„Som feministka…“ Veta, ktorú keď dnes žena vysloví, často zožne výsmech, nepochopenie, urážky alebo nenávisť. A pritom je to „len“ žena, ktorá chce, aby v spoločnosti neboli rodové rozdiely. Aby sme sa necítili zle, ak sa samy ocitneme na ulici. Aby sa nás nik na pracovnom pohovore nepýtal, kedy budeme mať deti. A ak ich, naopak, mať nechceme, aby sme si nevypočuli, že je to naše jediné poslanie, ktoré ak nesplníme, nikdy nebudeme plnohodnotnými ženami…
Vedia všetci, čo je to feminizmus? A prečo sa dnes toto slovo niekedy považuje za urážku? Tieto otázky ma priviedli k tomu, aby som na vlnách slovenského internetu začala hľadať respondenta alebo respondentku, ktorý/ktorá je v tejto téme ako doma. Netrvalo dlho a našla som instagramový profil @somfeministka. A práve s jeho autorkou sme sa dnes porozprávali.
…
zdroj: @somfeministka
♥ Čo ťa viedlo k založeniu profilu @somfeministka? Bola za tým konkrétna situácia, ktorá ťa prinútila „konať?“
Skvelá otázka hneď na začiatok. Bola za tým veľmi konkrétna situácia. Jeden deň som si pustila popri maľovaní bytu podcast ON A ONA, v ktorom sa rozprávajú Donco a Andrea Chrabroňová o vzťahoch a rozdieloch medzi mužmi a ženami. No netrvalo dlho a pán Donco ma vytočil, ako sa hovorí – do vývrtky.
Opisoval ženy ako teľatá, ktoré by rozhodne nemali mať v rukách kasu, lebo pri zľavách zabúdajú na všetko a nakoniec by nemali ani čo jesť. A mnoho iného. Chodila som po byte hore-dole ako tiger a nevedela sa upokojiť. Večer som založila profil @somfeministka a už to išlo.
Na Instagram som mu vtedy napísala pobúrený komentár, ako aj Veronika Cifrová Ostrihoňová alebo Zuzana Kovačič Hanzelová. Moje slová pri nich zanikli, no keď som ho spomenula neskôr na profile @somfeministka, osobne mi napísal správu a ospravedlnil sa s tým, že je ochotný na túto tému viesť diskusiu. Cítila som to čaro už aj malého nátlaku malinkej komunity, ktorú sa mi podarilo vytvoriť.
♥ Aký je hlavný cieľ tvojho profilu?
Rada by som na začiatok uviedla, čo mojím cieľom určite nie je. A to štvať dve strany – mužov a ženy – proti sebe a podnecovať rodové vojny. Uvedomujem si, že nie vždy sa to úplne podarí, občas ma premôže emócia. Ale snažím sa na tom pracovať a sama sa neustále vzdelávať, aby moje príspevky boli stále korektnejšie.
Mojím cieľom je určite vzdelávať, ukazovať opačnú stranu mince a poukazovať na fakt, že ak sme ako ženy na niečo zvyknuté, ešte to neznamená, že to tak má byť a že je to v poriadku. Nedokážem sa viac pozerať na krásne a inteligentné ženy, ako sú každodenne ponižované, brzdené v kariére či zneužívané. Snažím sa im ukázať, že môžu tomu všetkému povedať NIE.
Rovnako sa snažím poukázať na fakt, že nie všade je život rovnaký. Sociálne rozdiely, život v regiónoch a podobne majú veľký vplyv na to, ako ženy žijú. V akých podmienkach a ako je s nimi zaobchádzané. Toto uvedomenie sa týka najmä žien, ktoré mali to šťastie a žijú v bubline, kde majú pocit, že témy, ktoré riešim, už nie sú aktuálne. S kúskom empatie a záujmu ale zistíme, že sú, a to oveľa viac, ako si dokážeme predstaviť.
unsplash.com
♥ Keď sa povie feminizmus, v niektorých ľuďoch to vyvolá skôr pobúrenie, predsudky alebo dokonca odpor. Vieš v skratke vysvetliť našim čitateľom, čo to feminizmus vlastne je?
