Je viac ako isté, že vo svojom živote stretnem ešte veľa mužov, no ani jeden nebude moja prvá láska. Prvá láska je niečo, na čo sa nezabúda. Niečo, čo si zo svojej pamäte, či chceme alebo nechceme, nikdy nevymažeme. Ja si ten deň, kedy som sa do teba zaľúbila, budem pamätať do konca života.

Bola som obyčajné, ničím výnimočné, dievča, ktoré sa zaľúbilo do chlapca, ktorý bol o dva roky starší, mal dlhé vlasy a snowboard. Bol to chlapec, ktorého ego nevedelo prekonať fakt, že som mladšia, pretože “kto by sa len dával dokopy s niekým, kto je o dva roky mladší?”. Nikdy však nezabudnem na naše prechádzky. Nezabudnem, ako sme sa váľali v snehu na futbalovom štadióne, či ako sme spolu trhali orgován. Vedel si o tom, akú veľkú slabosť som pre teba mala. Aj o tom, že sa môžeš ozvať vždy, keď budeš chcieť, a ja prídem.

Môžem sa však pýšiť prvou láskou, ktorá trvala viac ako 6 rokov. Strávili sme spolu 6 rokov, v ktorých som pustila neuveriteľné množstvo sĺz. Toto množstvo sĺz bolo dôkazom toho, ako veľmi som milovala.

Naozaj dúfam, že budem ešte niekedy v živote schopná tak veľkej lásky. Keď sme spolu začínali, bola som dieťa. Taký bol aj náš vzťah. Detský, krásny, nevinný, plný zvedavosti, očakávaní a spoznávania. Spolu sme dospievali, všetko zažívali po prvýkrát. Vtedy som so svojou naivitou, ktorá vo mne vždy zostane, verila, že to bude navždy. Nebolo a nikdy nebude.

Iróniou je, že už vtedy, keď si ma opustil na štyri dlhé mesiace, som to cítila. Vtedy, keď som s neutíchajúcou láskou čakala a škrtala si každý jeden deň zo stodvadsiatich dvoch, som cítila, akoby bol koniec. A mala som pravdu. Bol to začiatok nášho spoločného konca. Dlhých 122 dní som čakala a milovala ťa.

Mám pocit, že som ťa milovala tak, ako už nikdy nikoho nebudem. Pri takejto silnej láske raz musí prísť aj silná bolesť. Tá mi zlomila srdce tak, že neverím, že sa niekedy bude vedieť úplne zahojiť. Ak sa to náhodou podarí, zostane tam jedna veľká jazva. Jazva, ktorá bude spomienkou na prvú lásku. Spočiatku som nevedela pochopiť a pripustiť si, že je koniec. Nenávidela som ťa, nevedela som sa na teba ani len pozrieť.

weheartit.com

Všetko však potrebovalo svoj čas. Potrebovala som čas to spracovať a pochopiť, že my dvaja už nie sme dvaja, ale každý sám.

Nevedela som si predstaviť, že už nebudem zaspávať na tvojej hrudi. Už nikdy nebudem počuť, aká som trúba a už nikdy nebudeme spolu skladať našu červenú deku.

Ubehol už takmer rok a pol, odkedy netvoríme pár. Každý z nás putujeme životom po vlastných nohách. To, čo som nevedela pochopiť, dnes už chápem. Potrebovala som dozrieť a dospieť. V momente, kedy to najviac bolelo, som mala pocit, že celých 6 rokov ľutujem. Vtedy by som dala všetko za to, aby sme sa nikdy nestretli.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Môžu sa ľudia naozaj zmeniť?

Zmenila som však svoj názor tak, ako som zmenila samu seba. Som omnoho silnejšia a som ti za všetko vďačná. Patrí ti moje veľké ďakujem. Pretože aj vďaka tebe som tam, kde práve som. Stala sa zo mňa žena, s ktorou to síce bude mať chlap, ktorý si bude chcieť získať moje srdce, extrémne ťažké, no ako sa hovorí, opatrnosti nikdy nie je dosť.

Dnes už ty zaspávaš pri inej žene a ja ti to nevyčítam. Dúfam, že si šťastný. Ja síce nemám momentálne pri kom zaspávať, ale verím, že to príde. Som však veľmi šťastná, že aj po tom, čo sme si spolu my dvaja prežili, vieme byť kamaráti. Kebyže mi toto povieš pred dvoma rokmi, neuverím ti.

Život je však nevyspytateľný. Všetko sa môže zmeniť behom minúty, a to, v čo neveríš, že sa niekedy stane, sa možno predsa len uskutoční. Možno dôvod, ktorý ti dnes vohnal slzy do očí, bude o nejakú dobu dôvodom tvojho úsmevu. Preto nezúfaj a ver! Všetko bude tak, ako má byť, aj keď sa ti to práve teraz zdá úplne absurdné. Ja som tiež neverila, ale dnes už verím.

Venované od srdca jednej jedinej osobe, ktorú som milovala až za Mesiac a ešte ďalej.

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre