Už v detstve som nepatrila medzi tie tiché dievčatá, ktoré sa skryjú do kúta a budú sa hrať s Barbie bábikami. Ja som mala zbierku áut, milovala som futbal a viac som si rozumela s chlapcami ako s dievčatami. Nikdy som nevedela obsedieť a byť ticho. Milovala som vystúpenia v škôlke a vždy som v každom jednom musela byť.
Ako som dospievala, zistila som, že ma nebaví stáť v rade a robiť to, čo robia ostatní. Nikdy ma nebavilo poslúchať príkazy a zákazy a nikdy som sa nezmierila s odpoveďou “nie”. Nevedela som pochopiť prečo. Neustále som sa pýtala samej seba a rozmýšľala, prečo by to nemohlo byť “áno”. Vždy som išla cez všetky steny a uverila som až vtedy, keď som si to sama odžila. Často sa mi stalo, že som to naozaj dokázala. Je úžasný pocit ako všetci, ktorí si mysleli, že je niečo nemožné, na mňa pozerajú a hovoria, že som blázon.
pinterest.com
Áno, som. Občas mám pocit, že mi v žilách namiesto krvi prúdi nejaká čudná tekutina. Mám potrebu robiť veci inak, dokazovať si nemožné – hoci aj každý deň. Milujem robiť bláznivé veci, ktoré mi len tak spontánne napadnú, a potom sa po čase pozriem späť a sama neverím, že som toho bola naozaj schopná.
Nikdy som nebola to slušné, milé dievčatko. Nepáči sa mi to a neverím, že tie baby, čo sa hrajú na druhú matku Terezu, sú naozaj také. Rada hovorím veci na rovinu. Že sa to nepatrí? Že to nie je vhodné? To ma väčšinou nezaujíma. Vždy poviem, čo cítim, aj keď to občas nevypáli najlepšie. Nebudem klamať, rada si vypijem s kamarátmi a robím bláznivé veci. Milujem mladosť, slobodu a nezávislosť, ktorú v tomto veku máme, a snažím sa ju využiť najlepšie ako sa len dá. Milujem noci strávené vonku a milujem týždne, ktoré uplynú tak rýchlo, že si ich nestíham pamätať.
Niekedy mám pocit, že idem proti svetu či proti všetkému, čo je normálne. Aj keď mi dá život presný návod, ako mám niečo urobiť, ja si to urobím podľa seba, aj keď to bude možno trvať dvakrát tak dlho. Keď to tak necítim, nepôjdem proti sebe. NIKDY. Vážim si svoje pocity a vždy sa kladiem na prvé miesto. Možno to znie egoisticky, ale nie je to pravda. Vždy pomôžem aj iným, keď viem ako, ale ja som prvoradá – až kým sa nezaľúbim.
pinterest.com
Som rebel aj v láske. Dlho som jej oponovala. Išla som hlavou proti múru a tvrdila, že ja lásku k životu nepotrebujem, že je mi bez nej úžasne. Samozrejme, že bolo. Nehovorím, že nie.
Potom to však prišlo a ja som naozaj skúsila skrotiť v sebe to tornádo, ten živel. Chcela som byť „normálna“. Chcela som byť všetko a aj tak som bola nič. Potom som zistila, že som v podstate rada za to, aká som a nikdy sa nechcem zmeniť. Už nie. Pre nikoho. Ten pravý to nikdy žiadať nebude.
VŽDY budem bláznivá a vždy budem mať potrebu robiť bláznivé a spontánne veci, lebo práve ony mi dodávajú silu.
Keď milujem, tak milujem takisto ako žijem. Bláznivo. Môže sa stať, že v jedno ráno vstanem, spravím priateľovi raňajky, budem vzorná priateľka, a ešte v ten istý večer s kamarátkou vymetieme všetky podniky v okolí. Neznamená to, že nemilujem, že budem neverná. Znamená to len, že som to ja. Živel, rebel, ktorý bez slobody nedokáže existovať.
Rozchod so mnou býva tiež ťažký. Neprijmem nie. Skúšam, dávam zo seba všetko a nechcem daného človeka stratiť, lebo keď milujem, tak milujem celým svojím ja. Aj keď bláznivo, ale aj vášnivo a oddane. Skúsim všetko, znesiem veľa odmietnutí a veľa rán, kým naozaj pochopím, že je koniec. Občas to fakt nie je výhra, ale keby som neskúsila aj nemožné, nemohla by som sa pozrieť do zrkadla.
Ak si tiež ako ja, tak vitaj v tomto svete. Vo svete, kde pravidlá moc neplatia, nech sa snažím, ako chcem. Vo svete, ktorý môže pôsobiť ako totálny chaos, ale v skutočnosti je to svet, kde okrem úprimnosti nemá miesto nič iné.
Nie je ľahké si zvyknúť na takýto svet, ale, vďakabohu, prišiel človek, ktorý sa to aspoň snaží pochopiť. Ktorý sa blázni spolu so mnou a nepovie mi, že neviem, čo chcem. Nepovie, že som príliš nedospelá a neodkráča tak rýchlo, ako prišiel.
