„Slovo navždy už beriem s rezervou…“
Často sa vás pýtame, čo by ste u nás chceli čítať, a keď sme vám pred niekoľkými dňami dali priestor, aby ste nám vnukli námet na novú tému týždňa, s prehľadom vyhral jeden nápad… Nevera. Hoci si všetky tematické týždne plánujeme poctivo vopred, tentokrát mali udalosti veľmi rýchly spád. Jedna naša čitateľka sa s nami v správach podelila o svoju skúsenosť, ktorú by si bolo škoda ponechať len pre seba. A tak netrvalo dlho a z Alex sa stala naša ďalšia respondentka.
V rozhovore s ňou sa dozviete napríklad aj to, či má zmysel odpustiť neveru, aké dôsledky vo vzťahu odpustená nevera zanechá a prečo je dôležité veriť svojej intuícii, a to nielen vo vzťahoch.
…
♥ Pamätáš si na moment, kedy si po prvýkrát pripustila, že by tvoj partner mohol mať ďalšiu ženu?
Na úplne prvý si asi nespomeniem, je to ťažké takto spätne odhadnúť, kedy som si to začala pripúšťať. U nás to bolo tak, že manžel nikdy nemal fixnú pracovnú dobu. S kolegami mali veľakrát porady aj v noci, keďže sa k nim občas musel cez Skype pripojiť aj niekto zo zahraničia, stávalo sa, že firemná porada začínala o jedenástej večer. Niekedy bol pár dní nonstop doma, inokedy bol v práci v čase ako väčšina smrteľníkov a nebolo výnimkou, ak sa pritrafila aj nejaká tá služobka.
Takže v našom prípade, respektíve v tom mojom, bolo ťažké rozpoznať, že sa niečo deje. Pevný režim v našej domácnosti nikdy nevládol a nikdy by mi nenapadlo ho z nevery obviňovať.
Niečo tušiť som však začala v období, kedy sa mu z hodiny na hodinu menili plány. Čosi také nebolo predtým veľmi časté, vždy vedel aspoň týždeň vopred, kde sa bude nachádzať a aký bude mať program. No vtedy sa to zmenilo – z ničoho nič musel urgentne niekam odísť. Pravdepodobne toto obdobie spôsobilo, že som začala byť ostražitá. V tom čase však ešte neodchádzal za inou ženou, ale nechcel, aby som ho našla za počítačom, kde mal otvorené četovacie okno. V kancelárii sa cítil bezpečnejšie.
♥ Takže si spočiatku mala tú česť s virtuálnou neverou?
Áno, dovtedy som netušila, že niečo také existuje. Môj, teraz už exmanžel, si po rokoch manželstva našiel záľubu v četovaní s inými ženami, zatiaľ čo som sa ja doma nemala s kým porozprávať.
Je to príbeh na dlhé rozprávanie, ale skrátim to, upozornila ma na to žena jeho kolegu, s ktorým majú blízky vzťah, sú to totiž spolužiaci zo strednej. Vďaka manželke jeho kamaráta som sa dozvedela, že rovnako ako jej muž, aj ten môj trávi hodiny za sociálnymi sieťami a stretáva tam iné ženy.
Človek spočiatku nevie, aký postoj by mal k virtuálnej nevere zaujať…
♥ Považovala si aj toto za neveru?
Možno ak by som to sama neprežila a čítala by som si teraz moje slová, pomyslela by som si, že tá žena zbytočne preháňa, veď o nič nejde… Ale keď sa ma to začalo týkať, zamrzelo ma to. Nejde o neveru v pravom zmysle slova, ale predsa len ide. Je to obrovský paradox, ktorý naruší vašu komfortnú zónu aj zabehnutý stereotyp a ku ktorému spočiatku človek nevie zaujať žiaden postoj.
Cítila som sa kvôli tomu veľmi zle, pretože som to považovala za signál, že s nami niečo nie je v poriadku. Mne by čosi podobné nikdy nezišlo na um, takže ak to napadlo jemu, znamená to, že v niečom zlyhávam? Alebo že náš vzťah nie je taký bezproblémový, ako som si dovtedy myslela?
