Tento týždeň sa na našom webe chceme venovať takzvaným nepopulárnym názorom, ktoré sa týkajú iba nás, no ak ich vyslovíme nahlas, veľa pochopenia nenájdeme. Jedným z takýchto názorov je i rozhodnutie nemať deti. Nedávno sa internetom šírilo video, v ktorom mladá žena vysvetľuje moderátorke, prečo nemá v pláne stať sa matkou, a samu ma prekvapilo, aké agresívne komentáre jej na Facebooku ľudia adresovali. A práve v tejto diskusii som „spoznala“ našu ďalšiu respondentku.
Miriam do nej prispela veľmi rozumným argumentom, ktorý sa niesol v pokojnom duchu. V tak vyhrotenej diskusii plnej urážok som mala chuť vzdať jej poklonu za to, že dokázala udržať emócie na uzde. A keďže som bola vo fáze, kedy som aktívne hľadala respondentku na túto tému, rozhodla som sa svoje pátranie ukončiť. Bolo mi jasné, že nikoho lepšieho, ako je Miriam, už nenájdem.
Dnes sa teda budeme venovať ešte stále nepopulárnemu rozhodnutiu nemať deti. Miriam má 34 rokov, nemá v pláne stať sa matkou a za svoj život sa mnohokrát stretla s vlnou nepochopenia, urážok a nenávisti. Nezdá sa vám to smiešne? Každému človeku, ktorý pochopil, že by sa predovšetkým mal starať o svoj život, to musí pripadať minimálne… Absurdné. Porozprávali sme sa s ňou nielen o tom, prečo sú aj dnes ženy za toto rozhodnutie zatracované a odsudzované.
…
unsplash.com
♥ Nikdy som si nemyslela, že náhodne nájdem respondentku „v cudzej“ internetovej diskusii. Zapájaš sa do podobných online debát často?
Či často, to neviem posúdiť. Dalo by sa prejavovať názor menej, no i viac. Každopádne svoj názor vyjadrím vždy, keď cítim, že je potrebné poskytnúť ľuďom na internete aj iný pohľad na vec, prípadne diskusiu nasmerovať niekam inam.
♥ Je teda podľa teba dôležité, aby sa ľudia k veciam verejne vyjadrovali? Majú Facebookové diskusie nejaký význam?
Dôležité to je len vtedy, ak viete prejaviť svoj názor slušne. Kontraproduktívne je na druhej strane diskutovanie plné urážok a hejtu. Asi na nikoho pozitívne nezapôsobí, ak sa s ním rozpráva človek, v ktorom slovníku je každé druhé slovo vulgárne, a namiesto argumentov používa urážky.
Sama za seba to vnímam tak, že mi niekedy na nálade nepridá, ak si prečítam vyhrotenú diskusiu a nenájdem tam žiaden rozumný názor, v ktorom by bola aspoň štipka tolerancie či ľudskosti. Potom to vyzerá tak, že celý svet je plný zlých, nenávistných alebo úzkoprsých ľudí, a človeku sa veľmi ani nechce vyjsť von, ak si predstaví, že tam podobné existencie stretne.
V skutočnosti to len svedčí o tom, že práve takíto ľudia na internete vyskakujú najviac a je ich najviac aj počuť. A tí, ktorí to majú v hlave ako-tak usporiadané, vedia si pospájať pár faktov dokopy a nemyslia si, že len jeden názor je ten správny, mlčia. Sú ticho hlavne preto, že si povedia, že je to len strata času. No rozumné vstúpenie do akejkoľvek diskusie je viac ako dôležité.
Ak najhlasnejšie kričí menšina, ktorej názory sú extrémne a radikálne, väčšina nemôže zostať ticho a povedať si, že argumentovanie je stratou času.
unsplash.com
♥ Prečo presne?
Ja mám na to vlastné vysvetlenie… Mali by sme mať na pamäti, že internetová diskusia nie je len o ľuďoch, ktorí v nej diskutujú. Je aj o ľuďoch, ktorí si reakcie čítajú potichu, nijako sa do nej nezapájajú, no je ich stonásobne viac ako samotných diskutujúcich. Buď sú to ľudia zakríknutí a bojazliví, ktorí by ťažko niesli vlnu nenávisti, alebo ide o niekoho, kto v danej problematike ešte nemá jasno.
A práve kvôli tejto skupine je dôležité nemlčať, ale poskytnúť im veľkú dávku informácií či argumentov. Zoberme to konkrétne, povedzme, že ide práve o diskusiu, v ktorej sa ľudia hádajú, či je povinnosťou každej ženy mať dieťa. Názor človeka, ktorý bol odmalička vychovávaný tak, aby ženu vnímal len ako budúcu matku, ja osobne nikdy nezmením, a preto môj komentár či názor nie je určený pre neho. Jeho osoba je len oporným bodom, z ktorého som sa odrazila, pričom mi nejde o to, aby som daného človeka zmenila, pretože v jeho prípade je to naozaj len strata času.
