„V podstate nie je dôležité, aké sny si splníme. Ale ako si ich interpretujeme a ako sa vtedy cítime.“

Myslím, že na dávku radosti, motivácie alebo jednoducho povedané – na nakopnutie, je čas vždy. Bez ohľadu, čo sa okolo nás odohráva, každý sem-tam prepadneme zlej nálade… A tak sme sa v tomto predvianočnom období rozhodli pripraviť si pre vás tematický týždeň s veľavravným názvom #motivácia.

Spovedať tentokrát budeme spoluautora našich podcastov a zakladateľa projektu motivation-man, Dušana Kadleca. Na trhu má totiž dve knihy, ktoré majú vynikajúci povzbudzujúci účinok. A nielen o jeho tvorbe bude náš najnovší rozhovor.

archív Dušan Kadlec

♥ Vo svojich článkoch na webe motivation-man.sk sa venuješ aj motivácii, ktorá je tentokrát našou témou týždňa. Možno táto otázka vyznie zvláštne, ale čo to vlastne motivácia je?

Ejha, no keby citujem definíciu z wikipédie, tak napíšem, že je to psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Keďže to ale radšej vysvetlím ľudskou rečou, poviem skôr, že je to akýsi plameň v našom vnútri, ktorý nám dodáva energiu a chuť k nasledovaniu našich snov a cieľov.

A o čo silnejšie horí, o to lepšie sa nám v prenasledovaní života, po ktorom túžime, darí. O to lepšie sa pri tom cítime. Je to skrátka vnútorná sila, ktorá nám dodáva vôľu a chuť pracovať na všetkom tom, po čom prahneme. 

♥ Vieš nám bližšie priblížiť, ako vyzerá „zdravá dávka“ motivácie? Môže sa v niektorých prípadoch stať, že je človek motivovaný až príliš, tým pádom je jeho vnútorné nastavenie kontraproduktívne?

Áno, áno, určite sme sa už viacerí stretli s označením „premotivovaný“. Zvyknú to byť ľudia, ktorí veci zbytočne hrotia. (smiech) Ja som však presvedčený, že motivácia nikdy nie je na škodu. Obzvlášť nie vtedy, ak ide o náš život. O naše sny. Túžby. Ciele. Vtedy je len a len vítaná, o čo viac, o to lepšie.

A ak to niekto preháňa, respektíve koná kontraproduktívne, myslím, že je to skôr chyba zlej organizácie, plánovania, určenia si priorít alebo hraníc. Nemyslím, že by k takémuto výsledku viedla príliš veľká dávka motivácie.

Ak sa nemáme radi, nebudeme šťastní, ani keď sa nám podarí dosiahnuť tie najodvážnejšie sny. 

archív Dušana Kadleca

♥ Je pri plnení si vlastných snov dôležité, aby mal človek dobrý vzťah sám so sebou?

Tak myslím, že to je brutálne dôležité vždy. Či už pri plnení vlastných cieľov, alebo pri celkovom šťastí a spokojnosti človeka. Pretože ak sa nemáme radi, nebudeme šťastní, ani keď sa nám podarí dosiahnuť tie najdivokejšie a najšialenejšie sny. 

Toľkokrát totiž nie je dôležité to, aké sny sme si už splnili, kde sa v živote nachádzame alebo to, kým sme, ale skôr to, ako si to interpretujeme. Ako sa ohľadom toho cítime. Ako sme so sebou spokojní. Iba tieto veci rozhodnú o tom, ako veľmi budeme so svojím životom šťastní. Bez splnených snov či s nimi.

♥ V akých situáciách sa nám trhliny vo vzťahu k sebe samému môžu škaredo vyplatiť?

Ej, tak tie nám môžu podrážať vlastné nohy po celý život. Vo vzťahoch. V práci. V osobnom živote.

Môžeme si k sebe priťahovať zlých partnerov, pretože sme presvedčení, že si nikoho lepšieho nezaslúžime. Môžeme sa pripraviť o niekoľko životných šancí na úspech, pretože máme skrz zlý vzťah k sebe samému tragicky nízke sebavedomie. Môžeme byť nešťastní a deprimovaní, pretože si v mysli stále nadávame za to, akí sme neschopní, a sústredíme sa len na naše slabé stránky, na naše chyby a na naše nedostatky. A to je len špička ľadovca, preto šup, šup, rýchlo zapracovať na vzťahu s tou najdôležitejšou osobou v našom živote – so sebou samým.