Feminizmus je podľa definície presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a možnosti. Je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti pohlaví. Nie je to viera v nadradenosť žien ani hnutie za nenávisť mužov. Chceme mať jednoducho tie isté práva a príležitosti.
Často dostávam spätnú väzbu, že slovo feminizmus bolo unesené a používajú ho práve radikálne feministky s extrémnymi názormi. Necítim za to zodpovednosť, používam to slovo tak, ako vraví definícia, a snažím sa robiť osvetu v tom správnom slova zmysle.
Mojím cieľom je poľudštiť feminizmus. Aby sa toho slova ženy nebáli, aby sa s ním vedeli stotožniť. Ženy mi veľakrát píšu: „Nie som feministka, ale súhlasím s tebou!“ Alebo vidím, že môj post zdieľajú, no značku @somfeministka šikovne prekryjú nejakým emoji. Je mi to vždy tak trochu ľúto.
Feministky sú ženy, ktoré spája spoločný cieľ. Viera, že si zaslúžia presne také miesto vo svete ako aj muži.
♥ Ľudia si feministku predstavujú ako ženu, ktorá sa neholí, je osamelá, spoločnosť jej robia len mačky a z duše nenávidí mužov… Vieš popísať, aká je skutočnosť?
Alebo ako sa hovorí: Feminizmus nabáda ženy, aby opustili ich manželov, zabili ich deti, praktizovali čarodejníctvo, zničili kapitalizmus a stali sa lesbami. Alebo aj nie. Feministky sú ženy všetkých farieb pleti, národov, sexuálnej orientácie či výzorov. Spája ich spoločný cieľ. Viera, že si zaslúžia presne také miesto vo svete ako aj muži.
Zo Slovenska spomeniem znova Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú či Zuzanu Kovačič Hanzelovú. Obe sú to krásne a inteligentné ženy, obe sú zhodou okolností aj vydaté. Pokiaľ viem, ani jedna nevlastní mačku. Zo sveta je to Emma Watson či Taylor Swift. Rovnaké prívlastky patria aj im. Tento stereotyp teda podľa môjho názoru nie je na mieste.
Aj Tomáš Garrigue Masaryk považoval ženské práva za dôležitú súčasť ľudských práv.
unsplash.com
♥ Môže byť feministom aj muž?
Samozrejme. Feminista je človek, ktorý verí v rovnoprávnosť žien. Nevidím v tom problém. Dokonca si myslím, že ak budú muži bojovať tento boj s nami, na konci vyhrajú aj oni. Budeme spolu tvoriť o niečo slobodnejšiu a vyspelejšiu spoločnosť.
Zaujímavosťou je, že ako prvý československý feminista je videný prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Rodina Masarykových bola na vtedajšie pomery všeobecne veľmi pokroková. Vládlo v nej pravidlo rovnakých povinností pre manžela i manželku, preto sa aj sám Masaryk plne podieľal na každodennom chode domácnosti a starostlivosti o deti.
Masarykovo liberálne zmýšľanie bolo zásluhou aj manželky Charlotty, ktorá predložila pripomienky k väčšine jeho rukopisov a dopomohla tak k tomu, že sa zaujímal o otázky práv žien. Samo za seba hovorí aj to, že Masaryk k svojmu priezvisku pripojil aj rodné priezvisko svojej ženy – Garrigue. Ženské práva považoval za dôležitú súčasť ľudských práv.
♥ Vieš poukázať na konkrétne „miesta“, na ktorých je jasne vidieť, že žena stále nemá v spoločnosti rovnakú pozíciu ako muž?
