Strata… Slovo, ktoré v každom z nás vyvolá inú emóciu. U niekoho nepatrnú, no možno i hlbšiu, u iného takú, o ktorej nehovorí a vyrovnáva sa s ňou osamote v tichosti. Keď sme sa nedávno našich čitateľov na Instagrame pýtali, čo bolo najťažším momentom v ich živote, v odpovediach dominovala aj táto citlivá téma – strata nenarodeného dieťaťa. Podľa štatistík 20 % lekárom potvrdených tehotenstiev končí spontánnym potratom, pričom toto číslo je pravdepodobne omnoho vyššie. Mnoho tehotenstiev totiž zanikne ešte predtým, ako žena dostane od lekára tehotenskú knižku.
Spočiatku sme mali v pláne urobiť ďalší rozhovor s našou čitateľkou, ktorá by bola ochotná porozprávať nám o svojej bolestivej skúsenosti, avšak potom sme na internete objavili Poradňu Alexis, kde sa tím poradkýň venuje ženám, ktoré neželane otehotneli, no rovnako i takým, ktoré o svoje nenarodené dieťa prišli. Na naše otázky nám odpovedá psychologička a poradkyňa Mgr. Zuzana Straková.
…
Mgr. Zuzana Straková
♥ Poradňa Alexis je na Slovensku jedinou svojho druhu. Koľkým ženám ste od začiatku svojho fungovania poskytli poradenstvo/pomoc?
Za necelých 11 rokov fungovania poradne sme poskytli pomoc vyše 1800 ženám alebo ich partnerom, rodičom či iným blízkym. Tu musím podotknúť, že často sa ženám venujeme dlhodobo – niekoľko týždňov alebo aj mesiacov, nielen jednorazovo.
♥ Čo bolo prvým impulzom, ktorý podnietil vznik vašej poradne?
Projekt poradne Alexis začalo v decembri 2009 realizovať OZ Fórum života, ako jeden zo svojich projektov konkrétnej pomoci tehotným ženám v krízovej situácii. Objavila sa totiž potreba poskytnúť tehotným ženám okrem konkrétnej pomoci aj poradenstvo a sprevádzanie.
Po viac než štyriapolročnom fungovaní, prevažne na dobrovoľníckej báze, bola založená nezisková organizácia Poradňa ALEXIS a od 1.12.2014 sme registrovaní na Bratislavskom samosprávnom kraji ako poskytovateľ sociálnych služieb.
Rozhodnutie, ako sa bude situácia ďalej riešiť, je výlučne na osobe, ktorá u nás hľadá pomoc.
♥ Ako vyzerá forma vašej pomoci? Je individuálna od prípadu k prípadu?
Bezplatne ponúkame základné sociálne poradenstvo a psychologické poradenstvo ľuďom, ktorí hľadajú pomoc najmä v prípade neplánovaného tehotenstva a problémov spojených so spontánnym alebo umelým potratom.
S kolegyňami poskytujeme poradenstvo buď osobne v kanceláriách v Bratislave a Banskej Bystrici, alebo pomocou mailu, telefónu, prípadne cez Skype pre celé Slovensko. Niekedy sa nám ozvú aj Slovenky žijúce v zahraničí. Vždy si formu komunikácie s nami vyberá klientka podľa toho, ako jej to vyhovuje.
Pri prvom kontakte klientku/klienta najskôr vypočujeme, snažíme sa definovať problémy a potom spoločne hľadať ich riešenia. Rozhodnutie, ako bude situáciu ďalej riešiť, je však výlučne na osobe, ktorá u nás hľadá pomoc.
Vo februári tohto roka sme rozbehli podporné svojpomocné skupiny pre ženy po spontánnom potrate. Stretávame sa raz do mesiaca v Bratislave. Okrem toho robíme osvetu na verejnosti účasťou na prednáškach, seminároch, diskusiách a podobne. Venujeme sa tiež prednáškovej činnosti na školách.
unsplash.com
Naše poradenstvo je proces, nie jednorazová záležitosť, a dôležitý je každý krok na tejto ceste.
