Muži a ženy… Tak znie naša aktuálna téma týždňa. Po dlhom a neúspešnom hľadaní vhodného respondenta som musela uznať, že aj v tomto prípade platí, že tie najkrajšie veci máme občas priamo pod nosom. Viktor sa v našej redakcii ocitol krásnou náhodou – prispel svojím článkom do nášho blogu, a ako by povedali mladí, doslova ním rozbil internety. Odvtedy pre nás píše pravidelne a ak nezabudne, zúčastňuje sa aj redakčných porád.
Dnes sme sa rozhodli priblížiť vám Viktora o trochu viac. Čo muži hľadajú vo vzťahoch? Pozerajú len na zovňajšok ženy? Ktoré pohlavie to má ťažšie v láske, v práci alebo v spoločnosti?
…
unsplash.com
♥ Začnime zhurta… Myslíš si, že muži a ženy vnímajú vzťahy úplne rozdielne?
Ťažká otázka (smiech). Do ženskej hlavy ani duše som totiž ešte nenazrel, ale dovolím si tvrdiť, že ak vo vzťahu narazíme na kameň úrazu, nie je to o tom, že by muž a žena videli lásku odlišne. Za všetkými problémami, ktoré sa vo vzťahu vyskytnú, by som skôr hľadal rozdielne priority dvoch ľudí. Nie je to teda o dvoch svetoch – mužský a ženský. Ale o tom, že človek, ktorý je ochotný na vzťahu pracovať, stretne niekoho, komu sa do vzťahu veľké úsilie vrážať nechce.
A možno práve tu vzniká mylné stereotypizovanie – mužom ide len o jedno a ženy chcú lásku až za hrob. Toto už dávno neplatí a dovolím si povedať, že ani nikdy neplatilo. Vždy tu boli muži, ktorí milovali viac svoju partnerku ako ona ich, a naopak. Koniec koncov, všetci sme len ľudia a každý z nás chce cítiť, že je pre niekoho potrebný, jediný a niekým milovaný. Dovolím si povedať, že to v istom veku, ktorý je u každého iný, príde na všetkých.
Láska by nemala byť iba o zmyselných pôžitkoch. Ale aj o priateľstve, na ktoré je vždy spoľah.
♥ Čo muži očakávajú od vzťahu?
Tu by som to rozdelil na mužov, za ktorých sa hanbím, pretože ich názory, konanie a životné postoje vrhajú zlý tieň aj na mňa, a potom na mužov, ktorí už dospeli a partnerku nevyužívajú na to, aby si pomocou nej vyriešili nejaké tie komplexy. Tá prvá skupina pravdepodobne očakáva, že o nich bude postarané a doma nebudú mať žiadne povinnosti, ale ťažko v tomto prípade povedať, či ide o lásku, takú tú pravú, za ktorou sa neskrýva len niečo primitívne.
No ja od vzťahu očakávam, že láskou získam aj človeka „do dažďa.“ Vo všetkých vzťahoch, teda boli len tri, aby som neznel ako nejaký Don Juan, som sa snažil o to, aby to nebolo len o zmyselných pôžitkoch, ale aj o priateľstve, na ktoré bude vždy spoľah.
Neviem si predstaviť, že by som sa vo vzťahu tváril, že sa ma domáce práce netýkajú, ak teraz, keď žijem sám, viem, koľko času zaberajú.
unsplash.com
♥ Odrazím sa od toho, čo si spomenul… Mám tomu rozumieť tak, že zastávaš názor, že by muži mali žene pomáhať v domácnosti?
V dnešnej dobe? Keď vôbec nie je zriedkavé, ak žena pracuje dlhšie ako muž a rovnako aj viac zarába? Podieľať sa na chode domácnosti, to už nie je to len v rovine odporúčania alebo dobrý skutok, za ktorý si muž zaslúži čestné vyznamenanie. To je proste povinnosť, pretože doma predsa žijú dvaja. Dvaja tam jedia, spia, zapĺňajú kôš na bielizeň, robia neporiadok. Nechávať domáce práce len na pleciach ženy, pretože ja som muž, je z môjho pohľadu totálne buranstvo.