Ľudia sú otrokmi svojich zvykov.

♥ Pravdepodobne je motivácia spojená aj s pozitívnym myslením… No čo sa stane v prípade, ak je človek síce odhodlaný plniť si svoje sny, no neustále ho prepadajú negatívne myšlienky?

My ako ľudské bytosti sme otrokmi našich zvykov. Preto sa tak často hovorí, že zvyk je železná košeľa. Robíme teda to, čo sme zvyknutí robiť, pretože je to najjednoduchšie. Väčšinu dňa ideme na autopilota. Dobrá správa však je, že všetko sa dá meniť. Všetko sa dá trénovať. Všetko sa dá posilňovať. 

Ak teda chceme myslieť pozitívnejšie, musíme to cvičiť. Sústrediť sa na tie dobré veci, namiesto tých zlých. Venovať svoju pozornosť tomu pozitívnemu. Pestovať si myšlienky, ktoré nám dávajú silu, nie tie, ktoré posilňujú obavy a strach. A áno, zo začiatku to pôjde len ťažko. No úspech je moment, ktorý prináša len tréning. A o čo dlhšie sa tomu budeme venovať, o to rýchlejšie sa to stane našou súčasťou.

Myslieť pozitívne znamená vnímať realitu takú, aká je, no veriť, že čokoľvek zlé sa mi v živote udeje, ja mám tú moc obrátiť to opäť na dobré.

archív Dušana Kadleca

♥ Mnoho ľudí vraví, že byť nonstop motivovaný a myslieť iba na pozitívne veci znamená, že nerátame s problémami, ktoré nám cestu môžu skrížiť. Ako nájsť ten správny balans, aby nám vidina našich snov nezatienila triezvy úsudok a stále sme boli schopní postaviť sa problémom zoči-voči?

Myslím, že by sme si mali najprv vysvetliť pojem myslieť pozitívne, pretože si ho v dnešnej dobe veľa ľudí zamieňa. Myslieť pozitívne totiž neznamená neustále sa usmievať a tváriť sa, že je všetko ideálne, krásne a bombastické, i keď práve stojíme uprostred búrky. Neznamená to popierať realitu a snažiť sa oklamať samého seba i všetkých navôkol.

Pozitívne myslenie znamená vnímať realitu takú, aká je, no veriť, že čokoľvek zlé sa mi v živote udeje, ja mám tú moc obrátiť to opäť na dobré. Znamená to veriť sebe, veriť vo svoje schopnosti a v to, že bude lepšie. Veriť, že dokážeme prekonať každú prekážku, rozlúsknuť každý rébus. Veriť v to, že to zvládneme, bez ohľadu na to, čo sa nám v živote prihodí. Vieru v to, že aj po tej najtemnejšej noci znova vyjde slnko!

Ak sa budeme tešiť iba z veľkých míľnikov, užijeme si len veľmi malú časť nášho života.

♥ Trpezlivosť a motivácia – to je téma na samostatný rozhovor… Vezmime si príklad, že nám dosiahnutie nášho cieľa trvá príliš dlho. Dokedy má zmysel trvať na svojich snoch? Mali by sme sa občas svojich snov vzdať, aby nám život zbytočne nepretekal medzi prsty?

O čo väčší cieľ, o to viac času a úsilia si vyžiada. O čo väčšia hora, o to dlhšie nám potrvá, kým sa vydriapeme na jej najvyšší vrch. Ja som napríklad obrovský snílek, takže radiť ľuďom, aby sa vzdali svojich snov určite nebudem, haha. Myslím však, že nasledovanie svojich snov nemusí nevyhnutne znamenať stratený čas alebo premrhaný život. 

