„Najviac nás o šťastie oberajú nefunkčné vzťahy…“

Šťastie… Tak znie naša prvá tohtoročná téma týždňa, ktorú sme sa rozhodli rozobrať s našou respondentkou, ktorú všetci pravdepodobne už poznáte. Naša čitateľka Silvia pôsobí v oblasti psychológie, vďaka čomu sa na šťastie pozrieme ľudským a aj odborným pohľadom…

… … … …

unsplash.com

♥ Na úvod možno ťažká, možno ľahká otázka… Čo je to šťastie?

Spoločnosť ako taká má mnoho definícií šťastia, pričom môžeme povedať, že mnoho z nich sú svojím spôsobom mylné. Šťastie neznamená, že skáčeme meter dvadsať od zeme, máme v očiach slzy dojatia alebo musíme každý deň dosiahnuť nejaký úspech. Niekto nie je šťastný ani vtedy, keď má obrovský majetok, zdravie a rodinu, inému stačí ku šťastiu to, že ráno po dlhom čase zasvietilo slnko. 

Šťastie je psychické nastavenie, pohľad na život, schopnosť bojovať za seba… Ja osobne by som šťastie definovala ako pocit spokojnosti so všetkým, čo mám a čo som dosiahol, vrátane spokojnosti s tým, aký som. 

♥ Čo nám najviac ukrajuje zo šťastia?

Z vlastnej praxe viem, že ľuďom v produktívnom veku najviac ukrajujú zo šťastia nefunkčné vzťahy. Tie dokážu z človeka doslova vyžmýkať energiu. Ženy sa vo vzťahoch, ktoré sa nevyvíjajú tak, ako by chceli, cítia ponížene, menejcenne, ako tie, ktoré nikomu nestoja za pozornosť, za lásku, za prejav nehy. Mužom to takisto udrie na ich hrdosť, avšak trošku inak – zvyknú cítiť viac hnevu, ktorý si však uchovávajú iba v sebe.

Ďalej by som ako možné príčiny, prečo sa cítime nešťastní, vymenovala nesprávne psychické nastavenie, neschopnosť riešiť problémy a postaviť sa im čelom. Tiež môžem spomenúť prokrastináciu – proces, kedy človek neustále odkladá svoje povinnosti, pričom čas, ktorý ho od vykonania tejto povinnosti delí, nevyužije správnym spôsobom. 

Mnohokrát si prokrastinátori vôbec neoddýchnu, hoci preflákajú celé dni, týždne či dokonca aj mesiace. Stále totiž držia v hlave informáciu, že na nich niečo čaká a samo sa to neurobí. Z dlhodobého hľadiska, ak sa tento proces opakuje, to môže človeka priviesť do veľmi zlého psychického stavu, ktorý ako šťastný pomenovať nemožno.

Po rozchode musíme budovať odznovu nielen svoj život, ale aj sami seba.

unsplash.com

♥ Prečo sú práve vzťahy tým prvkom, ktorý nás robí nešťastnými?

Pretože my ľudské bytosti sme už jednoducho také – až príliš nám záleží na tom, čo k nám cítia druhí, ako nás vnímajú, či nám dostatočne vyjadrujú to, čo od nich očakávame. Dokonca nám na tom záleží viac, ako na našom vlastnom osobnom uznaní a hodnotení seba samého.

Ako som už povedala, ak sa ocitneme vo vzťahu, ktorý nespĺňa naše očakávania, naše sebavedomie a pocit spokojnosti klesajú. Necítime sa milovaní, hoci my toho druhého milujeme, pozorujeme, ako nám klame, možno nás aj podvádza. Ak naše srdce horí láskou k takejto osobe, je prirodzené, že sa cítime zúfalo, skleslo a bezmocne.

Špecifickou a veľmi častou situáciou je aj rozchod. Práve toto obdobie sa vyznačuje veľkým pocitom zúfalstva a nešťastia, pretože sme prišli o niečo, na čo sme si zvykli. Jednak o osobu, do ktorej sme vložili dôveru, jednak aj o istoty, ktoré nám tento vzťah poskytoval. Nastáva nová životná etapa plná zmien, počas ktorej musíme budovať odznovu nielen svoj život, ale aj sami seba. Je teda logické, že nebeháme po byte a netešíme sa ako malé deti.

Zdravo sebavedomý človek sa nevrhá do nebezpečných vzťahov.

♥ Spomenula si, že nesprávne vzťahy nám dokážu znížiť sebavedomie. Môžeme potom povedať, že zdravo sebavedomý človek je aj šťastnejší?