Každopádne som chcela počuť aspoň nejaké vysvetlenie… Prečo má potrebu rozprávať sa s inými ženami, prinajhoršom s nimi aj zdieľať niečo intímne, hoci iba na diaľku…
Rozprávali ste sa o tom?
Bol to dlhší proces, ale neskôr sa to podarilo. Jeho vysvetlenie bolo stručné a stručne ho opíšem aj vám – o nič nejde, raz to s kolegami na párty skúsili a to, že sa z týchto zoznamiek ešte neodhlásil, neznamená, že si niekoho hľadá.
Každý, kto je postavený pred problém, na ktorý nie je pripravený, sa chce rýchlo uistiť, že o žiadny problém nejde.
♥ Stačilo ti takéto vysvetlenie?
Vieš, každý človek, ktorý je postavený pred hocijaký problém, sa chce rýchlo uistiť, že o žiaden problém nejde. Ja som sa cez to nejako preniesla, on sa snažil, aby som nebola na pochybách, či je s nami všetko v poriadku, a to bol vlastne scenár, ktorý som si želala.
Myslím, že nie som jediný človek, ktorý uverí tomu, čo chce, aby bolo skutočné. Takže virtuálnu neveru som odpustila, zabudla na ňu a žila si v sladkej nevedomosti. Náš vzťah vtedy vyzeral úplne dokonalo.
♥ Avšak tu sa tento príbeh nekončí…
Žiaľ, alebo našťastie, nie… (úsmev) Netrvalo dlho a zistila som, že nie som jediná žena v jeho živote. Boli sme v tom čase manželmi takmer desať rokov. Nechcem tu rozprávať podrobnosti, ako som na to prišla, to by bolo naozaj nadlho. Ale jedného dňa som len zistila, že ma intuícia nesklamala a že nie sme až tak šťastný a dokonalý pár, ako som sa snažila nahovoriť si.
♥ Má teda zmysel počúvať svoju intuíciu?
Určite. Intuícia, alebo šiesty zmysel, to je dar z nebies, ktorý by sme nemali prehliadať ani potláčať. Pretože, ako som už hovorila, podvedome nechceme čeliť problémom, a tak sa presviedčame, že žiadne nie sú. Obzvlášť sa takto správa človek, ktorý je zamilovaný, prípadne si už nevie predstaviť, že by mal po svojom boku iného človeka. Aj ja som sa takto správala. Dlho som nechcela veriť tomu, čo by mi mohlo ublížiť, tak som sa v tom radšej nerýpala. Ale to, že sa skrývame pred pravdou, nič nevyrieši.
♥ Myslíš si, že je to naša prirodzená reakcia?
Asi to závisí od toho, aký ten človek je. Poznám napríklad aj ľudí, ktorí cielene vyhľadávajú problémy a neprestanú, kým sa im to nepodarí. (smiech) Aj to, že sa nevera objaví vo vzťahu, môžeme prirovnať ku strate niektorého z oporných pilierov nášho života. A čo urobí osoba, ktorá prichádza o istotu? Chytá sa aj slamky, len aby sa nepotvrdili jej najhoršie obavy. Takže k neverníkovi sa môže v klamstvách pridať aj podvádzaný – sám pred sebou si konanie neverníka obhajuje.
Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že si k sebe nepripútam človeka, ktorý si chce raz za čas odbehnúť aj inam.
♥ Predpokladám, že si v tomto období mala veľa času na bilancovanie. Ako tieto úvahy o vašom vzťahu vyzerali?
Samozrejme, že som si vzniknutú situáciu dávala za vinu a netrvalo to krátko. Je to bizarné, ale podvádzaný človek hľadá chybu v sebe. Nehovorím, že to nie je možné, v niektorých prípadoch aj ten, koho partner podvedie, nesie väčšiu či menšiu štipku viny. Avšak väčšinou nevera s podvádzaným človekom nemá nič spoločné.