No môj komentár môže pomôcť inej žene, ktorá takisto nechce mať deti a cíti kvôli tomu výčitky či smútok, pretože desať nímandov na internete sa vyjadrilo tak, že takéto ženy sú vadné. Takisto moje slová padnú na úrodnú pôdu, ak si ich prečíta muž, ktorý v tejto problematike ešte nemá jasno.
Takže aby som to zhrnula, ak najviac kričí menšina, ktorej názory sú extrémne a radikálne, väčšina nemôže zostať ticho a povedať si, že hádať sa s niekým na internete je bezpredmetné. Má to význam hlavne pre tých, ktorí sa boja ozvať, alebo sa ozvať nemôžu, lebo zatiaľ nemajú čo povedať.
Až v dospelosti som pochopila, že túžba mať deti nevychádza zo mňa.
♥ Kedy si zistila, že nikdy nechceš mať deti?
Asi to nebolo zo dňa na deň, skôr sa potreba stať sa matkou u mňa nikdy neobjavila. Ako malá som síce s touto domnienkou vyrastala, ale nebolo to nič, na čo by som sa extrémne tešila. Brala som to tak, že ak budem veľká, budem mať deti a bodka, veď to tak predsa v živote dospelákov chodí.
Vekom som však pochopila, že túžba mať deti nevychádza zo mňa. Skôr to bolo akési prispôsobenie sa spoločnosti a tomu, ako bežne život plynie. Až v dospelosti, keď som bola ochotná počúvať seba, som v tom mala jasno. Dnes mám 34 rokov a vôbec to nevyzerá tak, že raz svoj názor zmením a rovnako som to nikdy neoľutovala.
unsplash.com
♥ Určite ti už ale mnoho ľudí vytklo, že toto rozhodnutie raz budeš ľutovať…
Správny odhad. (smiech) A nebol to len jeden človek, niektorí z tohto množstva to mysleli dobre, iní zasa skôr ako uštipačnú poznámku v štýle: „Veď počkaj, teraz sa robíš zaujímavou, ale raz ťa to dobehne.“
Osobne si myslím, že ak som si približne v dvadsiatke uvedomila, že nechcem byť matkou a doteraz sa nič nezmenilo, náhly prevrat v mojom zmýšľaní už nenastane. A mať dieťa teraz, keď s tým nie som stotožnená, len preto, aby som to v budúcnosti náhodou neľutovala, mi príde vrcholne nezodpovedné.
Ak niekto v mojej blízkosti podotkne, že to raz oľutujem, a šípim z jeho hlasu aroganciu, zvyknem rovnako nemiestne odpovedať: „A čo ak raz aj ty oľutuješ, že si deti mal?“ V tom momente je celá debata vyriešená a môžeme ísť každý spokojne svojou cestou. (smiech)
♥ Ako reagovali tvoji blízki alebo tvoja rodina?
Reakcie boli rôzne. Keďže mám staršiu sestru, ktorá mala deti v pomerne mladom veku, rodičia si užívajú vnúčatá a viac túto „povinnosť“ nevyžadujú odo mňa. Sestra je s tým takisto uzrozumená, v najbližšom rodinnom okruhu ma do rodenia detí nikto netlačil ani ma od môjho rozhodnutia neodhováral.
Trochu horšie to je so starými rodičmi, ktorí sa ma ešte aj dnes spýtajú, kedy bude bábätko, akoby sme sa o tom nerozprávali hneď niekoľkokrát. (smiech) No skôr to vnímam ako rutinu, ako niečo, čo je so starými rodičmi späté, a nie ako nátlak.
Najhlúpejšiu reakciu som však schytala od svojho bývalého partnera, s ktorým som sa spoznala už v čase, kedy som vedela, že žiadne deti nebudú. Dva roky to rešpektoval, potom to vyťahoval na stôl čoraz častejšie, pozýval si na pomoc aj svoju rodinu a po jeho slovách, že ma z toho treba vyliečiť, sme sa rozišli. V porovnaní so skúsenosťami mojich známych je to však stále nič.
unsplash.com
♥ Takže poznáš ženy, ktoré zažili omnoho väčší nátlak?
Áno. A, bohužiaľ, niekedy ten nátlak nezvládli a dodnes sa s dôsledkami vyrovnávajú. Poznám ženu, ktorej snúbenec povedal – citujem: „Ja ti to decko spravím, aj keby si sa na hlavu postavila.“ Ak je takéto správanie v spoločnosti považované za správnejšie, tak potom ďakujem pekne, mám o dôvod viac, prečo deti nemať a nezanechať v takomto prostredí ďalšiu bytosť.
Rovnako som sa rozprávala so ženou, ktorej sa do otázky materstva montovali svokrovci a tlačili na svojho syna, aby jej zamenil antikoncepčné tabletky za nejaké vitamíny. Nakoniec tento tlak nezvládla, tehotenstvo prežila v slzách a dva roky po pôrode trpela silnou depresiou. Happy end ako sa patrí, hlavne že rodina bola spokojná a teší sa z vnúčatka. To, že bola nevesta dotlačená do rozhodnutia, s ktorým nie je stotožnená, nikoho nezaujíma.