Dáta dlhodobo poukazujú na to, že boj za rovnoprávnosť ešte nie je vyhratý. Rovnako na to, že platová nerovnosť nie je mýtus. Ženy tvoria 24,5% parlamentov na národnej úrovni, 8% národných líderských pozícií či 2% tých prezidentských. A 75% z nich sa tam dostalo len za posledné dve desaťročia.
Pripomínam, že práve tento rok oslavujeme iba 100 rokov volebného práva žien. Stále žijú ženy, ktoré sa narodili do doby, kde ich politický názor neznamenal absolútne nič. Inštitút ľudských práv na Slovensku robil taktiež zaujímavý prieskum. Pozrieť si ho môžete na rvvs.ludskeprava.sk.
Nikdy som netvrdila, že ženy sú rovnaké ako muži. Tvrdím, že ani naše rozdiely a opačné pohlavie neznamenajú, že by sme mali byť ukrátené o nejaké práva a povinnosti.
unsplash.com
♥ Predpokladám, že niektoré tvoje posty dokážu istých jedincov aj pobúriť… Aké sú najčastejšie „protinázory“, prípadne nenávistné argumenty, s ktorými sa pod príspevkami stretávaš?
Iste, stáva sa to, ale nie až v takej miere, ako som čakala. Prekvapuje ma, že niektorí muži mi napíšu a sú ochotní na túto tému dlhé hodiny diskutovať. Najväčšie „hejty“ píšu práve mladí chlapci vo veku od 14-17 rokov a sú to nepodložené posmešné komentáre ako „odkedy umývačka riadu rozpráva“ alebo „utekajte naspäť ku sporáku.“ Je mi to ľúto, lebo na tom vidieť, že v tomto prípade majú za sebou pravdepodobne silnejší vzor, ktorý robí väčšiu šarapatu vo svete ako len takéto komentáre.
Poukazuje sa aj na to, že ženy nie sú rovnaké a fyzicky majú inú predispozíciu ako muži. Ja ale nikde netvrdím, že rovnaké sme. Tvrdím, že ani naše rozdiely a opačné pohlavie neznamenajú, že by sme mali byť ukrátené o nejaké práva a povinnosti. Na konci dňa sme všetci len ľudia. Vážnejšie sú už nezhody v diskusiách na tému „Môže si žena za znásilnenie, tým ako bola oblečená?“ alebo čo sa týka zákazu interrupcií. Tam sa už končí všetka sranda.
Pohodlný partner nechce, aby si jeho poslušná a „vytrénovaná“ manželka uvedomila, že nie je nikoho slúžka.
♥ Vieš špecifikovať, aký typ ľudí má s feminizmom najväčší vnútorný problém?
Vlastne áno. Ale je to môj subjektívny názor. Podľa mňa sú to najmä ľudia, ktorým ženská nevýhodná pozícia v spoločnosti vyhovuje a ťažia z nej. Pohodlný partner nechce, aby jeho poslušná a „vytrénovaná“ manželka začala premýšľať o nej samej, o tom, že aj jej kariéra je rovnako dôležitá, že aj ona má hlas a názor, na ktorom záleží, a nie je nikoho slúžka.
Prípadne s ním možno majú problém ženy, ktoré boli tak intenzívne presviedčané o ich mieste v spoločnosti a o určitých dogmách, že sa z nich už majú problém vymaniť. Mne samej to určitý čas trvalo. Nikto učený z neba nespadol. Všetko si to žiada hodiny a hodiny snahy kriticky premýšľať, reflektovať a vzdelávať sa.
unsplash.com
♥ Máš pocit, že je mladšia generácia o niečo chápavejšia a viac si uvedomuje súvislosti, nielen čo sa feminizmu týka?
Mám. S najlepšou kamarátkou o tom často diskutujeme a hovoríme tomu „fenomén generácie Z“. Vnímame ich ako mladých ľudí, ekologicky uvedomelých, rodovo korektných a politicky zainteresovaných.