Po tom, ako som zistila, že je tu niekto tretí, som sa dlho snažila, aby viac nemal potrebu vyhľadávať aj niečo iné. No bolo to zbytočné. Možno moja snaha prišla neskoro, možno by bola zbytočná už dávno predtým, ako ma manžel podviedol. Odpoveď sa už nikdy nedozviem. Každopádne, dlho mi trvalo, kým som pochopila, že si k sebe nepripútam človeka, ktorý si chce raz za čas odbehnúť aj inam.
♥ Aký to malo dopad na váš vzťah?
Fatálny… A to som sa naozaj snažila odpustiť a zabudnúť, zapracovať na tom, aby sme nemuseli páliť mosty a ísť od seba. Ale stačil mi jeden dlhší pohľad na neho a moja fantázia pracovala na plné obrátky. V noci som sa trápila, premýšľala som, prečo sa to muselo stať, vyčítala som si veľa vecí, potom som potichu veľa vecí zasa vyčítala jemu.
Bol to jeden dlhý a únavný kolotoč, ktorý ma doslova vyradil zo života. Nemala som energiu na nič iné, všetku som investovala do toho, aby sme toto obdobie nejako prekonali, čo sa nám teda aj tak nepodarilo.
Cez jeden prešľap, ktorý neodráža žiadne charakterové rysy, by som sa preniesť vedela.
♥ Dá sa nevera odpustiť?
V mojom prípade je odpoveďou – nie tak celkom. Nevera sa dá odpustiť, pretože strach zo straty milovaného človeka, je väčší ako vlastná hrdosť. Ale nedá sa na ňu zabudnúť, tam je všetka tá zrada. Nevera v tom vzťahu už zostáva a nezmažú ju ani prežité roky. Stále je poznať, že priestor, ktorý bol stvorený iba pre dvoch, narušil niekto tretí.
Ale nie je nevera ako nevera… U môjho manžela, tam to bolo dlhodobé. Možno ak by ma podviedol raz a celú túto vec uzavrel, vyjadril ľútosť, šli by sme ďalej. Cez jeden prešľap, ktorý neodráža žiadne charakterové rysy, by som sa preniesť vedela. No ja som už nechcela žiť s niekým, pri kom musím premýšľať, či naozaj ide do práce alebo odchádza za inou. Ako som už hovorila, bolo to nad moje sily.
♥ Bola táto nevera z jeho strany začiatkom vážneho vzťahu?
Nie. On hľadal iba zábavu, rozptýlenie alebo potešenie… Môžeme to nazvať, ako chceme. O rozvod som po čase požiadala ja a manžel to považoval za urážku jeho cti. Jemu tento scenár vyhovoval – doma má istotu, človeka, ktorého do detailov pozná, a niekde mimo domu mal zakázané dobrodružstvo.
Nechcel iba mňa alebo iba ju. Chcel mať nás obe a ja som sa z tohto milostného trojuholníka rozhodla vystúpiť, aj keď svätosväte sľuboval, že to s ňou ukončí. Avšak som si istá, že by to zostalo iba pri sľuboch, pretože tento scenár sa už predtým niekoľkokrát zopakoval, keď som mu ešte nehrozila rozvodom.
Vzťah je tvrdá práca a očakávať, že bude fungovať naveky bez našej snahy, je prílišné idealizovanie.
♥ Spomínala si, že v niektorých prípadoch môžu za neveru obaja… Vieš nám priblížiť, čo sa v takom vzťahu musí udiať?
Ak je vzťah nefunkčný a žijú spolu dvaja ľudia, kde jeden ho chce „sfunkčniť,“ no ten druhý už o to nemá záujem – to je prípad nevery, ktorej vina leží na pleciach oboch zúčastnených. Vzťah je totiž tvrdá práca, veď obaja partneri sa vyvíjajú, vnútorne rastú a očakávať, že to bude stále klapať, to je prílišné idealizovanie.