♥ Prioritne sa venujete ženám, ktoré neplánovane otehotneli, no konkrétne vy vo vašej poradni prichádzate do kontaktu aj so ženami, ktoré sa vyrovnávajú so spontánnym potratom. Ako vyzerá váš prvý kontakt s takýmito ženami?
Klientka príde osobne, prípadne zavolá/napíše niekedy pár dní po potrate, ale niekedy aj po oveľa dlhšom čase, keď postupne zistila, že sa s touto situáciou nevie vyrovnať. Prípadne sa môže stať, že žena túto skúsenosť nejako potlačí a niekde ju to neskôr dobehne. Pri prvom stretnutí rozpráva, čo prežila a čo cíti, ako potrat zmenil jej život a vzťahy. Niekedy je prekvapená sama zo seba, nespoznáva sa v tých reakciách, ktoré ju po potrate valcujú.
Ja ako poradkyňa som nielen poslucháč, ale pomáham klientke pomenovať pocity, nejako ich v sebe utriediť, vysvetliť a nájsť smerovanie do ďalších dní. Sprevádzam ju na jej ceste, keď sa zmieruje so svojou stratou. Je to proces, nie jednorazová záležitosť, a dôležitý je každý krok na tejto ceste.
Musím tiež podotknúť, že v poradni sme mali už aj niekoľko mužov, ktorí sa nevedeli zmieriť so stratou ich nenarodeného dieťaťa.
Už len vedomie, že mám právo plakať aj sa hnevať, prináša žene úľavu.
♥ Strata nenarodeného dieťaťa je moment, ktorý spúšťa ďalšie problémy – zdravotné komplikácie, depresia, pocit viny, atď… Existuje pár rád, čo robiť po spontánnom potrate, aby sa riziko vzniku ďalších problémov znížilo?
V prvom rade je asi dôležité si uvedomiť, že strata nenarodeného dieťaťa je krízová situácia. Akékoľvek reakcie na túto situáciu sú normálne. Nenormálna je len situácia, ktorá sa žene stala. Už len toto vedomie, že mám právo plakať aj sa hnevať, prináša žene úľavu.
Je tiež dôležité, aby si to uvedomila nielen samotná žena, ale aj jej blízki. Nemusia ju chápať, ale mali by akceptovať, čo prežíva. Každý prežíva rôzne situácie inak, lebo každý z nás je jedinečný. Tie prvotné reakcie, ktoré ženu valcujú, neznamenajú, že takto to bude navždy a nič sa s tým nedá robiť. V poradenstve ide aj o to, aby v sebe klientka objavila vnútorné zdroje, ako v sebe spracovať, čo sa jej v živote stalo.
Samozrejme, ako každá krízová situácia, aj táto dokáže spustiť aj dlhodobejšie a hlbšie problémy v telesnej alebo psychickej oblasti. Na to sme tu my psychológovia, aby sme odhadli, čo sa v človeku deje a akú pomoc potrebuje. Vždy, keď má žena pocit, že si nevie pomôcť sama a že ani najbližšie okolie jej nevie dať podporu, akú potrebuje, môže sa nám ozvať.
Dobré rodinné zázemie, vnútorná pripravenosť čeliť životným ťažkostiam, zdravý životný štýl aj psychohygiena napomáhajú k ľahšiemu vysporiadaniu sa s problémami.
zdroj: Mgr. Zuzana Straková
♥ Máte odpozorované isté „znaky“ v živote alebo súvisiace okolnosti, ktoré napomáhajú ženám vyrovnať sa s touto stratou?
Ako som už spomínala, každá žena prežíva spontánny potrat inak a zároveň sú si v mnohom tieto ženy podobné. Vplýva na to veľa faktorov – vek, rodinné zázemie, osobnosť, minulé skúsenosti a podobne. Aj keď majú mnohé ženy podporujúceho partnera, deti, podporu blízkych alebo už v minulosti prešli rôznymi problémami, nemusí to znamenať, že spontánny potrat ich nezasiahne alebo nešokuje.
Niekedy na to má vplyv aj taká dôležitá vec ako prístup personálu v nemocnici. A bohužiaľ, niektoré skúsenosti žien hovoria, že necitlivý prístup môže ženu doslova traumatizovať. Naopak, citlivý a ľudský prístup lekárov a sestier jej môže veľmi pomôcť na ceste zmierenia sa s potratom.