Práve naopak, ak nasledujeme sny, ktoré nás napĺňajú, tak aj samotná cesta nás bude tešiť, robiť nám radosť a dávať našim životom zmysel. Ja preto verím, že nasledovať sny by mal človek celý život. Pretože i keď to môže znieť ako klišé, tak cesta by mala byť cieľ. Tú by sme si mali užiť. Ak budeme čakať iba na tie veľké míľniky v našich životoch (ako je napríklad splnenie si obrovského sna), aby sme boli konečne šťastní, užijeme si len veľmi malú časť nášho života. A to by bola obrovitánska škoda, nie?

Ak sa rozhodneme skúsiť niečo znova, nezačíname od nuly, začíname zo skúsenosti.

archív Dušana Kadleca

♥ Je množstvo ľudí, ktorí sa opakovane snažia dosiahnuť svoj sen, no stále sa im to nedarí… Vieš nájsť vysvetlenie, prečo je to tak? Stretol si sa niekedy s tým, že občas nám naše sny nie sú (práve) súdené?

Ťažko sa odpovedá všeobecne. Ten problém môže byť skrytý vždy niekde inde. Najlepším riešením je analýza. Vždy si dopodrobna zanalyzovať problém, odhaliť dôvody, pre ktoré to neklaplo, a skúsiť to znova, tentokrát lepšie. Pretože keď sa to rozhodneme skúsiť znova, nezačíname od nuly, začíname zo skúsenosti.

A áno, počul som už viackrát, že tam, kde je najväčší odpor, to nám pravdepodobne nie je súdené. Ale zasa na druhej strane, ak chceme mať jednoduchý a kvalitný život, musíme robiť práve tie náročné kroky do neznáma, popasovať sa s neľahkými prekážkami, spraviť ťažké rozhodnutia, prekonať osudové chyby…

Takže – ktovie, kde je pravda… Určite netreba utekať hlavou proti múru, už ôsmykrát po sebe, ale takisto si rozhodne netreba vypestovať návyk utekania od problémov či návyk skladania zbraní zakaždým, keď je niečo náročnejšie. To by sa nám škaredo vypomstilo.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Rozhovor #31 – PhDr. Jana Pitková – ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka

♥ Môže každý človek dosiahnuť všetko, čo si zaumieni? Alebo má každý z nás svoje vlastné limity, s ktorými sa musíme jednoducho zmieriť?

Rozhodne áno! Dokážeme skutočne neuveriteľné veci, každý jeden z nás. No iba vtedy, ak sme na ich naplnení a odhodlaní pracovať. Prinášať obete. Nevzdávať sa. Vtedy sa víťazí. Vtedy dokáže zvíťaziť každý z nás!

♥ Aké najčastejšie chyby ľudia pri dosahovaní svojich cieľov robia? 

Vzdávajú sa. Prvá chyba, prvé zlyhanie, prvý nezdar. To odradí veľmi veľa ľudí. Samozrejme, je tu ešte kopec iných dôvodov. Napríklad, že chcú všetko okamžite. Že hľadajú skratky k úspechu. Že nie sú ochotní učiť sa. Že chcú veľa muziky za málo roboty. Alebo že čakajú, že sa jama vykope sama, zatiaľ čo oni budú stáť opretí o lopatu. A mnoho ďalšieho. No aj keď je tých dôvodov veľa, najfatálnejšia chyba z môjho pohľadu býva to, že sa ľudia prirýchlo vzdávajú. 

Človek, ktorý je spokojný s tým, čo má, je už teraz bohatý.

obálka knihy 100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život

♥ Množstvo ľudí prahne po bohatstve… Myslíš si, že ich tento cieľ skutočne urobí šťastnými?

Peniaze a bohatstvo dokážu ľuďom pomôcť vo veľkom meradle. Prinášajú slobodu, možnosti, vyšší životný štandard. Ľudia si však myslia, že akékoľvek problémy majú, peniaze ich vyriešia za nich. No nevyriešia. 

Vyriešiť ich musíme vždy sami. Hľadať odpovede. Hľadať riešenia. Popasovať sa s nimi. To je vždy iba na nás. Navyše ten, komu je stále málo, ten nikdy nebude spokojný. No na druhej strane, ten, ktorý je spokojný s tým, čo má, ten je už teraz bohatý. Horlivo teda odporúčam viac vďačnosti a docenenia, nie viac peňazí.