Momentálne žijem sám a viem, koľko času tieto veci zaberú. Občas si musím ísť kúpiť nové ponožky, pretože som uplynulé týždne nemal čas zapnúť práčku, a ak som ju aj zapol, nevyložil som ju. Neviem si predstaviť, že by som sa tváril, že sa ma tieto veci netýkajú, ak budem žiť so ženou. Dokonca to nenazývam ani pomocou, skôr ide prirodzené uvedomenie si, že domáce práce už dávno nie sú ženskou povinnosťou.
♥ Máš pocit, že sa v tomto názore zhodneš s väčšinou mužov?
Ťažko povedať, veď vieš, že žijeme v bratislavskej bubline, kde muži od mamy okamžite nejdú bývať k svojej manželke, dôsledkom čoho nepochopia, že domácnosť je tiež prácou na minimálne čiastočný úväzok. (smiech)
Ale ak vezmem do úvahy názory mojich piatich kolegov, s ktorými sa stretávam aj po práci a púšťame sa do rôznych debát, tak tam nám skóre kazí iba jeden chlap, čo si myslí, že doma nemusí pohnúť ani prstom. Ostatní sa doma zúčastňujú aj na domácich prácach a príde im to normálne. Nebudem však veľký rojko a poviem, že aj dnes so mnou niektorí muži nemusia súhlasiť.
unsplash.com
♥ Nedávno sme na našom webe uverejnili rozhovor, ktorého nosnou témou bol feminizmus. Čo ti ako prvé napadne, keď sa toto slovo vysloví?
Asi to nie je nič konkrétne. Skôr si uvedomím, ako veľmi je feminizmus nepochopený a hanobený celkom veľkou skupinou ľudí, ktorá nemá ani len predstavu o tom, čo vlastne tak veľmi hejtuje. Možno si myslia, že ženy plánujú vzburu a vyhubia mužov, neviem… (smiech)
Každopádne mi však paradoxne pri zmienke o feminizme ako prví napadnú práve ľudia, ktorí sú zásadne proti feminizmu, len tie logické zásady a argumenty im chýbajú. Ak niekoho feminizmus poburuje, mal by popracovať na samovzdelávaní. Pretože svojím negatívnym nastavením iba dáva najavo, že má v mnohých poznatkoch dosť vážne medzery.
♥ Ako feminizmus vnímaš ty?
Ako dôkaz toho, že sa ako spoločnosť stále máme kam posúvať a že v sebe aj napriek modernej dobe máme zakorenené nepravdivé stereotypy, ktoré mnohokrát urážajú nielen ženy, ale aj mužov.
Minisukňa alebo výstrih nemôžu byť pre muža signálom, že má začať loviť.
♥ V akom zmysle?
Napríklad ma vždy vie vyviesť z miery, ak niekde na internete zahliadnem názor, že ak sa žena celá nezahalí, automaticky provokuje a pýta si narážky, komentáre alebo nebodaj dotyky. Keďže som občas schopný aj trochu premýšľať, tento názor vlastne uráža aj mňa.
Nech mi to každý prepáči, ale ja sám viem posúdiť, kedy má žena záujem o moju pozornosť, a ani zďaleka to neidentifikujem na základe jej odevu. Nie som primát, ktorý by sa riadil pudmi, a preto pre mňa nemôžu byť minisukňa alebo výstrih signálom, že mám začať loviť. Z takýchto názorov mi naozaj nie je dobre… Ženy sú tu zobrazené ako produkty vo výkladoch a muži zasa ako stvorenia bez mozgu a akejkoľvek úcty k ženám. Bol by som rád, ak by ma nikto medzi nich nezaraďoval.
Nástrahy a nepríjemné situácie, ktorým ženy čelia, som si uvedomil, až keď som mal prvú priateľku. Dovtedy tieto veci šli pomimo môj svet.
unsplash.com
♥ Čo presne máš na mysli?