Samozrejme, vždy platí, že dobré rodinné zázemie, akási vnútorná pripravenosť čeliť životným ťažkostiam, zdravý životný štýl aj psychohygiena napomáhajú k tomu, aby sme sa s problémami vysporiadali ľahšie.
Cieľom nie je, aby človek na svoju stratu zabudol, ale aby sa s ňou naučil žiť.
♥ Ak prídeme o blízkeho človeka dôsledkom jeho smrti, prejdeme si niekoľkými fázami smútku – od popierania tejto skutočnosti až po jej prijatie. Existujú podobné fázy aj v prípade straty nenarodeného dieťaťa?
Tak toto je otázka, na ktorej sa nezhodnú ani odborníci. (úsmev) Ukázalo sa totiž, že fázy smútku nemusí prežívať každý rovnako alebo v rovnakom poradí, prípadne niektoré fázy môže človek preskočiť.
Z mojich skúseností prežívanie straty nenarodeného dieťaťa sa skôr u žien prejavuje ako smútenie vo vlnách. Zo začiatku sa smútkom cítia úplne zaplavené a vnímajú len svoju stratu a bolesť. Pomaličky však prichádzajú chvíle, kedy sa vedia z tejto vlny vynoriť a nadýchnuť a od smútku sa tak odpútať.
Vidia, že život je nielen bolestný, ale aj plný dobrých vecí. Časom sú vlny smútku menej časté a menej intenzívne a to je znak, že sa človek so svojou stratou vyrovnáva. Cieľom nie je, aby človek na svoju stratu zabudol, ale aby sa s ňou naučil žiť. Na tejto ceste je preto dôležitý každý krok vpred, nielen samotný cieľ.
Partner môže byť mostom, ktorý ženu opäť postupne prepojí späť do bežného života.
zdroj: archív Mgr. Zuzana Straková
♥ V prípade, že tento rozhovor číta partner ženy, ktorá si prešla spontánnym potratom, viete mu poradiť, čo by mal robiť, aby bol žene čo najväčšou oporou?
Najdôležitejšie je akceptovať prežívanie iného, aj keď ho nechápeme. Žena má po strate nenarodeného dieťaťa právo plakať a smútiť. Partner jej môže pomôcť od jednoduchých praktických vecí, ako sú starostlivosť o domácnosť až po vypočutie jej pocitov, poskytnutie útechy a súcitu.
Partner môže byť mostom, ktorý ju opäť postupne prepojí späť do bežného života a vzťahov napríklad tak, že spolu strávia čas v prírode, na výlete, v spoločnosti priateľov… Ale aj muž oplakáva často stratu svojho dieťaťa a teda potrebuje rovnakú podporu zo strany ženy. Podporu by si mali poskytnúť navzájom, lebo najhoršie je, keď je človek v utrpení sám.
Blízke okolie niekedy chce žene pomôcť, ale nevie ako.
♥ Spomínali ste, že poradňu vyhľadali aj blízki ženy, ktorá o dieťa prišla. Viete teda poskytnúť poradenstvo aj týmto ľuďom?
Áno, mám v poradenstve nielen ženy, ale aj mužov, ktorých partnerky prišli o dieťa. Niekedy príde pár spolu. Niekedy zavolajú príbuzní a pýtajú si radu, ako sa majú správať a pristupovať k žene, ktorá prišla o dieťa, aby niečo nepokazili. Blízke okolie totiž niekedy pomôcť aj chce, ale nevie ako, lebo aj pre nich to môže byť nová nepoznaná situácia.
Často nám utrpenie iného spôsobuje nepohodlie, a tak nemáme odvahu doň vstúpiť s útechou.
♥ Spontánny potrat je v spoločnosti stále veľkým tabu. Sama viem o niekoľkých ženách, ktoré sa o tom nezmienili ani najbližšej rodine a trpeli len v tichosti. Viete pomenovať dôvod, prečo sa o tom takmer vôbec nehovorí?