Veľmi pekné premostenie (smiech), na ktoré môžem odpovedať len áno, samozrejme! Zdravo sebavedomý človek, ktorý si je vedomý svojich kvalít, ale aj chýb, je omnoho šťastnejší ako ľudia s nízkym alebo prehnane vysokým sebavedomím. 

Vyplýva to z toho, čo sme tu už dnes spomenuli… Ak máme v poriadku sebavedomie, menej sa nás dotknú osobné útoky od druhých ľudí. Tiež si viac strážime – ja tomu hovorím svoj „pokojný priestor.“ Zdravo sebavedomý človek sa nevrhá do nebezpečných vzťahov, vie sa vyhnúť toxickým osobám. A ak sa mu to predsa len „podarí“, veľmi rýchlo dokáže takúto kapitolu uzavrieť. Sebavedomý človek totiž nevidí zmysel v zotrvávaní vo vzťahoch, ktoré mu ubližujú, prípadne ho vyčerpávajú.

Sebavedomý človek pochopil, že je pánom svojho života, a nedovolí, aby mu niekto tento názor vyvrátil.

unsplash.com

♥ Si vyštudovaná psychologička, takže nám určite vieš odpovedať aj na túto otázku… Čo to znamená mať zdravé sebavedomie?

Mať zdravé sebavedomie, to je vlastne akýsi súbor vrodených aj rokmi vypestovaných vlastností. Sebavedomý človek hľadá všetko to, čo chce dostať a cítiť, v sebe. Za úspechom ho neženie uznanie druhých, ale vidina jeho vlastnej radosti, keď sa mu niečo podarí. Jednoducho pochopil, že je pánom svojho života, a nedovolí, aby mu niekto tento názor vyvrátil.

♥ Prebrali sme príčiny nášho nešťastia… No čo nás, naopak, robí šťastnými?

Šťastie sú vlastne pocity, ktoré si v sebe budujeme alebo ich „zárodky“ dostávame zvonka. Od iných ľudí alebo celkom často aj formou zážitkov. Takže šťastnými nás určite robia pocity, ktoré v sebe máme, pričom u každého z nás môže tento mix pocitov vyzerať inak.

Zatiaľ čo jeden človek je spokojný vtedy, keď sa pozrie na svoju rodinu, iný zasa k rovnakému pocitu spokojnosti a šťastia potrebuje zbierať pracovné úspechy, stretávať sa s priateľmi, cestovať, získavať vnútorné ocenenia, že je v niečom lepší ako väčšina…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Rozhovor #6 – Lucia Skoncová – o detstve a dôsledkoch, ktoré na nás zanechá

Vo všeobecnosti nás však šťastnými robí presvedčenie, že náš život ide podľa plánov – presne tak, ako to chceme a ako sme si to vysnívali.

♥ To sa však nestáva často… (smiech)

Áno, to máš pravdu. (smiech) Avšak aj napriek tomu dokážeme byť viac či menej šťastní, ak sa naučíme pripúšťať, že nie všetko sa nám podarí, prípadne vyjde tak, ako sme si predstavovali. Pretože trvať na svojich predstavách, to je skôr cesta k doživotnému žiaľu ako ku šťastiu.

Ak sa človek zmieri s tým, že občas sa stane niečo, čo ho zabolí, a túto možnosť proste prijme ako fakt, bude životným komplikáciám čeliť omnoho statočnejšie ako niekto, kto sa pri zistení, že sa jeho život uberá iným smerom, ako chcel, úplne zosype.

Najmä tínedžeri môžu vplyvom sociálnych sietí získať presvedčenie, že šťastie je len o luxuse, dovolenkách a bozkoch zachytených objektívom fotoaparátu.

unsplash.com

♥ Ako sa pozeráš na súčasný trend, ktorý sa šíri predovšetkým sociálnymi sieťami, kde na nás z každej strany vyskakujú len šťastní ľudia s navonok dokonalým životom?

Z pohľadu psychológa mi naskakuje husia koža, pretože som mala možnosť vidieť, čo to s ľuďmi, ktorí denne zhltnú obrázky stoviek šťastných ľudí, robí. A z pohľadu bežného človeka cítim občas znechutenie, občas motiváciu. 

Dôležité je uvedomiť si, že to, čo vidíme na Facebooku či na Instagrame, je len úlomok reality, ktorý je navyše krásne vyzdobený filtrami a vrúcnymi slovami, v ktorých mnohokrát nie je ani kúsok pravdy. 