Spomeniem situáciu, keď som bol so svojou prvou priateľkou ešte ako študent v preplnenom autobuse. Na jednej zastávke sa uvoľnilo jedno miesto na sedenie, kam si šla ona sadnúť, a ja som zostal stáť asi dva metre od nej, vďaka čomu drvivá väčšina ľudí nevedela o tom, že sme tam spolu. Netrvalo dlho a začal ju obťažovať nejaký chlapík, ostatní ľudia tomu vôbec nevenovali pozornosť a tvárili sa, že sa ich to proste netýka. Ak by som tam nebol, pravdepodobne by jej zostali poriadne nepríjemné spomienky na mužské pohlavie, pričom ešte dodám, že ten chlap nebol ani asociál, ani opitý…
Keď sme vystúpili, celú cestu až domov som premýšľal nad tým, v akom svete žije žena. Nikto nevie, či by ju ten idiot nesledoval až k domu… Mohlo sa naplniť tisíc scenárov alebo žiaden. Môžu sa naplniť dnes, zajtra, ale aj o mesiac. Toto sú veci, ktoré my muži neriešime. Dovtedy som si myslel, že žijeme v bezpečnej krajine, kde na ulici nikomu nič nehrozí.
Ale späť k tomu feminizmu. Neviem, prečo sa toho niektorí tak veľmi boja. Feminizmus je aj o týchto veciach – aby sme sa nemuseli báť pustiť priateľku samu do mhdčky. Aby niektorí ľudia pochopili, že dotýkať sa cudzej ženy nie je v poriadku, a ak sa to predsa len stane, aby verejnosť nebola ticho a netvárila sa, že no a čo, tak sa jej proste trošku prihovára, mala by byť rada.
Feminizmus je aj o tom, že ak má moja frajerka talent, v práci sa k nej nebudú správať ako k žene bez názoru a dovolia jej, aby ho rozvíjala. Inak, ja mám momentálne ženu šéfku. A poviem vám, že pokojnejšie a lepšie zmanažované pracovisko som nikdy nezažil. Dôkazom toho, že ženy aj v biznise potrebujeme ako soľ, ste vlastne i vy, všetky úlomkárky.
Otec dbal o to, aby mama mala v rodine rovnakú autoritu ako on. Čo len ešte viac posilnilo tú jeho.
unsplash.com
♥ Myslíš si, že tieto názory nám musí niekto vštepiť už odmala?
Určite. Človek ich nenájde na ulici a nevymení za tie svoje. Ja som mal šťastie, že som vyrastal v rodine, kde láska a úcta fungovali ako hodinky. Otec nás vždy viedol k tomu, aby sme mamu poslúchali a nerobili si z nej poskoka a vôbec si nemyslím, že by tým utrpela jeho mužská autorita. Práve naopak, mal som rešpekt pred ním a aj pred mamou.
To, že nedovolil, aby mama autoritu nemala, ešte viac zvýraznilo tú jeho. A to je krásny príklad toho, že aj muž, ktorý si váži ženu, nie je v nikoho očiach mäkký.
♥ Aké to je písať články o vzťahoch v čisto ženskom kolektíve?
Spočiatku to bolo prekvapujúce a teraz je to príjemné, aj keď niekedy pekelne ťažké, pretože vám nestíham. (smiech) Až keď som sa začlenil k vám, pochopil som, koľká práca, námaha a koľko času sa skrýva za jedným článkom, ktorý bežný človek vidí zdieľaný na Facebooku. Spočiatku som si myslel, že som si našiel len ďalšiu zábavku, no postupne som prichádzal na to, že ak sa nenaučím makať tak efektívne ako vy, veľmi rýchlo ma hodíte cez palubu. (smiech)
Som rád, že som vás spoznal a že ste ma prijali medzi seba. Mnohokrát si jedným článkom vyriešim aj vlastné problémy a prečistím si písaním hlavu.
Dôsledkom nízkeho sebavedomia sa ľudia uspokoja aj s láskou, ktorú by niekto iný za lásku napríklad vôbec nepovažoval.