Existujú viaceré mýty, prečo by žena po spontánnom potrate nemala „až tak“ trpieť. Často je to o vnútornej aj celospoločenskej dileme, či to bolo dieťa alebo len nejaký zhluk buniek. Práve táto rozpačitosť, či idem oplakávať svoje dieťa alebo len nejaký plod bez ľudskej dôstojnosti, spôsobuje, že ľudia sa na to pozerajú rôzne a nie sú na jednej vlnovej dĺžke.
Rovnako, keď sa na to pozrieme tak všeobecne – a to sa netýka len potratov – často nám utrpenie iného spôsobuje nepohodlie. Keď vidíme, že niekto trpí, mnohokrát nemáme odvahu vstúpiť útechou do jeho utrpenia, prípadne nemáme trpezlivosť, keď to už trvá dlhšie.
Keď žena smúti za niekým, koho nevidela a nepoznala – nestihla porodiť, okolie nevie, čo na to povedať. Prípadne sú presvedčení, že deti, ktoré má doma, jej dokážu jej stratu nahradiť. To sú také najčastejšie dôvody, prečo sa o tom veľmi nehovorí.
unsplash.com
♥ Pomohlo by odtabuizovanie tejto témy napríklad ženám, ktoré si v dávnej či nedávnej minulosti spontánnym potratom prešli?
Prirodzene, keď sa o tom hovorí a robí sa osveta, scitlivuje to ľudí na tento problém, a ženy, ktoré si potratom prešli, sa cítia viac pochopené.
V smútkovom poradenstve sa často vyplavia na povrch aj iné vnútorné bolesti, ktoré so sebou prinesie strata dieťatka.
♥ Viem, že nemôžete opisovať svoje skúsenosti z poradne, avšak spomínate si na príbeh ženy, s ktorou ste sa v poradni stretli a ktorý vami najviac zarezonoval?
Spomeniem možno klientku, ktorú mám ešte v poradenstve, nazvime ju Lenka, jej meno je zmenené. Lenka mi zarezonovala určite aj preto, lebo mala doma viac detí a v rovnakom veku ako moje, aj vekovo sme sa približovali. Mala doma podporujúceho manžela, zázemie. V pomerne krátkom čase prišla o deti pri spontánnom potrate viackrát za sebou.
Bežný postoj ľudí je, že by sa nemala až tak trápiť, veď má doma predsa viac detí, mali by jej stratu vynahradiť. Postupne sme sa dopracovali k tomu, že Lenka okrem smútku za svojimi nenarodenými deťmi prežíva aj niečo ako smútok za svojou plodnosťou, za schopnosťou porodiť dieťa, ktorá sa znižovala vzhľadom na jej vek.
Akoby uzatvárala jednu kapitolu svojho života. V smútkovom poradenstve sa takto často prejaví viac vecí, ktoré so sebou prinesie strata dieťatka, napríklad zmeny vo vzťahoch k iným, k sebe, k práci a podobne.
Je veľa žien, ktoré by si dieťatko nechali, ale partner ich z rôznych dôvodov núti k potratu.
♥ Pomáhate aj ženám, ktoré „stoja na opačnej strane“ – premýšľajú nad umelým prerušením tehotenstva alebo ho už podstúpili. Aké sú ich najčastejšie dôvody, ktoré ich k tomu nútia, a čo by sa v spoločnosti malo zmeniť, aby ženy k tomuto rozhodnutiu pristupovali čo najmenej?
Keby sme postavili do radu 10 žien, ktoré boli na umelom potrate, každá z nich by mala ten svoj jedinečný a iný dôvod. Takto k nim aj musíme pristupovať. Ale medzi najčastejšie dôvody, ktoré sa zvyknú opakovať, patria ekonomické dôvody, rozchod s otcom dieťaťa ešte pred narodením, narušenie životných plánov, zdravotné problémy matky alebo dieťatka a, bohužiaľ, aj tlak partnera. Prípadne ide o kombináciu viacerých už spomenutých problémov dokopy.
Je veľa žien, ktoré by si dieťatko nechali, ale partner ich z rôznych dôvodov núti k potratu. Každá ochrana a pomoc tehotnej žene a jej nenarodenému dieťaťu, ale tiež rodine ako základnej bunke spoločnosti, je v tomto smere krok k zlepšeniu situácie a môže ženy ochrániť od umelého potratu a jeho negatívnych dôsledkov.
