Už nad tým, prosím, nepremýšľaj. Neskúmaj, čo by bolo, ak by si vtedy a vtedy urobila niečo inak. Ak by si urobila viac alebo dokonca menej. Viem, že si si prešla mnohými fázami, v ktorých sa striedali tak rôznorodé scenáre. Želáš si, aby si ho nikdy nestretla, no o pár sekúnd na to si povieš, že o tie spomienky nechceš prísť. Túžiš po tom, aby si mohla veľa vecí zvrátiť, no pritom v kútiku duše vieš, že koniec koncov by sa výsledok nezmenil. Priznávaš, že to, čo sa stalo, je vlastne dobre, pretože sama by si sa ku koncu nikdy neodhodlala, neustále by si skúšala ďalej, a tým len strácala čas.
No na druhej strane nenávidíš všetko a všetkých. Si nahnevaná na život, ktorý zapríčinil, že si sa do tohto vzťahu zaplietla. Si zmierená s koncom, avšak niečo v tebe kričí, že sa nič predsa skončiť nemohlo, že ty musíš bojovať ďalej, čakať a dúfať…
pinterest.com
Aj takto to vyzerá, keď sa žena zamiluje…
Viem o tom všetko. Viem, čo prežívaš, a to dokonca o niečo viac, ako to vieš ty. Pretože na rozdiel od teba, ja sa už na tieto časy pozerám s odstupom. Dokážem si mnoho pocitov zatriediť a niektoré z nich aj vytriediť ako niečo nepotrebné.
Spomínam si na toto obdobie ako na časy, ktorých chvíle sa striedali z minúty na minútu. Čo z minúty… Boli to sekundy. Zaspávala som vyčerpaná vlastnými myšlienkami a hneď na to som mala dokorán otvorené oči, v duši obrovskú bolesť a v mysli toľko spomienok, ktoré ma zo snov proste vytrhli.
Tak veľmi som sa chcela zasa od srdca smiať, no už len pri tej predstave som mala výčitky svedomia. Naozaj chceš byť šťastná, Lucia? Teraz, keď si zjavne stratila niekoho, kto k tebe patril? Ako len môžeš túžiť po šťastí, keď sama vieš, že práve odišiel niekto, kto ti bude už naveky chýbať?
Bolo to prenasledovanie samej seba…
Čosi ma k nemu stále ťahalo späť. Mala som pocit, že hrám pingpong o stenu. Zatiaľ čo som od seba odstrčila všetky myšlienky, ktoré ma len ťahali ku dnu, ani som sa nenazdala a bolo to naspäť. Vrátili sa ku mne rotujúc obrovskou rýchlosťou a boli ešte bolestivejšie ako predtým.
Zase som do toho spadla… Bola to závislosť, ktorú iste poznáš i ty. V jednu sekundu som v sebe mala odhodlanie viac to neriešiť… Viac sa o neho nezaujímať, viac ho nehľadať, viac nestriehnuť, či ma náhodou nestihol vymeniť za druhú. A vzápätí som presne to zisťovala. Ako sa má, čo asi robí, chcela som navštevovať miesta, kam sme chodili spolu. Zrazu som nič nechcela mať za sebou, no chcelo som to cítiť opäť. Jeho dotyky, jeho lásku, jeho vôňu. A deptala ma myšlienka, že to už nikdy neprežijem.
pinterest.com
Viem, že to dnes takto nevnímaš…
Pretože keď je niečo horúce, nemožno odtiaľ odísť bez toho, aby sme sa nepopálili. Musíme v tom najprv zhorieť a plačúc čakať, kým to prestane páliť. Kým to vyhladne, ty sa vyliečiš, urobíš prvé neisté kroky a zistíš, že sa tam viac vrátiť nechceš, pretože si tam zanechala všetko to, čo ťa s ním spájalo. Uvidela si, aké jazvy ti na tele zostali a presne tie sú mementom toho, že nastal čas nechať ho ísť.
Viem, že si to teraz nepriznáš a ani to počuť nechceš, ale práve sa ti prihodilo niečo, čoho význam pochopíš až neskôr. Pretože aj mne život dokázal, že až dlho potom, ako som niektorých ľudí nechala ísť, sa začali diať zázraky.
Zázraky s veľkým Z, ktoré som si vybojovala. Také, čo som si zaslúžila… Zázraky, ktoré sú skutočné a každý deň mi budú pripomínať, že som sa stala ženou, ktorú už jeden vzťah nezlomí. Pretože to mám za sebou. Toľko som pochopila. Na mnoho vecí som zmenila pohľad. To, čo som kedysi hľadala vo vzťahoch a v iných ľuďoch, som si dokázala poskytnúť aj ja.
pinterest.com
Raz budeš na seba hrdá…
Budeš hrdá za každú slzu, ktorá vtedy síce pálila, ale dnes vieš, že bola liekom. Budeš hrdá na tie chvíle, kedy si sa cítila na dne, pretože z toho dna si uvidela aj veci, kam predtým tvoj zrak nezablúdil. Budeš hrdá na seba, pretože iba ty si si bola v týchto chvíľach oporou. Inú si totiž nenašla, nik ti nerozumel.
A to ti dá najviac. Ten pocit, to zistenie, že nech sa deje čokoľvek, máš samu seba. Môžeš sa o seba oprieť, hoci sa budeš cítiť bezmocná a bezradná. Ty tu budeš stále, aj keď ostatní odídu. Dáš si toľko sily, koľko jej budeš potrebovať, a ver mi, že odvtedy nikomu nedovolíš, aby ti ublížil. Pretože už poznáš svoju hodnotu. Pretože už vieš, čo si po tom všetkom skutočne zaslúžiš.
Tak sa neboj plakať. Nič si nevyčítaj. Poddaj sa bolesti, zhor v nej a keď ťa všetko prestane páliť, vstaň. Ver mi, že sa viac neobhliadneš späť. Môžeš si byť istá, že vtedy síce zabudneš na neho, ale nie na to, akú lekciu ti dal. A to bude moment, kedy sa síce zmeníš, no k lepšiemu… Raz budeš na seba hrdá a už nič nebudeš chcieť vrátiť späť.
Coverphoto: Photo by Veronica García on Unsplash