♥ Napísal si knihu 100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život. Skutočne si mnohí z nás život (ne)vedome ničia?

Jój, a ako. Mnohí totiž vravia, že život je ťažký. Iní vravia, že je komplikovaní. No pravdou je, že ho bude mať každý z nás presne taký, akým si ho spraví. A preto ak sa nám zdá komplikovaný alebo ak s niektorými jeho aspektmi nie sme spokojní, mali by sme sa zamyslieť, kde robíme chyby a napraviť ich. Je to až také jednoduché. 

♥ Tvoje druhá kniha nesie názov Zo dna ku hviezdam. Vieš nám povedať, pre koho je tento titul primárne určený? V akej životnej etape by sa mal človek nachádzať, aby túto knihu „využil“ na sto percent?

Nemusí si prechádzať žiadnou konkrétnou etapou. Knihu si zamiluje každý, komu sa v živote prihodilo niečo zlé alebo si prešiel ťažkými a náročnými časmi. Kniha je o tom, ako prekonať ťažké časy a zdolať aj to zdanlivo neprekonateľné.

Je o tom, ako si svoj život zamilovať aj napriek tomu, že je ťažký. O tom, ako vyletieť ku hviezdam, i keď sa nás problémy snažia stiahnuť na dno. O tom, ako byť šťastným, i keď sa nám to občas zdá nemožné. Po jej prečítaní sa už viac nikto nebude pozerať na tie náročné veci vo svojom živote rovnako a zvládne prekonať čokoľvek.

Strach z chýb nás dokáže paralyzovať. A to je tá najväčšia chyba, akú môžeme urobiť.

Obálka knihy Zo dna ku hviezdam

♥ Mnoho ľudí sa bojí urobiť krok vpred, len preto, že sa boja problémov alebo toho, že urobia nejakú chybu… Celkovo nás strach z pochybenia či neúspechu brzdí. Vieš v krátkosti vysvetliť, prečo sú aj neúspechy krokom vpred a prečo ich k rastu potrebujeme? Alebo máš na to úplne iný názor?

Tá najväčšia chyba je nerobiť nič, pretože sa bojíme spraviť chybu. Tým sa paralyzujeme. Sami seba oberieme o šancu žiť lepšie. Áno, v živote spravíme chyby. Sme však ľudia. Sme omylní.

Trik teda nie je v tom nespraviť nikdy žiadnu chybu. Skrýva sa v tom, že sa naučíme odpúšťať. Sebe i druhým. Že sa z každej jednej poučíme a zmúdrieme. Že si z každej jednej vezmeme cenné lekcie, ktoré by sme sa inde naučiť nemohli. Že si na ich základe vybudujeme lepšiu a múdrejšiu osobnosť. O tom to celé je.

♥ Čo nám ešte okrem strachu bráni v dosahovaní našich snov? 

My sami. Pochybnosťami. Starosťami. Nedôverou vo svoje schopnosti. Nedôverou v to, že je to možné. Mnohokrát, keď sa dokážeme odosobniť a zamyslieť nad celou situáciou, tak zistíme, že jediné limity boli tie, ktoré sme si sami vytvorili. Som presvedčený, že dokážeme čokoľvek, čo si zaumienime, a ktokoľvek v to uverí tiež, jeho život sa začne uberať diametrálne odlišným smerom. Ďaleko lákavejším. Ďaleko lepším.

♥ Náš portál je primárne o vzťahoch. Je podľa teba dôležité, akými ľuďmi sa obklopujeme?

Najdôležitejšie. Od druhých ľudí sa učíme. Či už sú to naši rodičia, priatelia, spolužiaci, kolegovia, alebo partneri. Preberáme ich presvedčenia, názory, návyky i reakcie. Preto sa vraví, že ak chceme lietať s orlami, nemali by sme zobať zrno na záhrade u babky so sliepkami. Obklopiť by sme sa mali teda ľuďmi, ktorým keď povieme o svojich snoch, nebudú sa nám smiať, ale takými, ktorí sa nás spýtajú, ako nám môžu pomôcť. 

archív Dušana Kadleca

♥ Odporučil by si teda človeku, ktorý je odhodlaný vziať svoj život do vlastných rúk a niečo dokázať, aby prehodnotil aj svoj vzťahový život?

