoho, kto chcel počúvať, nikdy som nestretla niekoho, kto chcel chápať, nikdy som nestretla teba. Usmial si sa a povedal: „To preto, že ja nie som človek.“ Tvoja veta ma neprekvapila, pozrela som sa na teba a dokončila ju: „Nie, to nie si, si láska.“

Láska, dovoľ mi porozprávať sa s tebou, dovoľ mi povedať ti, čo cítim, dovoľ mi vysvetliť ti, prečo som na teba nezabudla i zabudla, dovoľ mi vyplakať sa ti na ramene. Zároveň, prosím, nehnevaj sa, ak na teba nakričím, viem, že si to nezaslúžiš, avšak to, čo si mi posledné roky spôsobovala, bolo neúnosné, bolo hrozné… Trpela som, plakala som, nedýchala som, hľadala som seba, hľadala som jeho, hľadala som teba. 

Zobrala si mi všetko, a ja som chcela len jedno… 

Zabudla si na mňa, zabudla si na moje pocity, zabudla si, že pomaličky krvácam, zatiaľ čo ty… Čo si ty robila?

Ja som robila presne to, čo si potrebovala. Zatiaľ čo ty si trpela a hľadala v každom jednom človeku lásku svojho života, ja som ju hľadala takisto. Nie sme až tak odlišné. Nehnevaj sa, robila som to najlepšie, čo som vedela. Ľúbila som – moju lásku, ktorú mám, som v tebe uchovávala, snažila som sa, aby každým dňom bola väčšia a väčšia. Chcela som, aby si bola pripravená, keď príde tá láska, po ktorej tak túžiš, ktorú tak dlho hľadáš. 

Ak by si netrpela, nedokázala by si si ju teraz vážiť, ak by som ti ju dala hneď v prvom človeku, nevedela by si, koľko lásky sa v tebe skrýva a ako s ňou zaobchádzať. Ak by si o ňu neprišla, neuvedomila by si si, aká významná a krásna láska je. Ver mi, všetky kroky, ktoré si urobila, všetky slzy, ktoré si uronila, všetka nádej, ktorú si mala, nebola zbytočná. 

unsplash.com

Naozaj ty pochybuješ o láske? Naozaj ty nazveš nádej v lásku zbytočnú?

Nič také som nepovedala, hovorím so smutným hlasom.

Nepovedala, ale aj tak si sa rozhodla na mňa kričať, pre tvoju minulosť, ktorá ťa priniesla sem ku mne. Aj napriek všetkým slzám, aj napriek všetkej bolesti, dnes si tu pri mne, robíme vlny v bazéne nohami, smejeme sa, pozeráme sa na seba, milujeme sa. Tak? Načo tieto výčitky, načo tento strach? Odkedy ty sa obávaš lásky? 

Zamyslela som sa… Bojím sa odvtedy, kedy si mi dávala nádeje, odvtedy, kedy si mi prinášala stále tých pravých do života, a pritom praví neboli. Bojím sa… Je na tom niečo nepochopiteľné? Keď každou nádejou, čo si mi poslala do života, som verila, som išla za ňou a nevzdávala sa. Bojovala som, milovala som, snažila som sa…

Presne to si potrebovala, lebo toto všetko je o láske. Nikdy neprestaň bojovať, nikdy neprestaň milovať, nikdy sa neprestaň snažiť. Toto si sa potrebovala naučiť, aby keď príde tá pravá láska, tak aby si ju nikdy nepustila. 

A ty si tá pravá láska?

Pravá láska som, len taká, akou si ma ty urobíš, som len taká, koľko lásky do mňa vložíš, som len taká, koľko o mňa budeš bojovať, koľko času a energie vynaložíš, aby som pravá bola. Pravá budem len toľko, koľko sa jej nevzdáš. Pravá budem, len ak budeš o to pravé bojovať. Nie občas, nie, ako sa vám bude hodiť, ale každý deň, každú minútu, pri každom pohľade. A potom mi ver, že akákoľvek láska do tvojho života príde, bude pravá.

Pravou ju nerobí osud či náhoda, či vesmír či boh, alebo akokoľvek to chceš nazvať. Pravou ju robíte vy dvaja, tak sa rozhodni, či chceš, aby toto bola tá pravá láska.

Chytila som ťa za ruku, pobozkala ťa, usmiala sa. Moja minulosť ma pripravila na teba, moja prítomnosť ma k tebe doviedla a moja budúcnosť si ty. A vďaka tejto vete si z lásky urobila lásku pravú. Lebo vždy je to o tom, koľko lásky sme ochotní do lásky vložiť, a ty si do nej vložila nielen lásku, ale celú seba. 

unsplash.com

Tak si pripravená na lásku? 

Vždy som bola… 

Nie, nebola, avšak dnes môžem s hrdosťou povedať, že všetky tvoje jazvy, všetok tvoj plač a smútok, všetky tvoje otázky, a všetky tvoje odpovede, všetka tvoja radosť, všetky tvoje myšlienky, všetka tvoja láska ťa priviedla sem ku mne. K láske svojho života, tak ťa prosím… 

Nikdy neprestaň bojovať, milovať, snažiť sa. Nikdy nezabudni na tú dlhú cestu sem ku mne, nikdy nezabudni, čo si obetovala, čo si stratila i čo si získala. A hlavne láska, nikdy nezabudni, že tou láskou si aj ty. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Neviem sa na teba hnevať

Autor: browneyes

Coverphoto: Photo by Mohammad Rezaie on Unsplash

Facebook komentáre