♥ V niektorých článkoch pobádaš ženy k tomu, aby sa nebáli pestovať si svoje sebavedomie. Máš skúsenosti, že ženám aj v dnešnej dobe sebavedomie chýba?
Bohužiaľ, takých žien som stretol veľa a paradoxne išlo o ženy, ktoré z môjho pohľadu mali všetko a nič im nechýbalo. Myslím, že v jednom texte som aj spomínal konkrétny prípad kolegyne, ktorá nasilu udržovala vzťah, s prepáčením – s debilom, len preto, že sa bála, či by náhodou každý vzťah nebol takýto. Sama seba presviedčala, že to, ako sa k nej správa, je v poriadku, a že je len príliš vyberavá alebo ufrflaná. Vtedy mi bolo až do plaču.
Ak by jej sebavedomie nebolo nalomené, nikdy mu podobnému mužovi nedovolila ani to, aby sa k nej priblížil. Takto s ním stratila niekoľko rokov. A možno to znie ako klišé, ale život je naozaj krátky, aby sme si z neho ukrojili drahocenné roky takýmto spôsobom. Takže, baby, bacha na nízke sebavedomie. Dôsledkom toho sa uspokojíte aj s láskou, ktorú by niekto iný za lásku napríklad vôbec nepovažoval.
Pekní ľudia nás upútajú, ale neznamená to, že sa do nich zamilujeme. Zamilujeme sa do osobnosti, nie do tela, peknej tváre alebo veľkých očí.
unsplash.com
♥ Myslím si, že predovšetkým mladšie čitateľky zaujíma, či muži „riešia“ nejakú tú vyrážku na tvári alebo kilo navyše…
V tomto prípade by som sa na oplátku opýtal: A vy? A vy to riešite, ak muž dlho nie je ostrihaný, na hlave má hniezdo, ak zarastá príliš alebo na svoj pokročilý vek vôbec? Áno, pekní ľudia nás upútajú, ale neznamená to, že sa do nich zamilujeme. Zamilujeme sa do osobnosti, nie do tela, peknej tváre alebo veľkých očí. A možno opäť budem znieť sladko, ale k niekde prebehne iskra, automaticky sa pre nás ten človek stáva krásnym.
Takže určite nie je dôvod vrážať všetku energiu do vylepšovania zovňajšku. Moju priateľku som vnímal ako najkrajšiu vtedy, keď vôbec nebola namaľovaná.
♥ Čo vlastne mužov na ženách najviac upúta?
To, aké sú. Ale nie vonkajškom, ale vnútrajškom. Mňa osobne najviac upúta už raz spomenuté primerané sebavedomie. Keď žena vie, že je krásna, cíti sa sexi, má svoj názor, ambície niečo dokázať a postaviť sa za svoje už dosiahnuté úspechy, to je strašne príťažlivé.
Nejde teda o niečo konkrétne, na čo by sme mohli ukázať a povedať, že ak to žena má, môže si ženíchov vyberať. Ide skôr o to, ako veľmi jej osobnosť súladí s jej vystupovaním, či už vie, čo od života chce, a tak aj vzťah s ňou je kdesi v mužskom podvedomí prísľubom istoty.
♥ Ako sa muži cítia pred prvým rande?
Dosť nesvoji. (smiech) Ja teda nie som ten typ muža, ktorý si myslí, že by sa ženy o neho mali biť, a preto som bol pred každým rande veľmi nervózny, či zaujmem, či nebudem trápny a tak…
Ale popravde, teraz neviem do detailov opísať, ako príprava na rande vyzerala, lebo posledné prvé rande bolo pred štyrmi rokmi a pokračovalo vzťahom. Je dokonca dosť možné, že by som sa dnes cítil úplne inak. Odvtedy som sa, myslím, dosť zmenil.
unsplash.com
♥ A keď už z teba dolujem pocity – ako muži prežívajú rozchod? Myslíš si, že je tu nejaký rozdiel medzi mužmi a ženami?