Jasnačka. Ak budeme tráviť čas s ľuďmi, ktorí pochybujú, sťažujú sa, vidia skôr prekážky ako riešenia a sú neustále negatívni, budeme takými o chvíľku aj my.

Obklopovať by sme sa teda mali takými ľuďmi, ktorí nás povzbudia, podporia, poradia. Takými, ku ktorým vzhliadame, vážime si ich a inšpirujú nás. Takými, ktorí sú dobrosrdeční, ochotní a ktorým na nás záleží. A malý trik, vďaka ktorému takých získame, je… Že musíme začať od seba. Že si musíme tieto vlastnosti najprv vypestovať vo vlastnom vnútri. 

♥ Ktorá životná skúsenosť bola pre teba najväčším ponaučením?

Fúha, tých bolo neúrekom. Najväčším bolo asi, keď ma podrazili najbližší kamaráti v sľubne sa rozbiehajúcom biznise. Vtedy som si uvedomil, že by som mal venovať väčšiu pozornosť tomu, ako ľudia konajú, ako tomu, čo hovoria a sľubujú.

No najdôležitejšie a najzlomovejšie pre mňa asi bolo uvedomenie, že čokoľvek zlé sa nám prihodí, vždy to môžeme otočiť. To ťažké na silu. To bolestivé na vzácne skúsenosti.

♥ Veľmi často na našom webe riešime tému sebavedomia. V poslednom čase mám totiž pocit, že pojem „sebavedomý človek“ nie je v spoločnosti vnímaný práve pozitívne a automaticky je sebavedomá osoba vnímaná ako arogantná. Vieš nám povedať, kde sú hranice zdravého sebavedomia?

Myslím, že to, čo si myslia druhí, nás nemusí zaujímať. Toto sú mnohokrát iba naše vlastné projekcie o tom, čo si o nás teoreticky iní ľudia môžu myslieť. Hlavné je, aby sme so sebou boli my sami spokojní. 

Samozrejme, so zdravým úsudkom. Ak nám povie 10/10 opýtaných, že máme hore nos, asi na tom niečo bude a mali by sme na tom zapracovať. Ak sa to však nestane, mali by sme si veriť, mať sa radi a cítiť sa vo vlastnej koži úžasne.

archív Dušana Kadleca

♥ Môže nám príliš veľké sebavedomie v živote aj uškodiť?

Pýche predchádza pád – to sa nevraví nadarmo. Samozrejme, aj prehnané sebavedomie nám môže v živote napáchať neplechu. Môže viesť k arogancii, pocitu nadradenosti, namyslenosti. Preto by sme mali so sebavedomím, ale aj celkovo v živote, hľadať balans. Zlatý stred. Nech má všetko zdravú rovnováhu, pretože všetkého príliš škodí.

♥ Ak by si mal „vypichnúť“ jednu vlastnosť, ktorú by sme si všetci mali v sebe pestovať, ktorá by to bola?

Myslím, že každý by mal zapracovať na tom, čo ho najviac páli. Aby sme boli opäť o krôčik bližšie spokojnému životu. Opäť o krôčik bližšie k lepšiemu vzťahu so sebou samým.

♥ A na záver môžeš našim čitateľom odkázať niečo, čo ich na nasledujúce dni poriadne zmotivuje…

Haha, akurát som si hovoril, že keď tento giganticky dlhý článok niekto dočíta až do konca, vystružlikám mu vlastnoručne odznak bobríka vytrvalosti. Tak to môže byť vaša motivácia, ja idem medzičasom hľadať nejakú kôlničku. (smiech)

A teraz vážne. To najdôležitejšie, čo chcem, aby ste si z dnešného článku odniesli, asi je, že moc zmeniť svoj život máme každý vo svojich rukách a je nekonečná. A ak sa to rozhodneme využiť, prežijeme rozprávkový život s veľkolepým príbehom. Držím vám palce!

… … … …

Dušanove knihy nájdete aj v našom eshope. Zakúpiť si ich môžete TU.

Facebook komentáre