„Vzťah je o ústupkoch, o občasnom uskromnení sa a o tom, že musíme citlivo zvážiť, či sme sebci alebo len chránime seba.“

Žiarlivosť, nevera, láska, ktorá nám nedáva to, čo od nej očakávame… Týmto vzťahovým problémom sme sa venovali ešte v minulom roku. A keďže vás táto téma nesmierne zaujala, rozhodli sme sa k nej opäť vrátiť. Tentokrát sa však na vzťahové problémy pozrieme trochu inak a zameriame sa na situácie, kedy ani jeden z dvojice nepochybil, láska vo vzťahu stále je, avšak napriek tomu to nie je ideálne.

Ako respondentku sme si znovu vybrali našu čitateľku Silviu, ktorú sme spoznali vďaka profilu @vase_ulomky. Je vyštudovaná psychologička, a tak nám dokáže poskytnúť aj odborný pohľad na konkrétnu problematiku.

… … …

unsplash.com

♥ Silvia, dá sa každý vzťahový problém vyriešiť a pokračovať vo vzťahu ďalej?

Áno aj nie. To je veľmi individuálne. Závisí od toho, akých osobností sa to týka – mám na mysli typ osobnosti. Niektorí ľudia sú ochotní komunikovať, vedia sa na celý problém pozrieť aj očami tej druhej strany, prípadne si dokážu priznať chybu. Takže za predpokladu, že sa stretnú dve takéto osobnosti, ktorých zámerom je vzťah zachrániť, tak áno. Tento scenár je ideálny na to, aby sa vyriešil každý problém.

Avšak realita mnohokrát vyzerá inak… Stane sa, že si partneri iba prehadzujú vinu jeden na druhého, odmietajú sa o probléme otvorene rozprávať, namiesto ospravedlnenia volia radšej klamstvo. A vtedy je to už úplne iný príbeh, v ktorom je vlastne otázne, či má zmysel zachraňovať takýto vzťah.

♥ Naposledy sme v tematickom týždni #vztahove_problemy riešili žiarlivosť, neveru, prípadne ghosting… Dnes by sme sa skôr chceli zamerať na také vzťahové problémy, ktoré súvisia s rozdielnym pohľadom partnerov na ich vzťah. Pozoruješ to často – že sa dvaja stále milujú, ale ich vnútorné nastavenie nie je v zhode s nastavením ich partnera?

Samozrejme… Sem patria rozchody, prípadne aj rozvody, ktoré nevznikajú preto, že láska vyhasla, práve naopak – ona tam stále je, len je potlačená rozdielnymi názormi na čokoľvek – na život, na budúcnosť, na to, ako sa chce daný partner vyvíjať.

Spravovanie rodinného rozpočtu alebo rozpočtu v domácnosti je jedným z častých elementov, ktoré spôsobia rozpad aj fungujúceho vzťahu.

unsplash.com

♥ Čo konkrétne môže milujúcich sa partnerov rozdeliť?

Napríklad skutočnosť, že jeden z dvojice deti chce a ten druhý to zatiaľ – alebo úplne – odmieta. Tiež sa neraz stáva, že sa zamilujú dve úplne odlišné osobnosti. Jeden je extrovert, k tomu, aby žil spokojne a šťastne, potrebuje spoločnosť, ruch, sebaprezentáciu… A ten druhý netúži po ničom inom, len mať v živote svätý pokoj od všetkých a od všetkého. Možno to znie ako zanedbateľná banalita, ale v skutočnosti na základe takéhoto osobnostného rozporu vznikajú mnohé hádky a situácie, kedy niektorý z dvojice cíti, že ho takéto spolužitie dusí či ubíja.

Čoraz častejšie sa stretávam aj s tým, že partneri majú odlišné očakávania od života, a to predovšetkým vo vzťahoch, kedy sa žena ponorila do budovania svojej kariéry. Vtedy sa partner môže cítiť, že je na druhej koľaji, veď predsa odmalička žil v domnienke, že žena bude mať po jeho príchode domov z práce oči a srdce iba pre neho. 