A čo si budeme klamať, nie je zriedkavé, ak si jeden z dvojice prestane toho druhého všímať a správa sa k nemu úplne ľahostajne. Vtedy sa už nemožno čudovať, že partner bude – možno aj napriek svojim výčitkám – hľadať to, čo mu chýba, v inom náručí.
Aj keď… Dalo by sa o tom polemizovať… Z môjho pohľadu by bolo ľahšie a čestnejšie takýto vzťah definitívne ukončiť, minimálne vtedy, ak sa črtá nová známosť. V tom prípade by už neverník nebol neverníkom, ale osobou, ktorá sa snaží nájsť to, čo mu v predošlom vzťahu chýbalo. Avšak to je vec morálky a svedomia každého z nás.
Jeden človek, ktorý vyvíja vo vzťahu snahu, je príliš málo.
♥ Všetci rozprávame o tom, ako treba na vzťahoch pracovať, avšak len málokto nájde v praxi ten správny spôsob… Ako sa podľa teba „pracuje“ na vzťahu?
Otvorená komunikácia, spoločné aktivity, spoločné zážitky, dbať o to, aby ten druhý videl, že mi na ňom záleží… Nikdy nedovoliť, aby si partner myslel, že nám je ľahostajný. Ale musia to robiť obaja. Jeden človek, ktorý vyvíja vo vzťahu snahu, je príliš málo.
Nehádzala by som všetkých ľudí, ktorí nadviažu akýkoľvek vzťah so zadaným človekom, do jedného vreca.
♥ Ako vnímaš ľudí, ktorí si začnú s niekým, kto je zadaný?
Nepostaviť sa do pozície sudcu, je nesmierne ťažké a mne samej dlho trvalo, kým som si v sebe mnoho vecí ujasnila. Po prvé – nikdy nevieme, v čom milenec alebo milenka žijú. Možno sú presvedčení, že sa ich nová známosť práve rozvádza či rozchádza. Možno sa dokonca zamilujú v domnienke, že je ich nový partner úplne slobodný, a ak zistia, že to tak nie je, už je trochu neskoro, pretože city nezmiznú zo sekundy na sekundu. Nemyslím si, že mnohí zadaní ľudia začínajú bokovku s tým, že to svojmu novému objavu ihneď oznámia.
Nehádzala by som preto všetkých ľudí, ktorí nadviažu akýkoľvek vzťah so zadaným človekom, do jedného vreca. Nemusia mať totiž pravdivé informácie, pretože neverníci pracujú na tom, aby sa stali majstrami v klamaní. Vedia rozohrať druhú hru, aj keď jednu už dávno hrajú.
Ja osobne by som však do takého vzťahu nešla. Bol by to veľký stres a zbytočné trápenie. Láska nemôže byť o tom, aby sme niekoho presviedčali, že sme lepší ako partner, ktorého má doma.
Nevera dokazuje, že partneri nie sú na jednej vlne.
♥ Myslíš si, že každá nevera je dôkazom toho, že vzťah nie je funkčný?
V drvivej väčšine vzťahov áno. Mať milenku alebo milenca je stres aj pre samotného neverníka, hoci si to v tej chvíli ani sám neuvedomuje. A keď je ochotný to podstúpiť, musí za tým byť dlhodobo nevyriešený problém, voči ktorému sa cíti tak trochu bezmocný.
No ani tu neplatia jednotné „pravidlá.“ Niektorým ľuďom totiž jeden partner až do smrti nestačí. Máme medzi sebou aj chronických neverníkov, ktorí by mohli mať doma hoc aj najkrajšiu ženu/najkrajšieho muža sveta, no i tak by mu neboli verní.
Kedysi som si myslela, že vo správne fungujúcom vzťahu sa nevera objaviť nemôže. Ale bola som tou, ktorej sa to stalo, takže som svoj názor veľmi rýchlo zmenila. Som však presvedčená, že nevera dokazuje, že partneri nie sú na jednej vlne.
