Naozaj, z hĺbky svojho srdca ťa o to prosím. Neviem, či tomu rozumieš. Pre teba som možno len ďalšia. Možno cítiš, že som iná. Že chcem byť iná a že tiež nechcem byť ako tie, ktoré ťa doposiaľ sklamali. To je to isté, čo od teba žiadam ja. Myslím, že nežiadam tak veľa. Prosím ťa len o jedno…
Neublíž mi.
Naozaj, ak by si mi ublížil ešte aj ty, neviem či to ešte rozchodím. Aj keď ti rozprávam o tom, koľko trápenia som si zažila, koľko mužov a ako veľmi ma sklamalo, stále neviem, či tomu naozaj rozumieš. Úplne asi ani nikdy nebudeš, pretože si ma nevidel, keď som schúlená ležala v deke a nevedela prestať plakať. Nevidel si ma, keď som plakala tak, až som nemala silu sa ani nadýchnuť. Nevidel si ma, keď som bola na úplnom dne a nevládala sa postaviť. Postaviť sa svetu a každodennej realite, ktorá tu skrátka bola aj vtedy, kedy by som najradšej zastavila čas.
Spoznal si ma v čase, kedy som už bola inou ženou. Ženou, ktorá toto všetko trápenie musela zvládnuť, pretože skrátka nemala na výber. Vnímaš ma ako silnú ženu, no naozaj nevieš, čo všetko za tým stojí.
Mám pocit, že aj keď sa ma naozaj snažíš pochopiť, stále je v tebe niečo, čo nerozumie, prečo som taká opatrná. Tak sa ti to teda pokúsim vysvetliť. Vieš o tom, že ak je niečo až moc úžasné a krásne, až si veľa krát povieš ,,panebože štipnite ma niekto, mne sa asi sníva” tak potom nasleduje sklamanie? Nie u každého, no u mňa takmer vždy.
Pamätám si niekoľko momentov, kedy som mala pocit, že TO konečne prišlo. Že prišiel už konečne rad aj na moje šťastie. Neprišiel. A ak prišiel, tak len na malú chvíľu, čo malo za následok ešte väčšie sklamanie, pretože som opäť verila. Verila nejakému mužovi, ktorý si to vôbec nezaslúžil, verila vo vlastné šťastie. To je jeden z milión dôvodov, prečo som dnes tak silnou, no tak opatrnou ženou. Nemienim už znova zažívať to trápenie, nemienim už znova plakať kvôli niekomu, kto si to ani zďaleka nezaslúži.
Prišiel si ako dar z nebies, aj keď tak ako ani ja, ani ty nie si dokonalý. Si však rovnaký blázon ako ja a musím povedať, že takých bláznov behá po svete naozaj málo. To však nič nemení na tom, že mám strach. Ten strach neodstrániš asi nikdy. Je vo mne.
Strach, ktorý spôsobili moje predchádzajúce skúsenosti, moje sklamania. Preto ťa prosím o to, aby si pochopil, že na mňa musíš ísť pomaly. Aj keď som už dospelá žena, potrebujem čas. Potrebujem čas pripraviť sa na to, aby som opäť začala dôverovať. Aby som opäť začala veriť, že existujú aj muži, ktorí mi nechcú prvoplánovo ublížiť a len ma znova zničiť. Preto ťa prosím ešte o poslednú vec… Buď trpezlivý a dopraj mi čas, ktorý potrebujem. Ver mi, ak zotrváš, vrátim ti to. Vrátim ti to formou čistej lásky, ktorej verím, že raz budem znova schopná.