Oni sa už nezasmejú na vtipe, ktorý uráža akúkoľvek menšinu. Nekúpia si vodu v plastovej fľaši každý deň a nakupujú v sekáčoch. Samotný feminizmus je často samozrejmosťou a málokto spochybní rovnoprávne postavenie ženy. Je to veľmi osviežujúce a veľmi sa mi to páči.
♥ Nie je to tak dávno, čo sme sa našich čitateliek pýtali, či mali niekedy pocit, že sú v práci znevýhodnené kvôli tomu, že sú ženy. Podľa správ 80% žien malo zlú skúsenosť, pričom najčastejší problém bol, že ich zamestnávateľ zaškatuľkoval ako tie, „čo o chvíľu pôjdu na materskú“, prípadne „ako ženu, ktorá bude často doma s chorými deťmi.“ Dôsledkom toho boli vyškrtnuté z výberového procesu. Je aj toto realita, na ktorú poukazuje feminizmus?
Určite áno. Počas pracovného pohovoru by sa vás personalisti alebo zamestnávatelia mali pýtať iba otázky, ktoré súvisia s výkonom pracovnej pozície, na ktorú sa hlásite. Vylúčené sú akékoľvek diskriminačné otázky. Tie sa vzťahujú na informácie o vašom súkromí, rodinnom stave a pôvode, rasy či sexuálnej orientácii.
Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. U nás v tom zákony majú jasno, len realita občas pokrivkáva. Zmení sa to len vtedy, ak sa ženy odvážia ozvať a nebudú sa báť proti tomu bojovať a ohradiť sa.
Snom úplne každej ženy nie je mať dom, zasadiť strom, mať tri deti, psa a každú nedeľu upiecť čerstvú nadýchanú bábovku.
♥ V akej oblasti života ešte ženy bojujú s predsudkami, kvôli ktorým sú znevýhodnené?
Okrem pracovného života je to mnohokrát rodinný život a predstavy spoločnosti o ňom. Ženy sú neustále bombardované otázkami, kedy budú zasnúbené, kedy sa vydajú, kedy budú mať dieťa, kedy budú mať ďalšie dieťa. Ako sa im darí starať sa o deti popri práci, ako keby to bola výlučne ich starosť.
Mali by sme si uvedomiť, že nie je snom každej ženy mať dom, zasadiť strom, mať tri deti, psa a každú nedeľu upiecť čerstvú nadýchanú bábovku. Je mnoho žien, ktoré táto predstava nadchýna, ale je aj mnoho žien, pre ktoré je stále nočnou morou.
Často spomíname aj rozmer bezpečnosti. Známe sú otázky, kde sa pýtali žien, čo by robili, keby na jeden deň neboli ženou. Odpoveď: Išla by som sa len tak prechádzať sama nočným mestom, bola veľakrát opakovaná. Myslím, že to hovorí samo za seba.
unsplash.com
♥ Mali by sa tieto situácie diať v dnešnom storočí?
Moja odpoveď je jednoznačné nie. Ale záleží len na nás, na spoločnosti, ako sa k tomu postavíme a či budeme pracovať na tom, aby sme to zmenili.
Aj muži plačú a niekedy nevládzu. A posledné, čo vtedy potrebujú počuť, je: Vzmuž sa!
♥ Máš pocit, že podobným problémom čelia v živote aj muži? Ak áno, v akej rovine života?
Určite áno. A tak ako ženy, vo všetkých častiach života. Otcovia, ktorí chcú byť na materskej, čelia posmeškom, slobodní mládenci dostávajú otázky o tom, kde to viazne s tou pravou, a podobne.
Dôležitá je aj téma toxickej maskulinity. Už dávno neplatí, že chlap má platiť na rande, ozvať sa ako prvý, mať svaly a bradu, voziť sa na drahom aute a zarábať ťažké peniaze, lebo inak ani nie je chlap. Aj muži plačú. Majú pocity úzkosti a smútku. Niekedy nevládzu. A posledné, čo vtedy potrebujú počuť, je: Vzmuž sa!
♥ Pozoruješ vo svojom okolí, že si partneri delia domáce práce?
Je to tak pol na pol. Mladšia generácia je na tom podstatne lepšie, páry vo veku mojich rodičov sa ešte stále vezú na tej stereotypnej vlne, kde sa práce doma delia na mužské a ženské.
unsplash.com
♥ V tvojich príspevkoch sa mnohokrát venuješ aj téme sebaláska. Je podľa teba ťažké v dnešnej dobe nepodľahnúť ideálom krásy, ktoré na nás z každej strany vyskakujú?
Ťažšie ako kedykoľvek predtým. Kozmetické a módne priemysly sú gigantmi a stále rastú. A planéta plače. Sme zahltení dokonalými profilovkami, vyretušovanými instagramovými príspevkami, dámskymi magazínmi a bilboardmi s modelkami, ktoré vyzerajú všetky akosi rovnako. Vôbec sa nečudujem, že ak príde žena unavená z práce domov a pozrie sa do zrkadla, cíti frustráciu.
Mali by sme si viac pripomínať, čo je úplne normálne a prirodzené. A že najdôležitejšie je zdravie a to, ako sa žena cíti sama so sebou.
Dôverujme ľudom, ktorí zažili sexuálne obťažovanie. Veľmi to potrebujú.
♥ Iba nedávno sa na Slovensku otvorila téma sexuálneho obťažovania. Novinami, internetom aj televíziou kolovali príbehy žien, ktoré sa stali terčom pohľadov, dotykov a incidentov s oplzlým podtónom. Ako si otvorenie tejto diskusie vnímala ty? Išlo podľa teba o zveličovanie alebo skôr o nastolenie diskusie, v ktorej má množstvo ľudí stále „deravé“ názory?
Áno, téma sa otvorila – konečne! Samej mi prišli stovky príbehov súvisiacich so sexuálnym obťažovaním. Je v podstate úplne jedno, kto a ako diskusiu otvoril. Išlo presne o otvorenie témy, ktorá je mimoriadne dôležitá a stále veľmi aktuálna. Dlhé roky bola tabu, pretože v spoločnosti nie je nikomu príjemné o tom rozprávať. Dáta ale ukazujú, že problém je stále živý a je nutné naň upozorňovať. Vzdelávať o tom, čo sexuálne obťažovanie vlastne je a kde a ako hľadať pomoc.
Mimoriadne dôležitá v tejto téme je empatia. Ak sa to nedeje mne, neznamená, že sa to nedeje iným. Majme oči a srdcia otvorené. Dôverujme ľudom, ktorí zažili sexuálne obťažovanie. Veľmi to potrebujú.
Ženské telo je tiež len ľudské telo. Prečo by mala byť pokožka na ramenách alebo viac odhalenej ženskej kože vnímaná sexuálne?
unsplash.com
♥ Muži (a nielen oni, často to vyslovia aj ženy) zastávajú názor, že ak si žena oblečie niečo vyzývavé, provokuje a automaticky si „žiada“ sexuálne obťažovanie. Aký máš na tento postoj názor?
Nerozumiem, ako to môže niekto povedať. Ak zaparkujete auto na viditeľné miesto, žiadate si o jeho ukradnutie? Znásilnenie a sexuálne obťažovanie sa deje aj v krajinách, kde sú ženy zahalené od hlavy po päty. Takéto tvrdenie podľa mňa neuráža len ženy, ale aj samotných mužov. Veríme predsa, že sú to inteligentné bytosti so schopnosťou ovládať svoje konanie tak, ako sa na ľudskú bytosť patrí.
A ženské telo je tiež len ľudské telo. Prečo by mala byť pokožka na ramenách alebo viac odhalenej ženskej kože vnímaná sexuálne? Sama si pamätám, keď som mala v škole sukňu z priehľadnejšej látky alebo tielko so špagetovými ramienkami, musela som sa prezliecť do úboru z telesnej výchovy. Ako má dievča na základnej škole chápať, že musí čosi takéto urobiť? Prečo nevzdelávame chlapcov, ale radšej posielame ženy prezliecť sa?
♥ Možno aj komentovanie ženy a jej kriviek označiť za sexuálne obťažovanie?
Sexuálne obťažovanie môže byť aj verbálne aj neverbálne. Nevyžiadané poznámky na telo ženy alebo nevhodné komplimenty sú podľa mňa druhom sexuálneho obťažovania.
unsplash.com
♥ Vedia dnes všetci muži ženám slušne dvoriť? Alebo ich komplimenty zvyknú skĺznuť aj k sexizmu?
Určite mnohí vedia. Nerada by som mužov označovala ako problém. Nie sú. Problémom je spoločnosť a dlhodobé spoločenské nastavenie. Často sú komplimenty a dvorenie nevhodné či sexistické. Záleží, ako sa k tomu postaví jedna aj druhá strana.
Ak žena muža upozorní a on sa ospravedlní s tým, že si to neuvedomil, je to v poriadku. Nikto učený z neba nespadol a jedine komunikácia a sebareflexia nás posunú ďalej. Ak je ale mužovi úplne jedno, ako jeho slová vplývajú na ženu, je to problém. Žena by sa nemala báť sa voči takému správaniu ohradiť a z konverzácie odísť.
♥ Aký je rozdiel medzi komplimentom a chlipnou narážkou?
Ach, áno. Téma na osobitný článok. Poznáme hlášku: „To už muž žene ani kompliment nemôže zložiť.“ Ale určite môže. Dôležité je vziať do úvahy ich osobný vzťah, ako dlho sa poznajú a v akom prostredí sa rozprávajú. Iné platí na párty, iné doma a iné na pracovisku.
Kompliment má druhú osobu potešiť a zanechať v nej príjemný pocit. Toto odporúčam mať pred zložením komplimentu na pamäti. Je rozdiel povedať: „Skvelý výber sukne, veľmi ti táto farba pristane.“ A povedať: „To máš ale brutálny zadok v tej sukni. Nos také častejšie.“
A teraz si to predstavte od zamestnávateľa. Teraz od priateľa. A teraz na párty. Všetko závisí od danej osoby, ktorá sa v tom musí cítiť príjemne. S kúskom empatie by to mal zvládnuť každý.
unsplash.com
♥ Veľmi častým „argumentom“, ktorý sa v týchto diskusiách objavuje, je, že čoskoro dospejeme do štádia, kedy sa muž bude báť otvoriť žene dvere, aby ho náhodou neobvinila zo sexuálneho obťažovania… Nie je tento názor náhodou trochu úsmevný?
Áno, je. Mne osobne to príde ako lenivá výhovorka ukazujúca neochotu sa vzdelávať a empaticky sa zamýšľať nad tým, ako moje správanie a komunikácia ovplyvnia druhú osobu a ako sa v nej bude cítiť. A to je chrapúnstvo.
♥ Aký máš názor na sexizmus v reklame, kedy sa predajca snaží spropagovať úplne bežný produkt tak, že v reklame ako hlavný pútač použije ženu, ktorá napríklad odhaľovaním vlastného tela vzbudí záujem a pozornosť? Je takáto reklama z tvojho pohľadu účinná a spoločensky prijateľná?
Z môjho pohľadu je neprijateľná a v roku 2020 už absolútne nežiaduca. Všetko ale záleží na spoločnosti, čím viac ľudí prejaví tento negatívny feedback na podobné reklamy, tým skôr sa prestanú používať. Verejný tlak robí zázraky.
Rešpektujme navzájom každý svoju slobodnú vôľu, a to, že naše práva končia tam, kde sa začínajú práva toho druhého.
♥ Ako vnímaš aktuálnu spoločenskú debatu ohľadom sprísnenia podmienok interrupcií? Myslíš si, že toto je cesta, ktorou by sa moderná spoločnosť mala vydať? A je vlastne v tejto otázke priestor pre názory podmienené náboženskou ideológiou?
Za mňa – určite to nie je smer, ktorým by sme sa mali vydať. Nerozumiem tomu, prečo sa táto debata vôbec otvára. Iné by bolo, ak by čísla nekontrolovateľne stúpali a situácia sa zhoršovala. Ale je to naopak. A niekto má stále potrebu sprísňovať status quo a obmedzovať ženy na ich právach. Hnevá ma to a zarmucuje zároveň.
Vždy som Slovensko vnímala ako krajinu, ktorá kráča pomaly, ale isto proeurópskym smerom rešpektujúc ľudské práva a slobody. Kľúčová je pre mňa sexuálna výchova a osveta. Dnes je už veľa moderných možností, ako na plánované rodičovstvo, a som presvedčená, že ženy siahajú po interrupcii ako po poslednej z nich.
Čo sa týka náboženstva, beriem to ako každého človeka osobnú vec, a tak by to malo aj ostať. Nedáva mi to zmysel ani z toho náboženského hľadiska. Môj výklad je, že každý predsa dostal od Boha slobodnú vôľu a za svoje činy by mal zodpovedať po svojom živote, ktorý žil najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia. Tak rešpektujme navzájom každý svoju slobodnú vôľu, a to, že sa naše práva končia tam, kde sa začínajú práva toho druhého.
Ženy sú ľudské bytosti, nie chodiace maternice.
unsplash.com
♥ Keď už sme pri tom materstve, je povinnosťou každej ženy mať dieťa? Stále sa totiž vyskytnú jedinci, ktorí ženu, čo neporodí, vnímajú ako osobu, ktorá si nesplnila svoj celoživotný cieľ…
Nemyslím si, že je akousi morálnou povinnosťou každej ženy mať dieťa. Existujú rôzne ženy a majú rôzne sny a poslania. A každá má k dispozícii svoj vlastný život, ktorý má právo žiť tak, ako si vysníva, a tak, aby bola šťastná.
Ak sa rozhodne dieťa nemať, planéte dokonca urobí malú službu. Klimatické hľadisko je dnes jedným z viacerých, ktoré ženy menujú ako dôvod, prečo nemať dieťa. Rešpektujme ich. Sú to ľudské bytosti, nie chodiace maternice.
♥ Na záver skúsme povedať, ako pozitívne by sa svet zmenil, ak by sme feminizmus nevnímali ako zlo alebo ako novodobý výmysel…
Veľmi pozitívne. Ženy by sa nemuseli báť ísť sa v noci samy prejsť mestom. Dostali by zaplatené za rovnakú prácu toľko, ako ich mužskí kolegovia. Žili by si svoje životy a svoje sny bez toho, aby ich spoločnosť odsudzovala. Boli by všade, kde sa robia rozhodnutia. Na ich kariére by záležalo rovnako ako na tej mužskej.
Na rodičovstve muža by záležalo rovnako ako na rodičovstve ženy. Dievčatá na medicíne by nemuseli počúvať, že to nezvládnu, dievčatá na technických školách zase, že to nepochopia. Ženám by nebolo nepríjemné pracovať v gastre, lebo by im tam nikto nedával nevhodné návrhy. Pedagógovia by nemali na dievčatá neprimerané narážky a neposielali by ich domov prezliecť sa, ak na sebe majú tielko so špagetovými ramienkami, lebo „chlapci sa nemôžu sústrediť“, a mnoho ďalšieho. Mne to znie ako pekný svet. A vám?
