Snažím sa zabudnúť. Ak by som si mohla vybrať, ihneď by som zo svojej mysle zmazala všetky spomienky, ktoré sa týkajú teba. Všetky tie dni, kedy som verila, že je to z tvojej strany úprimné, všetky momenty, kedy som lietala kdesi v oblakoch naivne dúfajúc, že ty si tým človekom, s ktorým raz zostarnem. Jednoducho viem, že by mi bolo lepšie, ak by som zabudla, že si niekedy v mojom svete existoval. Ale jednu vec by som si ponechala. A tou je spomienka na lásku, ktorú som k tebe cítila.
Chcela by som si pamätať iba jedno… To, že som bola schopná milovať tak verne a silno. Pretože táto spomienka je sama osebe krásna. Naozaj som milovala tak, že stačil jeden pohľad na teba a všetko okolo zmizlo. Vedel si ma rozosmiať, priťahoval si ma tak, ako nik iný, keď sme boli spolu, všetko sa zdalo byť ľahšie.
Odvtedy som nič podobné necítila…
Núti ma to premýšľať nad tým, či tak intenzívnu lásku cítime iba k nesprávnej osobe. Či to nie je dôsledok toho, že sa my sami necítime byť milovaní, a tak milujeme o to viac. Alebo si len lásku zamieňame s akousi túžbou, pochabým splanutím, ktoré je spojením vzrušenia a vášne.
pinterest.com
Pretože tak ako teba som nikoho iného nemilovala. Prešli roky a ja som sa nebránila tomu, aby do môjho života vstúpil aj niekto iný. Zavrela som všetky dvere, ktoré by mohli vytvárať prechod medzi mnou a tebou, no aj tak mi to nepomohlo. Takú lásku, akú som cítila k tebe, som necítila k nikomu inému. Bol si prvý a zatiaľ i posledný.
No dúfam, že sa to raz zmení…
Veď predsa ak som dokázala tak silno milovať niekoho, kto si to nevážil, musím raz svoje srdce zveriť aj osobe, ktorá to ocení. A len náznakom si viem predstaviť, aké by to krásne, ak by som cítila, že je moja láska opätovaná. Bol by to pocit spätosti i slobody zároveň. Bola by to neha, no i nenahraditeľná schopnosť bojovať za nás dvoch, ak by nám niekto chcel ublížiť.
Raz chcem milovať niekoho tak, ako som milovala teba. No zdá sa mi, že naozaj dokážeme milovať iba raz. A ak taká láska vznikne k nesprávnej osobe, potom, ako mnoho vecí pochopíme, nám už viac srdce nedovolí ľúbiť. Jazvy, ktoré na ňom zostali, sú príliš hlboké na to, aby sa odhodlalo podstúpiť to znovu.
pinterest.com
Len čo sa k niečomu takému schyľuje, srdce sa uzavrie. Prestane vnímať a cítiť čokoľvek. Radšej. Pre istotu… Lebo spomienky, ktorá má s láskou späté sú príliš trpké. Smutné a boľavé. A tak sa zakaždým, keď sa k nemu láska priblíži, uzamkne, pretože schopnosť milovať má blízko spätú s bolesťou.
Ak milujeme nesprávneho človeka, mali by sme od neho odísť čím skôr…
Nenúkať sa mu a neprosiť ho. Nedovoliť mu byť v našej prítomnosti ani o sekundu viac, pretože tým riskujeme viac, ako si vieme predstaviť. Z nešťastných vzťahov by sme mali vystúpiť ešte predtým, ako sa ukončia samy. Pretože potom je už neskoro… Potom je už otázne, či sme svoje srdce nenechali zjazviť tak veľmi, že už viac nebude ochotné milovať.
Autor: Sisa
Coverphoto: Photo by kevin laminto on Unsplash