Kedysi som pozoroval, že tam markantný rozdiel predsa len je. Kamaráti z môjho okolia, ktorí ukončili nejaký vzťah, vyzerali, akoby ich niekto pustil na slobodu (smiech). A ženy zasa prežívali opak – hlboký smútok a uzatváranie sa pred svetom. Najvtipnejšie na tom však je, že po čase si tieto úlohy vždy vymenili. Akoby mužom došlo mnoho vecí až neskoro, prípadne si všimli na začiatku iba pozitíva, a ženy začínali po mesiacoch kvitnúť.
Teraz však tento jav nepozorujem, zvyčajne je každý chlap, ktorý sa s partnerkou rozíde, smutný. Iba to nedáva najavo slzami, tak ako väčšina žien. Myslím, že ak niekomu skrachuje vzťah, no láska tam ešte stále je, prevalcuje to každého – aj muža, aj ženu. Bolesť je rovnaká, len sa z osoby na osobu prejavuje viac či menej špecificky.
Konkrétne ja som bol po poslednom rozchode nepoužiteľný asi polroka. Nevedel som si predstaviť, že raz ju zbadám s iným, zvažoval som, či sme urobili dobre, keď sme šli od seba. Bolo to ťažké, ale vďaka tomu som vám napísal článok, na základe ktorého ste ma prijali medzi seba. Takže aj tento koniec bol pre mňa nový začiatok.
Láska nás má prekvapiť, nemôžeme ju očakávať a veriť v ňu ako v našu spásu.
unsplash.com
♥ Čo je podľa teba najčastejším kameňom úrazu vzťahov?
Je ich veľa. Veľmi častou chybou je, že sa hrnieme do vzťahu, pretože nechceme byť sami. Takúto pohnútku osobne považujem za dosť nebezpečnú. Láska nás má svojím príchodom prekvapiť a neskôr nám ukázať, že sme žili nudný život, hoci sme si predtým o ňom mysleli, že je skvelý. Nemôžeme ju k sebe privolávať ako našu jedinú spásu. Pretože – už použijem asi tretie klišé v tomto článku – vo vzťahoch nenájdeme to, čo nevieme nájsť v sebe.
Akceptujem, že nám vzťahy v mnohých ohľadoch život uľahčia. Povinnosti, ktoré boli predtým len naše, si zrazu máme s kým rozdeliť, podobné je to aj so starosťami. Byť na rovnaké starosti sám je úplne iné, ako keď máme pri sebe svoju polovičku. Ale to ešte neznamená, že si máme niekoho nájsť a jeho lásku využiť len na to, aby sme sa cítili kompletní, naplnení a neosamelí. Náš partner má byť naším partnerom. Nie záchrancom pred našimi vlastnými démonmi.
Pomerne často vídam – a na tom vlastne zakapal aj jeden môj vzťah – že ľudia zabúdajú, že vzťah je makačka. Nikdy nebudete mať pred sebou predostretých toľko vlastných chýb, záporných vlastností a strachov ako práve vo vzťahu. A mňa dnes celkom prekvapuje, koľko ľudí si myslí, že vzťahom toľko získajú, ale zabúdajú, že im ten vzťah rovnako veľa vecí aj vezme. Práve v tomto bode krachujú mnohé lásky.
Tiež sa veľakrát stáva, že sa jeden z dvojice na toho druhého doslova pricucne a zabúda, že síce žijú spoločný život, no ten tvoria dva životy. A každý z nich by mal mať aj svoje ciele, svoje plány, svoje radosti – samozrejme, také, aby sa navzájom nevylučovali alebo jeden druhému nebránili. Ak sa jeden z páru začína priživovať na živote toho druhého a zabúda na ten vlastný, stáva sa bremenom, nie partnerom.
A ako posledný spomeniem pokles záujmu o partnera. Robia to muži aj ženy. Časom si akosi prestaneme hovoriť, akí sme krásni, ako nám to svedčí, spolu s chémiou sa po rokoch vytratí aj pocit, že sa niekomu páčime, a tak je len otázkou času, kedy si pocit jedinečnosti budeme hľadať u niekoho iného.
unsplash.com
♥ Veríš na lásku na celý život?