Nerozumiem vlne kritiky, ktorá sa valí na dobrovoľne bezdetné páry. Komu ublížim tým, že nebudem mať deti? Áno, správne… Nikomu.
♥ Vieš nájsť dôvod, prečo ľudí táto otázka tak veľmi poburuje?
Dlho som ho nájsť nevedela a hrozne ma to hnevalo. (smiech) Je to podľa mňa to isté, akoby sme sa teraz starali do toho, čo susedia varia a ak zvolia jedlo, ktoré nám nechutí, budeme ich na plné ústa hejtovať. No ak sa pozrieme aj za hranice otázky (ne)materstva, zistíme, že akákoľvek inakosť nie je u nás stále tolerovaná.
Dobrým príkladom sú vegáni. Táto skupina je neustále hejtovaná a ja sa pýtam, prečo… Sú to ľudia, ktorí sa rozhodli prispôsobiť svoje stravovacie návyky tak, aby neubližovali zvieratám ani planéte. Takže zámer je vynikajúci a obdivuhodný. Nikomu nespôsobujú utrpenie a už vôbec nie ľuďom, ktorí mäso jedia. Neberú im ho predsa z taniera. No aj napriek tomu ich časť ľudí konzumujúcich mäso pre mňa z absurdného a doteraz nenájdeného dôvodu nenávidí a zosmiešňuje.
Vezmime však rozhodnutie nemať deti z kratšieho konca… Komu ublížim tým, že nebudem mať deti? Áno, správne… Nikomu. Takže aj dnes, keď sa už viem voči slovám druhých obrniť, ma podobné reakcie stále zarážajú.
Jeden samotný dôvod podľa mňa neexistuje a je potrebné preskúmať konkrétneho človeka, ktorý rozhodnutie cudzej ženy nemať deti neakceptuje. Môže byť za tým povaha, ktorá má pocit, že iba ona našla patent na život, iracionálny strach z toho, že ľudstvo vymrie, čo je absolútna hlúposť, alebo hlboko zakorenený hnev mužov voči ženám, ktoré si dovolia mať vlastný názor. Vo všetkých prípadoch je to osobný problém daného jedinca, nie môj.
unsplash.com
♥ Aký typ človeka má najväčší problém neakceptovať fakt, že sa žena rozhodne nemať deti?
Asi to nie je možné zaškatuľkovať a povedať, že najmenej tolerantní sú čiernovlasí muži alebo hlboko veriaca žena po štyridsiatke. Jednu spoločnú črtu však všetci majú – sú to ľudia, teraz naozaj bez urážky, menej inteligentní, bez úcty k ostatným, žijúci v mylnej domnienke, že oni sú tí najlepší.
No ako som už spomínala, vždy sa treba pozrieť na daného človeka. V diskusii, v ktorej sme sa my dve našli, boli celkom početní muži, ktorí sa ani netajili tým, že by ženu, ktorá nechce rodiť, najradšej zabili. V tomto prípade ide o ich vnútornú nevyrovnanosť so súčasným postavením žien v spoločnosti. Dlho boli zvyknutí, že sa žena realizuje iba ako matka, a keď sa deje opak, vyvoláva to v nich hystériu.
Možno kdesi v podvedomí cítia zúfalstvo a strach z toho, že onedlho nebudú mať komu poskytnúť svoje gény. No rada by som im odkázala jedno… Je to hlúposť, pretože žien, ktoré túžia po deťoch, je stále dosť. Otázne však je, či by sa práve takíto muži, ktorí sa na ženu pozerajú len ako na chodiacu maternicu, mali stať otcami.
Ďalšou skupinou sú starší ľudia, na ktorých však osobne pozorujem akúsi tichú, no silnú závisť. Za ich poučkami o tom, ako treba rodiť deti, je skryté: „Ja som nemala na výber, tak to právo nebudeš mať ani ty.“
Tretiu, no určite nie poslednú skupinu, tvoria ženy, ktoré sa buď do materstva úplne zamilovali, a tak rodenie detí násilne odporúčajú každej žene, alebo až neskoro zistili, že mať deti nie je pre nich to pravé. Tým pádom si frustráciu zo svojho života vybíjajú na ženách, ktoré si vopred vedia premyslieť, kam sa chcú v živote ďalej pohnúť a kam zasa nie.
A úplne iný prípad nastáva, ak je človek fanatickým veriacim. Stále ma prekvapuje, že niektoré skupiny obyvateľstva považujú nemanželský sex za hriech a rovnako odsudzujú aj ľudí, ktorí sú síce zobratí, no pri sexe „plytvajú genetickým materiálom.“ Nech si každý verí, čomu chce, no zároveň ho prosím, aby svoju faktami nepodloženú vieru netlačil iným. Pretože ak Boh považuje ženu za bezcennú, ak neporodí deti, asi to teda nebude láskavý prototyp Boha, o ktorom tu všetci tak radi hovoria.
♥ Zdá sa ti teda, že niektorí rodičia oľutovali rozhodnutie mať deti?
