Keď si mi povedal, že už neprídeš, najprv sa mi zastavil dych a potom som sa rozbila na tisíc kúskov. Zostala tma. Tma v mojej hlave, v mojom srdci. Cítila som sa ako vyrabovaný obchod – prázdna. Nechápala som, že sme sa v stredu ráno mohli vedľa seba zobudiť a v sobotu večer mi pri rozlúčke povieš toto. Spýtala som sa prečo? Povedal si, že máš pocit, že toto nie je tá správna cesta. Ale ja som znovu položila otázku prečo, a ty si mi nevedel dať odpoveď.
A ja som sa cítila ako kus ľadu, kus kameňa. Neplakala som, lebo som nedokázala cítiť nič a zároveň som nechcela, aby si videl, ako hlboko ma to ranilo. Akoby z môjho tela odišla duša, nemohla som uveriť tomu, že je to pravda. Povedal si, že som neurobila žiadnu chybu, že všetko bolo v poriadku, ale takto to cítiš, no nevedel si mi to vysvetliť.
Ponúkol si mi kamarátstvo…
pinterest.com
Že je ti so mnou dobre a že by sme občas mohli ísť spolu na kávu. Povedala som, že po nejakom čase môžeš skúsiť zavolať. No neviem, čo a či ti odpoviem, že som silná a zvládnem to, ale bude to ťažké a bude to bolieť. Mám ti dať vedieť, keď si niekoho nájdem… A načo? Aby si vedel, že som šťastná? Ale ja som bola šťastná s tebou, tak prečo ma opúšťaš?
Keď si prekročil prah mojej spálne, vložila som do tvojich rúk nielen svoje nahé telo, ale aj svoju nahú dušu v dôvere, že muž v rokoch už vie, čo chce. Moja minulosťou doráňaná duša ti uverila, uverila, že tvoj záujem je úprimný a naozajstný a že sa navzájom dokážeme ľúbiť i napriek našim predchádzajúcim zraneniam. Dokázala som ťa po celý ten čas brať takého, aký si, milovať ťa bez výhrad. Rešpektovať tvoje záväzky z minulosti a mala som pocit, že ty si rešpektoval tie moje.
Mala som pocit, že si rozumieme…
Nechala som voľný priebeh svojim citom, zaľúbila som sa a nebála sa dať ti to najavo. Bola som ochotná kvôli nášmu vzťahu bojovať aj so svojimi najbližšími. A v deň, keď som tento boj vyhrala, si ma opustil. Aký paradox. A to presne po troch mesiacoch odvtedy, čo si ma prvýkrát pozval von.
Ale boli to nádherné tri mesiace, fantastické leto, po mnohých rokoch, keď som zabudla úplne žiť a ty si mi to znovu ukázal. S tým tvojím pokojom, rozvahou a nadhľadom nad životom si ma očaril. Zažila som s tebou mnoho krásneho, až teraz neviem, ako budem bez teba žiť. Ako budem žiť bez tvojho úsmevu, bez tvojich dotykov a bozkov. Všetky tie veci zostanú vo mne hlboko zapísané.
Náš vzťah sa skončil tak nečakane, ako nečakane začal…
pinterest.com
Áno, sme obaja z iných svetov, no ja som nikdy nemala pocit, že by sme si nemali čo dať, práve naopak.
Nedokážem na teba zanevrieť, no potrebujem sa ťa nejaký čas strániť, aby vyhasol vo mne ten plameň, ktorý si sám tak nerozvážne zapálil. Želám ti, aby si bol takto šťastnejší, aby si nikdy svoje rozhodnutie neľutoval, i keď si vedel, ako veľmi mi tým ublížiš. A ak si ma obetoval ako tú silnejšiu z dvoch ľudí, medzi ktorými si si musel vybrať, čas ukáže, či to bola dobrá voľba. Veľa som toho už musela prežiť, zvládnem to. No tá druhá osoba, ktorú týmto chrániš, bude tvojím rozhodnutím len slabšia a menej pripravená na realitu života, do ktorého vchádza. Ale to už nie je môj príbeh.
Autor: Viky Jančovičová
Coverphoto: pixabay.com