A v neposlednom rade by som vymenovala nasledovné prvky, ktoré aj láskyplný vzťah dokážu narušiť – príliš výbušná povaha jedného z páru. V tomto prípade sa s touto osobnosťou pracuje veľmi ťažko, pretože nie je možné riešiť problémy v pokoji a s chladnou hlavou. Tiež mnoho párov rozdeľuje aj finančná otázka – jeden si chce dopriať a ten druhý až príliš škrtí opasok. Spravovanie rodinného rozpočtu alebo rozpočtu v domácnosti je jedným z častých elementov, ktoré spôsobia rozpad aj fungujúceho vzťahu.

Ak sa stretnú osoby, ktoré nie sú ochotné počúvať sa, ani úprimnosť a dôraz na komunikáciu nie sú zárukou šťastného vzťahu.

unsplash.com

♥ Odrazme sa od toho, čo si vymenovala – jeden z partnerov deti nechce, ten druhý po nich túži. Dá sa to v praxi nejako vyriešiť, alebo to automaticky vyústi do rozchodu?

Je potrebné uvedomiť si, že toto je veľmi zásadná vzťahová otázka, ktorú by sme mali mať vydiskutovanú už na začiatku vzťahu, čo sa však nedeje, prípadne len výnimočne. Tak automaticky sme my ľudia nastavení, že každý, koho poznáme, raz zatúži po rodine. Avšak skutočnosť je často iná. 

Bola som dokonca svedkom aj toho, že žena oznámila mužovi, že deti nikdy nechce, hneď ako sa spoznali. A on to zobral po svojom, v štýle – raz názor zmení, biologické hodiny začnú tikať aj jej… Keď sa to nedialo, nastali hádky a z harmonickej domácnosti sa stalo vojnové pole, v ktorom muž ženu označoval nepeknými prívlastkami, pričom ona bola k nemu od začiatku tejto lásky maximálne úprimná. Tu máme krásny príklad, že ani úprimnosť a dôraz na komunikáciu nie sú zárukou, že sa problémom neskôr vyhneme.

Aby som však odpovedala na tvoju otázku, či sa dá takýto vzťah zachrániť… Otázkou je, prečo… Prečo by sa mal zachraňovať vzťah, v ktorom obaja chcú od života niečo iné? Ak jeden túži po založení rodiny a ten druhý to odmieta, tým najlepším riešením je rozchod. Ďalšie zotrvávanie v tomto vzťahu by bolo len premárneným časom a trápením pre oboch zúčastnených.

Hocijaká zmena v našom živote môže zmeniť našu osobnosť tak, že sa s partnerom odcudzíme.

♥ Niekoľkokrát sme sa na našom webe venovali problému, kedy sa obaja partneri časom posunuli „iným smerom.“ Je možné, že sa muž a žena časom ocitnú na miestach, kde už jeden druhému nerozumejú?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Rozhovor #22 – čitateľka Silvia – o tom, prečo sme (ne)šťastní

Samozrejme, a je to veľmi častý jav. Všetko, čo zažívame, nás formuje, a podotýkam, že k takému scenáru postačí aj zmena práce, prípadne aj posun v kariére. Všetci totiž žijeme vo svojej malej bublinke – učíme sa akceptovať to, čo nám prekáža, pomaly sa s tým zmierujeme. Akonáhle sa však ocitneme v priestore, ktorý do našej bublinky nezapadá, musíme si ju celú pretvoriť. A to sa často stane spôsobom, ktorý nám otvorí oči, rozbije doterajší rebríček priorít, alebo v tej bubline už jednoducho nemáme priestor pre súčasného partnera.

unsplash.com

Mám skúsenosti, že až po tom, ako muž zmenil pracovisko, stretol úplne iných ľudí, zistil, že mu súčasný vzťah vlastne nevyhovuje. Doma mal ženu, ktorá sa upla len na domácnosť, o jeho prácu sa nezaujímala, nemal sa komu vlastne zdôveriť s tým, čo denne zažíva. Proste zrazu aj on zatúžil po tom, čo zažívajú jeho kolegovia – pochopenie partnerky na všetkých frontoch. Spočiatku pre to mal výčitky, ale časom si to v hlave usporiadal, a aj napriek láske, ktorá v tomto vzťahu stále bola, sa rozhodol to ukončiť.