Samozrejme, a nie je to len moje zdanie. Napríklad v bývalej práci sa mi s tým potichučky priznali hneď dvaja ľudia, muž i žena. Obaja si založili rodiny a boli príliš mladí na to, aby vtedy ešte dokázali porozumieť sebe.
Počuť z úst dospelého človeka, že ak by mal možnosť vrátiť čas, nikdy by deti nemal, je veľmi smutné. Na svete je dôsledkom toho hneď o niekoľko zúfalých bytostí viac. Takéto scenáre sa dejú práve kvôli ľuďom, ktorí rozhodnutie druhých deti nemať, neakceptujú.
Počatie potomstva je záležitosťou oboch pohlaví, preto mi príde názor spoločnosti, ktorá lynčuje len ženu, minimálne nelogický.
unsplash.com
♥ Máš pocit, že rovnako silnému nátlaku a nenávisti čelia aj muži, ktorí otvorene povedia, že deti nechcú mať?
Niektorí nátlaku čelia, ale v rovnakej miere určite nie. Muž je v tomto omnoho slobodnejší. Ak nechce mať deti, je skôr považovaný za bohéma, nespútaného chlapíka, ktorému okolie tlieska. Ak to isté povie žena, je nezrelá a nepochopila podstatu svojej existencie.
Aj v tejto problematike sa krásne odzrkadľuje, že ženy a muži sú v očiach spoločnosti nerovnocenní. Ak si uvedomíme, že počatie potomstva je záležitosťou oboch pohlaví, príde mi názor spoločnosti, ktorá lynčuje len ženu, minimálne nelogický.
♥ Aké sú najčastejšie dôvody, prečo ženy nechcú mať deti?
Je ich mnoho. Mám kamarátku, ktorú straší samotné tehotenstvo. Jednoducho už len predstava, že v nej deväť mesiacov rastie „nový človek“, je pre ňu nekomfortná, a materstvo jej spôsobuje pocity, ktoré sa dajú prirovnať k životu vo väzení. Veľmi častým dôvodom je aj nedostatočná dôvera voči partnerovi, hoci ich vzťah klape ako hodinky. No ľahko naplniteľná hrozba, že sa pri prvom probléme muž zbalí a ona zostane sama s dieťaťom, ktoré bude od nej závislé emocionálne aj finančne, je väčšia ako akákoľvek túžba stať sa matkou.
Je zaujímavé, že v tomto prípade si zraniteľnosť ženy nikto nevšíma. Rozpad vzťahu, v ktorom sú deti, si vždy vo väčšej časti odnesie práve žena a najčastejšie je za rozpad vzťahu aj obviňovaná. Napríklad preto, že sa po pôrode mužovi dostatočne nevenovala, a tak mal plné právo odísť.
Povinnosti ohľadom dieťaťa si žena po rozvode nemá s kým rozdeliť, no zarábať na seba i na dieťa stále treba. Je obmedzená vo výbere práce, ktorej hodiny výkonu sa musia prekrývať s časom, kedy je dieťa v škole či v škôlke. A nie je raritou, ak matku odmietajú zamestnať, pretože je u nej veľká šanca, že bude často na OČRke. Ak zo vzťahu odíde otec, tieto problémy nemá, tak prečo odsudzujeme ženu, ktorá vopred premýšľa nad všetkými možnými dôsledkami?
Ďalším dôvodom môže byť uvedomenie si vplyvu človeka na planétu. Sme preľudnení, a tak aj klimatické hľadisko je čoraz častejšie zohľadňované v otázke, prečo deti nemať. Taktiež za tým môže byť úplne jednoduchý dôvod – proste žena deti nechce. Nevidí sa v roli matky a tam sa jej rozhodovanie začína i končí.
A rovnako poznám ženy, ktoré trpia nejakým ochorením alebo aj dedičnou chorobou, preto na svet nechcú priviesť človeka, ktorý bude trpieť rovnako. Diagnózy sú rôzne, od depresii, cez predispozíciu na nádorové ochorenie, až po reumu. Nie je to nič strašné, dá sa s tým žiť, ale ony jednoducho nechcú tieto gény bezhlavo rozosievať ďalej. Osobne to hodnotím ako úctyhodný krok.
unsplash.com
♥ Nedávno v parlamente odzneli slová, že žena odmieta materstvo kvôli kariére alebo vzhľadu…
Áno, dobre som sa pobavila. (smiech) Je to výrok muža, ktorý viac ako ženskú existenciu uctieva Boha, ktorému vštepil rovnaké vlastnosti, aké má on sám. Takže pre mňa tento muž nie je morálnou autoritou, skôr je v mojich očiach človekom, ktorému chýbajú inteligencia, úcta, rešpekt aj schopnosť pospájať si základné súvislosti. Viem, že mnoho ľudí svojím výrokom naštval, no podľa mňa si namiesto hnevu zaslúži skôr úprimnú ľútosť.
Čo viac k tomu ešte dodať? Ak sa žena rozhoduje, či a kedy sa stane matkou, kariéra aj vonkajšia krása je to posledné, na čo vtedy myslí. Jej rozhodnutie je v prvom rade závislé od ekonomickej situácie a od atmosféry vo vzťahu. Na toto by páni a dámy mali v parlamente myslieť a podľa toho by mali prijímať zákony. Pretože dnes to vyzerá skôr tak, že štát ženám v rodení detí veľmi nepomáha.
