Nikdy nechoď sama proti sebe. V ničom. Žiadne mala by som, očakáva sa to odo mňa, je to mojou povinnosťou… Vieš, čo je tvoja jediná povinnosť? Žiť tak, aby si nikomu bezcitne neublížila a aby si viedla šťastný a spokojný život. Všetko ostatné, k čomu ťa neraz dokážu dotlačiť cudzie domnienky, nemôže byť tvojím životným poslaním. Kedysi som bola iná. Myslela som si, že koľko dobra dám, toľko sa mi zákonite musí aj vrátiť… No nestalo sa a dnes už presne viem, prečo…
Vieš, čo som sa postupne naučila? Že nie každý si zaslúžil to, čo som mu poskytla. A vieš, čo je na tom celom to najzvláštnejšie? Že ma to vždy stálo kopec energie, nech to už bolo čokoľvek – pomoc, vypočutie si niekoho problémov, priskočenie tam, kde ma zrazu bolo treba. Skutočne boli prípady, kedy som tomu obetovala veľa a mnohokrát som si to, že mi chýba dobrý pocit „z dobre odvedenej práce“, uvedomila až neskôr. Vedome či nevedome som sa k tomu vždy musela dotlačiť v zmysle: mala by som… Veď je to moja rodina, moja kamarátka, môj dobrý známy…
unsplash.com
Presviedčala som sa o tom, že takto je to správne…
Veď tie reči asi poznáš… Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. Pomáhaj, pretože ak raz budeš potrebovať pomoc ty, vráti sa ti to. Nebuď sebecká, nemysli vždy len na seba a trochu sa uskromni, premôž, vyhecuj… Na svete nie si iba ty… A presne tieto reči dokážu jednej láskavej hlave celkom pekne pomotať hlavu.
Zrazu máme pocit, že myslieť aj na seba je niečo zlé a trestuhodné. Že ak nás niektoré vzťahy unavujú, chyba je na našej strane. Že ak nás rozbolí hlava, len čo vidíme rozsvietený displej s prichádzajúcim hovorom tej alebo onej osoby, niečo s nami nie je v poriadku. A tak sa dokopávame k ďalšej a ďalšej pomoci. Počúvame, radíme, riešime… A mnohokrát sa mlčky dívame na to, ako zostali naše riešenia nevyužité a rady nevypočuté.
unsplash.com
Vieš, niektorým ľuďom sa pomôcť nedá…
A sú to práve tí ľudia, ktorí do tvojho života možno i priniesli kúsok dobra, no viac-menej si si ho vykreovala sama svojím presvedčením, prílišným rešpektom voči niektorým ich prešľapom alebo mylnou domnienkou, že tých ľudí predsa len vo svojom živote potrebuješ. S najväčšou pravdepodobnosťou však z teba iba cicajú energiu. A preto by ťa mali tieto osoby naučiť hovoriť nie. Neprijímať hovor o jedenástej večer, ktorý trvá ďalšie dve hodiny a v ktorého centre pozornosti – čuduj sa svete – sa nikdy neocitneš ty. Nerobiť pre nich niečo, s čím nie si stotožnená a do čoho sa ti veľmi nechce.
Nezištná pomoc ťa totiž nikdy nevyžmýka z energie. Áno, bude ťa možno stáť nemálo času, ale nikdy to nepôjde na úkor teba. To, čo odovzdáš, sa ti vždy aj vráti. To, čo vložíš, ťa zároveň aj dobije energiou. Žiaden deficit. A tam je ten rozdiel…
Nie si povinná byť nikoho bútľavou vŕbou. Ani odpadkovým košom, do ktorého si vyhodia svoje problémy. Nemusíš byť vždy tam, kde to iní očakávajú. Rob, prosím, to, čo robiť chceš. Nie to, čo od teba iní očakávajú. Pretože nech sa budeš snažiť akokoľvek, aj ty čoskoro zistíš dve veci… Že dlho sa takto fungovať nedá. A že nie každý si tvoju pomoc, pozornosť či lásku aj zaslúži a vie to oceniť…
Coverphoto: Photo by Ada Tchanturia on Unsplash
Ak sa vám tento článok páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Miinu knihu Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