Verím na lásku, ktorá už nevyhasne, len sa bude rokmi meniť. Mám takú pred očami už 35 rokov vďaka mojim rodičom. Pamätám si, ako sme s otcom pravidelne čakávali na mamu v aute pred jej prácou, a keď vychádzala z budovy, otec sa vždy pousmial. To je láska, ktorá mi je vzorom, a som šťastný, že som sa narodil do takejto rodiny. Tiež chcem byť mužom, ktorý sa aj s tromi deťmi na zadných sedadlách usmeje, keď uvidí svoju ženu.
Dávajme si pozor na to, aký vzor v nás budú mať naše deti.
♥ Myslíš si, že ak by si vyrastal v inej rodine, vnímal by si aj vzťahy inak?
Samozrejme, preto som rodičom taký vďačný. Mnou napríklad veľmi zamával rozhovor s Luciou (s našou redaktorkou, poznámka redakcie), v ktorom opisovala, čo sa u nich doma dialo a ako sa s tým doteraz vyrovnáva. Veľmi jej prajem muža, ktorý bude ochotný počúvať a pochopí ju.
Týmto by som aj ja chcel apelovať na čitateľov, ktorí už deti majú… Bacha na to, aký vzor vo vás vidia. Pretože ak nám nikto neukáže, ako sa niektoré veci „robia“, nevieme, kam máme dokráčať, budeme večne iba blúdiť.
Obdobie po rozchode nám dáva priestor, aby sme k sebe boli konečne úprimní.
♥ Máš aj návod na to, ako sa vyrovnať s rozchodom?
Je to veľmi individuálne, ale ak mám z rukáva vytiahnuť univerzálnu radu, tak by som povedal len jedno… Obdobie po rozchode nám dáva priestor na to, aby sme veľa vecí pochopili a usporiadali si v hlave všetky myšlienky. Prídete k zaujímavým zisteniam, verte mi.
Prečo sa teraz cítim zle? Čo som okrem tohto vzťahu stratila? Nedala som mu náhodou vyššie právomoci, ako by som mala? Nezabudla som kvôli nemu, že mám aj vlastný život? Bolí ma to, že je koniec, alebo všetky tie veci, ktoré sa stali predtým, mi teraz spôsobujú bolesť? Čo by sa stalo, ak by sme vo vzťahu pokračovali – nebolo by to len ďalšie trápenie? Prečo sme sa rozišli, kto urobil chybu a kto si ju aj priznal? Ak si našiel inú, musím sa cítiť ako niečo menej? Toto sú otázky, ktoré si treba v pokoji iba vo vlastnej spoločnosti prebrať. A hneď sa duši uľaví.
unsplash.com
♥ Aký najťažší vzťahový problém si riešil ty?
Najťažšie bolo pre mňa ujasniť si, kde je hranica medzi skutkami, ktoré vzťah zachraňujú, a tými, ktorými si už podrážam vlastné nohy. Pretože áno, ak tu raz lásku máme, nemali by sme ju nechať vyhasnúť, zatiaľ čo sa my nečinne pozeráme. Ale rovnako nemôžeme zostávať vo vzťahu, v ktorom všetka snaha je vyhadzovaná von oknom.
Toto bolo najťažšie, pretože zamilovanému človeku chýba nadhľad. Všetko vidí len z jedného uhla pohľadu a aj tento pohľad je ovplyvnený jeho citmi.
♥ Myslíš si, že mať vzťah by malo byť prioritou každého z nás?
Mala by to byť jedna z priorít, určite nie jediná. Človek, ktorý sa nevie realizovať aj pomimo partnerského vzťahu, nemôže byť pre druhého človeka dlhodobou oporou. No predovšetkým by našou prioritou malo byť, aby sme mali zdravý a úprimný vzťah k sebe. Až potom môžeme riešiť vzťahy s inými ľuďmi.
…
Všetky Viktorove články na našom webe nájdete TU.