Mať rodinu nie je povinnosť, je to v prvom rade zodpovednosť a výsada.
♥ Je podľa teba lepšie deti nemať ako v úlohe rodiča naplno zlyhať?
Tak to bez debaty. V diskusii pod rozhovorom, ktorý tu bol spomenutý, každý riešil ženu, čo netúži po deťoch a vyjadroval sa na jej adresu, akoby bola najväčším zlom spoločnosti. Ale nikto tam neriešil deti, ktoré sa narodili do nefunkčného manželstva či vzťahu. Dlhé roky som mala v paneláku nad sebou rodinu, v ktorej bolo domáce násilie pravidelné a všetkými susedmi úplne tolerované. Vadil im štekajúci pes, ale výkriky typu zabijem ťa nikomu ku podivu neprekážali.
Políciu som zakaždým k týmto incidentom volala iba ja. Na linke ma už poznali po mene a s policajtmi sme si po rokoch tykali. Vo vchode máme 28 bytov a niektoré hádky a zvuky násilia bolo počuť aj von na ulicu, no vždy som to riešila ako jediná.
Ak tak veľmi spoločnosť chce, aby sme rodili deti, prečo sa ľudia nevedia ozvať, ak je žene a dieťaťu ubližované? Príde mi to tak, že ľudia dnes veľmi nevedia premýšľať nad dôsledkami svojich činov. Mať rodinu nie je povinnosť, je to v prvom rade zodpovednosť a výsada.
Ženu, ktorá porodí deti alkoholikovi, nikto neuráža, že je sebecká, ale zároveň sa jej nik ani nezastane. Dotlačia ju do rozhodnutia a potom sa na ňu zvysoka vykašlú. Rodiny, ktoré sa o deti nestarajú, takisto nikto nehejtuje, skôr zodpovednosť za ne hádžu na štát, pričom už pri počatí muselo byť matke aj otcovi jasné, že starostlivosť o dieťa je nad ich sily. Jednoducho majú deti, tým pádom si splnili svoju povinnosť, hoci im nedokážu poskytnúť plnohodnotné prostredie, v ktorom by vyrastali. Je toto viac v poriadku ako rozhodnutie deti nemať? Nemyslím si, práve naopak.
unsplash.com
♥ Poďme sa bližšie pozrieť na to, s akými argumentmi sa žena stretáva, ak sa nechá počuť, že nechce mať deti. Ktorý z nich ti napadne ako prvý?
V hlave ich mám teraz stovky. (smiech) Ale ak si mám vybrať jeden a poviem to otvorene – najdebilnejší, tak je to nasledovný názor – „Nemať deti je sebectvo.“ Je to jedna z najväčších hlúpostí, aké som kedy počula.
♥ Prečo?
Pretože za tým žiadne sebectvo jednoducho nie je. Je sebecké nemať deti, ak ich nechcem? Nie… Je sebecké nepriviesť na svet ďalšieho človeka, ktorý by si v plnej miere zlizol dôsledky klimatickej krízy? Nie… Je sebecké nemať deti, ak viem, že v práci som pre svet užitočnejšia? Nie… Je sebecké neporodiť dieťa, ak viem, že starý otec spáchal samovraždu, mama má depresie a ja ich mám tiež? Nie… Sebecké by bolo, ak by to tá žena urobila a bolo by jej jedno, aké dôsledky jej túžba po deťoch bude mať.
Ja osobne ľudí nesúdim, ale jeden jedinýkrát som to predsa len urobila. Bolo to v prípade ženy, ktorá trpela výnimočnou dedičnou a nevyliečiteľnou chorobou, dôsledkom ktorej bola pripútaná na invalidný vozík. Rozhodla sa mať dieťa, hoci vedela, že aj ono bude s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaké a bude od detstva nehorázne trpieť. Na to, aby sa oň postarala, potrebuje pomoc. Toto je sebectvo… Ak človek nevie premýšľať a zaprieť vlastné pudy aj napriek tomu, že vedome spôsobí utrpenie bytosti, ktorú sám privedie na svet.
Myslieť si, že bezdetné páry majú slobodný a ničím nespútaný život, je naivné a hlúpe.
♥ Možno je to sebectvo myslené tak, že sa žena nechce vzdať pohodlia, ktoré jej bezdetný život poskytuje…
Pravdepodobne áno, no osobne si myslím, že nemám extrémne pohodlný a ničím nespútaný život. Pracujem v zdravotníctve a nie je raritou, ak som v práci aj 48 hodín vkuse. Spánku mám omnoho menej ako mamičky, ktoré sa starajú o dieťa, stresu mám niekoľkonásobne viac. Víkendové služby sa automaticky hádžu na mňa, pretože ja jediná v našom kolektíve nemám deti, o Vianociach, ktoré by som strávila s rodinou, ani nehovorím… Takže si nemyslím, že by mi dieťa ukrojilo z pohodlia, v mojom prípade by to bolo skôr naopak.