Možno sa to zdá, že taký človek získa hrdosť, stane sa pyšným, a to, čo mu predtým poskytovalo šťastie, mu už dnes nestačí… Nevravím, že to je nesprávna interpretácia, avšak ja mám na to trochu iný pohľad – človek sa proste posunul niekam inam. Má na to právo, má predsa právo rásť, niečo nové objavovať a zistiť, že jeho život môže byť aj iný, že on sám môže byť iný. Takže áno, stáva sa to, pričom to nemožno označiť za zriedkavý jav.

Problémom je, ak pre náš vnútorný vývin už partner nemá pochopenie.

♥ Prichádza do úvahy aj to, že sa v životoch dvoch ľudí nič zásadnejšie neudeje, ale predsa po čase zistia, že sú každý niekde inde?

Áno. K tomu, aby sme sa posunuli, nemusíme vo svojom živote zaznamenať výraznejšiu zmenu, tak ako som použila príklad zmeny zamestnania. Jednoducho rastieme, vyvíjame sa, určité veci vstrebávame a na základe toho sa meníme aj my. Problémom však je, ak pre náš vnútorný vývin už partner nemá pochopenie. Vtedy sa stáva, že v nás partner márne hľadá tú osobu, do ktorej sa zamiloval, avšak viac ju už nenájde. Stratila sa v rokoch, ktoré od prvého stretnutia prešli.

K životu totiž potrebujeme svoj protiklad – taký, ktorý je kompatibilný s naším charakterom, nebije sa s ním, ale ho naopak dopĺňa.

unsplash.com

♥ Podľa toho, čo si vyššie zmienila, asi úplne neplatí, že protiklady sa priťahujú?

Platí aj neplatí (smiech). Je to ťažká otázka. Protiklad, to je aj spolužitie introverta s extrovertom, ktorí majú úplne odlišné postoje k tráveniu voľného času, a po čase sa zhodnú na tom, že im spoločný život nevyhovuje. 

Protiklad je aj pasívna osoba s ráznejšou, ktoré sa dokážu skvelo dopĺňať. Ten „tichší“ partner môže správnym spôsobom pomôcť, aby ráznejšia a priamejšia osobnosť tlmila svoje prejavy, vďaka ktorým komunikuje s okolím, dôsledkom čoho sa ten druhý môže včas vyhnúť zbytočným konfliktom. A naopak – ak bude potrebné stoj čo stoj presadiť svoj názor a nenechať sa odbiť, vtedy iniciatívu prevezme partner, ktorý s takými situáciami problém nemá. Toto je ukážkové dopĺňanie sa protikladov – partneri si navzájom pomáhajú a naučia sa, ako povahovú rôznorodosť vo vzťahu správne využívať.

K životu totiž potrebujeme svoj protiklad – taký, ktorý je kompatibilný s naším charakterom, nebije sa s ním, ale ho naopak dopĺňa. Je však pomerne ťažké včas odhadnúť, aký protipól bude s nami súladiť a aký sa po čase stane prekážkou. 

Ak chce od nás partner niečo, čo nám spôsobuje smútok, ľútosť alebo bolesť, vtedy takýto vzťah nemá zmysel.

♥ Na záver sa spýtam trochu prekérnu otázku: Má zmysel robiť vo vzťahu také ústupky, s ktorými nie sme stotožnení, len preto, aby sme zachránili vzťah?

Skôr sa prikláňam k odpovedi nie, avšak veľmi to závisí od toho, o aký ústupok ide. Ak chce od nás partner niečo, čo nám spôsobuje smútok, ľútosť alebo bolesť, vtedy to v poriadku rozhodne nie je a nie, takýto vzťah nemá zmysel. Dobrým príkladom je situácia, kedy partnerovi prekáža napríklad domáce zviera – vtedy vzduchom svištia ultimáta, prípadne i vyhrážky – Buď ja, alebo pes… Ako chceš vychovávať dieťa, ak máš doma dve mačky?

Najťažšie na vzťahoch je nájsť ten správny balans… My sami do vzťahu nedáme nič, ak nie sme šťastní. A vždy si treba uvedomiť, či sa partnerovo šťastie nebije s tým naším. Áno, vzťah je o ústupkoch, o občasnom uskromnení sa, o tom, že musíme citlivo zvážiť, či sme sebci alebo len chránime seba. Mám však skúsenosti, že práve toto zistenie nachádzame veľmi dlho.

Facebook komentáre