Lásku našich starých rodičov si príliš idealizujeme.
♥ Teraz možno trochu niektorých ľudí pobúrim, ale zastávaš názor, že sme my ľudia od prírody nastavení tak, aby sme boli monogamní?
Tak potom svojou odpoveďou mnohých pobúrim aj ja. (smiech) Nie je to prírodou, ale vecou charakteru a pohľadom, aký máme na lásku a vzťahy. Keď som sa rozvádzala, mnohí z môjho okolia mi vraveli, že som príliš prchká a robím krok, ktorý budem ľutovať. Manželovu opakovanú neveru nazývali krízou, ktorú len musíme nejako prekonať. A vtedy som bola naozaj prekvapená, ako sa na neveru moji známi pozerajú.
Vraveli mi, že predsa o nič nejde a ak nemám pocit, že by ma manžel vyradil na druhú koľaj, nemám preháňať a uvažovať o rozvode. Áno, ak by som nevedela, že má milenku, žila by som v tom, že mám doma dokonalého muža, s ktorým máme fungujúci vzťah vo všetkých rovinách.
Keď vyšlo na povrch, že sa rozvádzame, mala som pocit, že sa nachádzam v inom svete ako moji blízki. Dozvedela som sa, že mnoho párov v mojom okolí riešilo neveru, nejako sa cez ňu preniesli a doteraz sú spolu. Avšak toto nie je pre mňa. Vzťah je o dvoch ľuďoch, ktorí k sebe majú úctu, a manželovou neverou som pociťovala jej deficit.
Ale aby som sa dostala k tvojej otázke… My ľudia nie sme až tak monogamní, ako sa tvárime, a nevera je veľmi častá aj vo vzťahoch, ktoré vnímame ako ukážkový príklad. Moja mama, ktorá veľmi nesúhlasila s mojím rozvodom, mi totiž prezradila, že aj jej otec, teda môj starký, mal počas jej detstva milenku. S babkou sú dodnes spolu a mne táto informácia vyrazila dych.
Dokázala mi, že láska našich starých rodičov, o ktorej si myslíme, že bola nezlomná, mala isté trhliny. Už v tom čase boli vzťahy rovnaké ako dnes, len s tým rozdielom, že rozvody neboli v móde. Takže nie, my mladí sa k láske nestaviame ľahkovážne. Iba máme viac možností odpútať sa od partnera, ktorý nás sklamal. Naši starí rodičia tieto sklamania potichu akceptovali, zatiaľ čo dnes nezostávame s niekým, kto nám svojimi skutkami ukazuje, že v jeho očiach nemáme veľkú hodnotu.
Ak sa od problému v láske neodosobníme, správne riešenie budeme hľadať tak dlho, kým sami seba nezničíme.
♥ Čo by si poradila ľuďom, ktorí sú postavení pred otázku, či neveru odpustiť alebo nie?
Poradila by som im to, aby sa na svoj vzťah pozreli triezvym pohľadom. Aby našli dôvod, prečo sa to stalo a ak tam žiaden nie je, mali by sa pustiť s partnerom do otvorenej debaty, v ktorej sa nenechajú obalamutiť sladkými rečami a neúprimným ospravedlnením.
Občas aj vo vzťahoch musíme potlačiť emócie, inak sa nikdy nebudeme rozhodovať tak, aby nám to neublížilo. Nie je výnimočné, že srdce nás ťahá jedným smerom a hlava zasa iným. Ak sa od problému v láske neodosobníme, správne riešenie budeme hľadať tak dlho, kým sami seba nezničíme.
A určite treba rozlíšiť, či šlo o jednorazové zlyhanie alebo o dlhotrvajúcu bokovku. V jednom aj v druhom prípade by som ešte nad vzťahom nelámala palicu. No zároveň by som netrpela podvádzanie donekonečna.
Takže na tvoju otázku opäť nemám jednoznačnú odpoveď. Láska je rôzna, ľudia sú rôzni. Dôležité je nedržať sa lásky, ktorá nám až príliš dlho ubližuje. A ako som už spomínala – vždy stavte na svoju intuíciu.