Zastávať názor, že bezdetné páry každý víkend žúrujú, vyspávajú do dvanástej, márnomyseľne utrácajú peniaze za hlúposti a nechcú sa vzdať slobody, je, s prepáčením, veľmi hlúpe a naivné.
Túžba mať deti by mala prameniť zo srdca, nie zo strachu zo staroby.
unsplash.com
♥ Veľmi často sa žena stretáva aj s otázkou: „Kto sa o teba postará, ak budeš stará?“
Och bože, áno… Aj tento výrok milujem. Ale prepáčte, nie je práve toto sebectvo? Porodiť deti, hoci na ne nie som pripravená, možno nemám ani ideálny partnerský vzťah, ani stabilné finančné zázemie, no predsa len to urobím, lebo v starobe budem potrebovať opateru? Takto, bohužiaľ, premýšľa množstvo ľudí…
Ak je toto pre niekoho dôvod číslo jeden, prečo chce mať deti, mal by sa zamyslieť. Verejne tak priznáva, že sa rozhodol počať svojho vlastného otroka, ktorému sa pravdepodobne nevie postarať o dôstojný a plnohodnotný život, no žiada, aby o neho bolo v starobe dôstojne postarané. Túžba mať deti by mala prameniť zo srdca, nie zo strachu zo staroby.
Práve títo ľudia zažijú obrovské sklamanie, keď sa na sklonku života stanú len príťažou svojich detí. Moja dobrá priateľka pracuje v domove dôchodcov. Dám ti na ňu kontakt a garantujem ti, že to bude veľmi výživný rozhovor. Mne samej je z tých príbehov poriadne smutno.
Domovy sú plné dôchodcov, čo majú deti, no zomierajú osamelí, pričom ich potomkov zaujíma už len dedičstvo. Nevravím, že je to prípad každého dôchodcu, ale je to obrovská väčšina, dôsledkom čoho pohnútka mať deti len kvôli opatere v starobe zlyháva na plnej čiare.
Niektorí sa tvária, akoby bezdetná žena bola niečo menej, no na konci dňa sme všetci iba ľudia, bez ohľadu na to, čo od života chceme.
♥ „Žena, ktorá neporodí dieťa, nie je ženou…“ To je ďalší veľmi častý názor, ktorý sa nielen v internetových diskusiách objavuje…
Povedal muž, ktorý nevie opraviť vodovodnú batériu. (smiech) Áno, aj ja sa s tým často stretávam, no už len samotný výrok si odporuje – žena nie je ženou… Tak čím alebo kým potom je? A muž, ktorý nemá deti, takisto nie je mužom? Niektorí sa tvária, akoby bezdetná žena bola niečo menej, no na konci dňa sme všetci iba ľudia, bez ohľadu na to, čo od života chceme.
Moja prateta bola takisto bezdetná a paradoxne pracovala ako lekárka na pôrodníckom oddelení. Vďaka tomu, že nemala vlastné deti, nemala ani pauzu v práci a pomohla priviesť na svet o stovky detí viac. Na oddelení ju budúce mamičky milovali a pomohla aj prípadom, ktoré by sa v iných nemocniciach skončili tragicky. Jej smrť bola v regióne, kde pôsobila, veľkou stratou. Chcela by som vidieť človeka, ktorý by za ňou prišiel a povedal by jej, že stále nie je plnohodnotnou ženou.
Tlačiť každú ženu do rodenia detí je veľmi krátkozraké. Je to rovnaké, akoby sme od každého muža chceli, aby vykonával len ťažkú manuálnu prácu.
unsplash.com
♥ Veľmi ma zarazilo, ako sa mnoho ľudí nechalo počuť, že bezdetná žena by mala mať nižší dôchodok, pretože si voči štátu nesplnila svoju povinnosť priniesť sem ďalšieho platcu daní…
To je ďalšia hlúposť, ktorá by len diskriminovala ženu s vlastným názorom. Oukej, poďme teda rátať. Bezdetná žena logicky nepoberá materskú ani rodičovskú. To sú všetko peniaze, ktoré by jej dával štát, zatiaľ čo ona sama by nebola zárobkovo činná. Ak sú v rodine dve deti, môže žena z pracovného kolobehu vypadnúť aj na šesť rokov, no bezdetná žena svojou mzdou stále prispieva do štátneho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že takáto žena bez detí má mnohokrát aj vyššie zárobky, z ktorých odvádza nemalé dane.
Jeden z rodičov si na dieťa môže uplatniť daňový bonus. Opäť počítajme, že sú deti dve s trojročným vekovým odstupom a dajme tomu, že študujú obe do 25ky. Takže 28 rokov si matka či otec uplatňuje daňovú úľavu na dieťa, čo je teda celkom krásna čiastka. Bezdetná žena tieto peniaze ďalej odvádza štátu.