Najmä mladšiu generáciu môže tento trend zverejňovania klamlivého dokonalého života zneistiť a ovplyvniť negatívnym smerom. Tínedžeri hľadajú v týchto ľuďoch vzory, a tak si veľmi ľahko osvoja presvedčenie, že šťastie rovná sa luxus, dovolenky, bozky zachytené objektívom fotoaparátu. V skutočnosti to tak však nie je. Šťastie, ktoré vidíme na sociálnych sieťach, je len faloš a potreba dokazovať niečo iným. Človek, ktorý je skutočne šťastný, však takúto potrebu nepociťuje.

Poznám množstvo ľudí, ktorí robia všetko pre to, aby si život skomplikovali takým spôsobom, že v ňom nikdy šťastie nenájdu.

♥ Myslíš si, že každý z nás môže byť šťastný?

Skôr by som sa opýtala inak: Myslíš si, že každý dokáže žiť tak, aby bol šťastný? (smiech) Pretože môj názor je, že každý môže cítiť šťastie, avšak otázne je, či sa tak aj rozhodne. Poznám množstvo ľudí, ktorí robia všetko pre to, aby si život skomplikovali takým spôsobom, že v ňom nikdy šťastie nenájdu.

Niektoré osoby svojím nešťastím len pútajú pozornosť.

♥ Existuje niečo také ako chronicky nešťastný človek?

Samozrejme, a nie je ich málo… Paradoxne sú to takmer vždy práve ľudia, ktorí majú všetko, čo bežný človek ku šťastiu potrebuje, len oni si hľadajú výhovorky, prečo šťastnými nebyť. Nie je výnimočným javom, že niektoré osoby na seba takýmto spôsobom pútajú pozornosť a doslova volajú o pomoc, o ktorej sami nevedia, ako by mala vyzerať – Pozrite sa, som tu, dejú sa mi škaredé veci, ľutujte ma…

Zveličujú všetko, čo sa im prihodí, vymýšľajú si zdravotné ťažkosti, stavajú sa do pozície obetí. Každý takúto osobu poznáme a  ja osobne by som ich označila za mimoriadne toxické osobnosti, ktorých frustrácia je nákazlivá.

unsplash.com

♥ Mali by sme cítiť výčitky, ak sa cítime nešťastní?

Skôr ako výčitky by sme mali cítiť potrebu nájsť príčinu nášho nešťastia. Nešťastie sa totiž veľmi rado prevlieka za nudu, nepochopenie, nespokojnosť či bezmocnosť. Takže v prvom rade odporúčam zistiť, prečo sa už dlhodobo cítim nešťastný. 

Ak sa dlhodobo cítime nešťastní dôsledkom smutnej udalosti, ktorá sa v našom živote odohrala, napríklad úmrtie milovanej osoby, strata práce a s tým spojená komplikovaná finančná otázka, tak v tomto prípade odporúčam pracovať na tom, aby sa náš stav zlepšil. Každý z nás sa so smútkom či nadmerným stresom vyrovnáva po svojom, avšak ak cítite, že to už trvá pridlho, je dobré zveriť sa s tým odborníkovi. 

Pri dlhodobo pretrvávajúcom nešťastí by sme teda nemali cítiť výčitky. Skôr potrebu niečo s tým urobiť. Môže za tým byť čokoľvek, aj psychické ochorenie, ktorému výčitky nikdy nepomôžu.

Treba si len upratať všetko, čo sa okolo nás a v nás nachádza. To je návod na šťastný život…

♥ A na záver si dajme asi tú najťažšiu otázku: Existuje návod na to, ako byť šťastný?

Prijať aj tie zlé veci, nebáť sa zmien, nehľadať lásku tam, kde milujeme iba my, vyčistiť si život od toxických osôb, prípadne sa aspoň posnažiť, aby na náš život mali čo najmenší dopad. Nezabúdať na to, čo chceme my, pracovať so svojím strachom, hľadať príčiny toho, prečo sa občas bojíme aj príležitostí, ktoré sú pre nás najlepšie. Mať otvorené oči a určiť si v živote priority…

Jeden jediný návod určite neexistuje. Každý z nás si ho musí zostaviť sám, pretože všetci v tomto momente nestojíme pred jednou štartovacou čiarou. Avšak na záver už len dodám, že práve ten recept na šťastie, ktorý v tomto okamihu možno čitateľ hľadá, vôbec nie je komplikovaný. Treba si len upratať všetko, čo sa okolo nás a v nás nachádza. A potom začneme to šťastie vidieť, vnímať, cítiť, púšťať si ho do svojej duše.

Facebook komentáre