Neverou si človek chce možno niečo dokázať, presvedčiť sa, že je stále žiadaný.
♥ Prečo sú si ľudia neverní?
Dôvodov je tisíc. Ak neverný človek hľadá u milenky/milenca len čisto telesné potešenie, tak potom to znamená, že mu partner v sexuálnej oblasti nevyhovuje. Buď to doma nefunguje vôbec, ale chce skúsiť niečo iné, čo už nie je spútané rokmi a stereotypom. Výnimkou nie je ani to, že sa roky svojmu partnerovi neprizná, aké má fantázie, a tak si ich splní s niekým tretím. Schválne skúsme všetci popremýšľať, kedy naposledy sme sa s partnerom otvorene bavili o sexe.
Neverou si človek chce možno niečo dokázať, presvedčiť sa, že je stále žiadaný. Tu asi ťažko bude niesť vinu ten, kto je podvádzaný. Je to podľa mňa veľmi častý dôvod v dlhodobých vzťahoch, kedy jedného z dvojice chytí strach, že tie najlepšie časy má už možno za sebou. Deti odrástli, život utiekol šialene rýchlo, vrásky na tvári pribudli…
Je prirodzené, že sa v tomto období niektorí z nás chcú cítiť mladí, a milenec či milenka život navonok oživia. Najmä mužom, ktorí si hľadajú o generáciu mladšie milenky, nejde ani tak o telesné uspokojenie, skôr sa chcú uistiť, že ešte nepatria do starého železa. Ale, povedzme si pravdu, takéto milenecké aféry sú nástrahou pre oboch zúčastnených.
♥ Kto je podľa teba neverný častejšie – muži alebo ženy?
Asi si navzájom nemáme čo vyčítať… (smiech) Nie je to o pohlaví, ale o tom, aké sú naše morálne mantinely. Nevera je zrada, častokrát aj voči sebe samému. A je len na nás, či dokážeme zradiť niekoho, s kým zdieľame jednu domácnosť.
Keď sa povie slovo nevera, myslím si, že mnoho ľudí si predstaví situáciu, v ktorej je neverníkom práve muž. Ale poznám mužov, ktorí by partnerke nikdy neverní neboli. A poznám aj ženy, ktoré neverné boli a vôbec pre to nemajú výčitky… Otázne však je, či je moje okolie dobrou štatistickou vzorkou.
♥ Myslíš si, že toto manželstvo ovplyvnilo tvoj pohľad na vzťahy a lásku?
Áno. Slovo „navždy“ už beriem s rezervou a otázne je, ako veľmi budem partnerovi v ďalšom vzťahu dôverovať. Myslím si, že následky tohto manželstva uvidím až vtedy, keď začnem nový vzťah. Zatiaľ sa k tomu podrobnejšie vyjadriť neviem.
Bojovať o niekoho, kto má iné hodnoty ako ja, nemá význam.
♥ Ako sa na túto skúsenosť pozeráš s odstupom času?
Otvorila mi oči a presne to som asi aj potrebovala. Čo sa týka lásky, tam som bola veľký snílek. Myslela som si, že roky spomienok a množstvo spoločne prekonaných problémov sú základom vzťahu, ktorý vydrží celý život. A hoci si to myslím stále, dnes už viem, že ani tento základ niekedy nemusí stačiť.
Som viac ostražitá, viac verím sebe ako druhým, naučila som sa, že sa netreba báť nových začiatkov a že bojovať o niekoho, kto má iné hodnoty ako ja, nemá význam. Ešte pred dvomi rokmi by som na všetky tvoje otázky odpovedala inak. Teraz je zo mňa iný človek. Vďaka bývalému viem, že vzťahy treba brať s nadhľadom. Ak vzťah máme, treba si ho užívať a starať sa oň, no nikdy nemôžeme dovoliť, aby sa stal naším väzením.