Muži majú často v otázke interrupcie väčší vplyv, ako si sami myslia.
unsplash.com
♥ Debata, ktorá sa momentálne v spoločnosti ohľadom interrupcií vedie, znie tak, akoby ženy podstupovali umelé prerušenie tehotenstva bez rozmyslu. Skutočnosť však je úplne iná… Viete nám opísať psychický stav ženy, ktorá sa k niečomu takému odhodlá?
K nám do poradne sa ozývajú ženy, ktoré sú v procese rozhodovania a nie je im jedno, či podstúpia umelý potrat. Preto vyhľadajú niekoho, s kým sa môžu porozprávať a zvážiť svoje rozhodnutie. Predpokladáme však, že môžu byť aj ženy, ktoré to možno až tak neriešia a skutočne idú na potrat bez rozmyslu.
Otázne je, či sa prekonaným potratom nebudú zaoberať neskôr, pretože máme aj klientky, ktoré sa ozvú 15 alebo 30 rokov po potrate. Dlhé roky potrat neriešili alebo ho potlačili a nejaký podnet (narodenie vnúčatka, kríza stredného veku, staroba…) spôsobil, že si to potrebujú v sebe vysporiadať.
Tehotné ženy, s ktorými sa stretávame my v poradni, chcú vedieť, aké riziká pre nich potrat predstavuje po fyzickej aj psychickej stránke. Často bojujú na viacerých frontoch naraz – majú finančné problémy, partnerské problémy, zdravotné problémy, riešia bytovú otázku a podobne. Keďže ich zároveň tlačí čas a niekedy je nereálne vyriešiť dlhodobé problémy za pár dní, celý problém sa okrem riešenia praktických záležitostí posúva aj na inú úroveň, povedala by som, že až filozoficko-duchovnú.
Ide o uvedomenie, či to, čo sa vyvíja v jej tele, je pre ňu len zhluk buniek alebo človek, ktorý má svoju hodnotu od prvého okamihu. Od tohto momentu sa potom často odvíja aj jej rozhodnutie. Keď to totiž je ľudská bytosť, nestojí za to, aby žila? Keď ona ako jeho matka nie je schopná sa oňho postarať, nemá tento človek aj inú možnosť ako žiť? Napríklad v adoptívnej alebo pestúnskej rodine?
Takéto rôzne procesy sa odohrávajú v mysli ženy, ktorá sa rozhoduje o potrate. Na ktorú stranu sa prikloní, to závisí od mnohých vecí a rovnaký vplyv má aj otec dieťaťa. Či už aktívnou podporou ženy, alebo aktívnym odporom, ale tiež svojou pasivitou alebo aj neprítomnosťou. Muži majú často väčší vplyv v tejto veci, ako si sami myslia.
♥ Ako z pohľadu psychologičky, ktorá má v tejto oblasti množstvo skúseností, vnímate spoločenskú debatu, ktorú rozpútala súčasná situácia v parlamente a navrhovaný zákon o sprísnení podmienok pri interrupcii?
Štát sme aj my, nielen politici. Nemôžeme si preto nahovárať, že všetko je to politika, ktorá sa nás netýka. Preto oceňujeme, keď sa nás politici pýtajú na naše skúsenosti.
♥ A na záver – hoci vy a vaše kolegyne ponúkate pomoc ženám, rady by sme vedeli, ako možno pomôcť vám. Môžu vás ľudia nejako podporiť?
Sme vďační za každú podporu, pretože od nej vo veľkej miere závisí naše fungovanie. My pomoc poskytujeme bezplatne, aby sa dostala naozaj ku každému, kto ju potrebuje. Formy podpory našej poradne sú viaceré.
ON-LINE cez portál Ďakujeme.sk
PREVODOM NA ÚČET – poukázaním finančného daru alebo nastavením trvalého príkazu na účet SK3509000000005063819577
Darovaním 2 %/3 % percent zo zaplatenej dane.
Pre informácie o ďalších formách pomoci môžete navštíviť našu stránku www.alexisporadna.sk
Ďakujeme.