Ako rátam, tak rátam, nejako mi táto teória „spravodlivého“ nižšieho dôchodku nevychádza, a to som nespomenula mnoho iných vecí, ktoré sú rovnako dôležité, napríklad zdravotné poistenie a miera návštevy lekárov po pôrode. To všetko stojí nemalé peniaze. Takže opäť ide o ďalší mylný názor, ktorý vznikol v mysli človeka, čo si svoje argumenty predtým, ako ich vysloví, nevie hlbšie rozanalyzovať.
Mali by sme si uvedomiť, že každý človek, ktorý sa pustí do toho, čo ho baví – či už je to materstvo, alebo kariéra, je pre spoločnosť prínosom. Ak by sme boli všetci rovnakí a každá žena od 18ky až po 40tku sa dnes rozhodne počať dieťa, položí nás to na kolená.
Spoločnosť vie plnohodnotne fungovať len vtedy, ak je tvorená rôznymi ľuďmi. Jedna časť porodí deti a vychová ich, druhá, pokojne i menšia časť, sa bude realizovať v tom, čo môže byť pre svet osožné. Aj bezdetná žena dokáže vytvoriť firmu, ktorá ľuďom poskytne ďalšie pracovné miesta, ktoré akútne potrebujeme.
Môže byť prínosom vo vzdelávaní, v zdravotníctve, vo výskume a v mnohých iných odvetviach. Tlačiť každú ženu do rodenia detí je veľmi krátkozraké. Je to rovnaké, ako by sme od každého muža chceli, aby vykonával len ťažkú manuálnu prácu, pritom množstvo mužov zožne viac úspechu v úplne inej kariérnej oblasti.
♥ Častý je i názor, že dnešné ženy nevedia čo od dobroty…
Presne tak. (smiech) No rada by som povedala, že to nie je výmysel modernej doby. Spomínala som pratetu, ktorá deti nemala a rozhodne v tej dobe nebola jediná. Možno dnes máme pocit, že bezdetných žien pribúda, no pokiaľ nemáme v rukách dôveryhodnú štatistiku, ktorá by pracovala s reálnymi číslami, opäť ide len o ničím nepodložené vzlykanie.
Pôrodnosť klesá, to je síce fakt, ale nie je za tým rozhodnutie ženy nemať dieťa. Týmito číslami hýbu neplodnosť, ktorá je čoraz väčším problémom, a nestabilná ekonomická situácia. A možno sa ľuďom zdá, že je viac žien, ktoré deti nechcú mať, no je to len preto, že sa o tejto otázke viac začalo hovoriť. V skutočnosti je dobrovoľne bezdetných žien len mizivé percento.
unsplash.com
♥ Vynikajúco si premostila na ďalšiu otázku… V diskusiách venujúcich sa tejto otázke som totiž neraz zahliadla aj názor: „Je to jej vec, ale nech o tom verejne nehovorí…“ Má sa podľa teba o tom hovoriť?
Môj názor je, že by sa malo hovoriť o všetkom, čo sa nás týka. A aj otázka mať či nemať deti sa rozhodne týka nás všetkých. Ak sa dobrovoľne bezdetná žena rozhodne napísať o svojich pocitoch článok, akú ujmu tým daný jedinec, ktorý sa takto vyjadril, utrpí? Žiadnu…
Ak ho to nezaujíma, nech hľadá obsah, ktorý mu je bližší. Ja takisto teraz nejdem bojkotovať časopis Záhradkár len preto, že nemám záhradu a vzťah k rastlinám. Opäť sme pri tom istom, verejné rozoberanie tejto témy nemá žiadne „nežiaduce účinky“, nešíria sa do sveta hoaxy ani to nie je téma, ktorá by niekoho urážala, zosmiešňovala či potupovala.
Na druhej strane však tento článok môže mnohým ženám pomôcť. Ak sa nejaká žena nachádza vo vzťahu, v ktorom je do materstva tlačená, môže vďaka tomu pochopiť, že si zaslúži vzťah, v ktorom bude rešpektovaná. Aj obyčajný internetový článok alebo video rozhovor jej môže otvoriť oči, vďaka čomu si uvedomí, že byť trochu „inou“ je v poriadku, a nenechá sa vo svojom rozhodnutí zlomiť.
Ak by sme tento meter použili na všetky články na internete, nepísalo by sa nič. Videla si niekedy podobný komentár pod rozhovorom s osobou, ktorá prekonala rakovinu? Niečo v štýle: „Oukej, mala si ťažkú chorobu, ale načo o tom teraz hovoríš, veď ja rakovinu nemám…“ Prípadne si predstav, že by sa čosi podobné vyskytlo pod článkom, ktorý sa venuje osvete ohľadom duševného zdravia. „Tak máš depresiu, a teraz čo? Koho to zaujíma? Je to tvoje vec…“ No zaujíma to presne toho, koho sa to týka.
A presne v tomto bode je nádherne vystihnutá naša zodpovednosť voči nám i spoločnosti. Ak niekde natrafíme na článok, ktorý sa nám páči, našou nepísanou povinnosťou je prejaviť danému médiu, že je o podobný obsah záujem. Opäť sa vraciame k tomu, o čom sme sa rozprávali na začiatku – ak budeme len tichým pozorovateľom médií, bude nám poskytovaný iba taký obsah, ktorý si za nás vyžiadajú iní. No ak dáme najavo, že je toto téma, ktorú v médiách oceňujeme, nájdeme ju na internete aj neskôr.
♥ Takže aj na lajkoch záleží?
Lajky, komentáre či zdieľania sú čísla, pomocou ktorých médiá skúmajú mieru záujmu, a na základe toho kreujú svoj obsah. Ani vo vašej redakcii by ste nepísali články, ktoré nemajú žiadnu odozvu. Postnete článok a bum… Nemá ani jeden lajk. Budete sa rovnakej téme venovať znovu? Nie…
No ak napríklad predchádzajúci rozhovor mal veľký ohlas a rozpútal na vašom kanáli diskusiu, je to pre vás signál, že sa danej téme máte venovať aj naďalej, tentokrát možno z trochu iného uhla pohľadu. Ak by sa stal opak a článok by nemal žiadne reakcie, nemáte žiadnu motiváciu rovnakú tému rozoberať ďalej.
Preto sa občas zapájam do diskusií, lajkujem obsah, ktorý sa mi páči, preto som aj pristúpila na to, že ti odpoviem na tieto otázky. Pretože chcem, aby môj záujem bolo vidieť. Je mnoho tém, o ktorých by sa malo hovoriť, no stále sú kdesi v pozadí zapadnuté prachom a média nemajú motiváciu ich vytiahnuť na povrch. Môžeme to zmeniť iba my a nik iný.
unsplash.com
♥ Pozoruješ skutočnosť, že aj v dnešnej dobe majú ženy problém obhájiť seba či svoje záujmy?
V mojom blízkom okolí sa niečo také, našťastie, nedeje. V práci sa mi to stalo párkrát. Napríklad manžel sa k žene, ktorá bola mojou pacientkou, správal, akoby bola nesvojprávna a na otázky ohľadom jej zdravotného stavu odpovedal on. Ak povedala, že mala pred mesiacom nejaké bolesti, on ma presviedčal, že nemala. V pozadí tohto vzťahu som videla, že žena aj v zásadných otázkach ťahá za kratší koniec. Keď som nakoniec oznámila, že bude nutná hospitalizácia, muž sa na ženu rozkričal a obviňoval ju, že schválne preháňala, pretože sa jej nechce doma „makať.“ Bola nutná operácia a nerada dodávam, že sa vykonala v hodine dvanástej.
Spomeniem však inú príhodu… Nedávno sme s mojím partnerom boli na rodinnej oslave vo východnej časti Slovenska, kde sme obaja poznali len hŕstku spomedzi všetkých zúčastnených ľudí. A práve tam som pochopila, že moja realita sa od reality iných žien veľmi odlišuje. Partia chlapov vo veku môjho priateľa si z neho robila srandu, pretože spolu so mnou odniesol pár kusov špinavého riadu do kuchyne.
Na jeho otázku, čo je na tom nepochopiteľné, mu povedali, že okolo stola majú skákať len ženy. Debata gradovala, až sme sa po niekoľkých minútach dostali k slávnemu: „Žena má byť v kuchyni a rodiť deti.“ Mňa osobne to neurazilo, s tými ľuďmi ma nič nespája, spojila nás na tejto oslave iba náhoda. No toto stretnutie mi otvorilo oči a zarazil ma fakt, že všetky ženy pri tejto debate mlčali.
Môj partner je zvyknutý, že sa podieľa na domácich prácach. Odniesť riad do umývačky pre neho nie je potupa. Veď predsa aj príjem do domácnosti prinášame obaja. Mylne som žila v predstave, že dnes sa takto správajú všetci mladí muži. No opak je pravdou a stále neviem v sebe zatriediť pocity, ktoré vo mne tento zážitok zanechal. Každopádne aj tu máme o dôvod viac, prečo by ženy v spoločnosti mali byť viac počúvané.
♥ Čo by si odkázala ženám, ktoré sa ťažko vyrovnávajú s reakciami okolia, možno nielen v otázke materstva?
Ak je to skutočne vaše blízke okolie, urobte všetko preto, aby títo ľudia z vášho života zmizli. Čas, ktorý tu na svete máme, by sme mali prežiť s ľuďmi, s ktorými si rozumieme a ktorí nás rešpektujú.
A ak sa vás dotkne nejaký komentár na internete, stačí si rozkliknúť profil daného človeka a hneď vám bude lepšie. Skutočne k svojmu životu nepotrebujete názor slizkého chlapíka, ktorého myslenie zastalo v predminulom storočí a ktorý nevie napísať jednu vetu bez piatich závažných pravopisných chýb. Ak by to aj bol človek, ktorý má kultivovaný prejav, no predsa sa rozhodne vás uraziť, ruku na srdce… Ako veľmi záleží na jeho názore? Nijako.
Chcieť niečo iné, ako chcú ostatní, je v poriadku. Byť inou je v poriadku. V poriadku by nebolo iba to, ak by ste plnili túžby druhých len preto, „že sa to má…“
