„Čím dlhšie zostávame vedľa niekoho, kto nám – možno aj nevedome – ubližuje, o to výraznejšie následky si koledujeme.“
Vzťahy riešime celý život… Ako sa dozviete o pár riadkov nižšie, začíname ich riešiť oveľa skôr, ako si uvedomujeme ich dôležitosť. Najzradnejšie na tých nesprávnych vzťahoch je však to, že ich riešime tu a teraz, pričom zabúdame, že si z nich čosi pomerne dôležité odnášame aj do budúcnosti. Nevedomky, potichu a s veľkou zárukou, že sa neskôr ocitneme zoči-voči menšiemu či väčšiemu problému.
O tom, ako nás dokážu zmeniť tie nesprávne vzťahy, aké dôsledky na nás zanechajú a ako sa s tým vyrovnať, sme sa rozprávali s našou Silviou, ktorú už môžete poznať z predošlých rozhovorov.
… … … … …
unsplash.com
♥ Zanechávajú v nás vzťahy nejaké dôsledky?
Odpoveď je viac ako jednoznačná – jasné. Všetko, čo zažijeme, všetko, k čomu sa naviažeme, všetko, čo musíme spracovať a s čím sa musíme zžiť, v nás zanechá dôsledky. Menšie aj väčšie, zreteľnejšie aj menej jasné, plytšie aj hlbšie…
Mnohokrát si to v tej chvíli ani neuvedomujeme – že práve zažívame niečo, čo nás ovplyvňuje, mení alebo v nás zanecháva stopu. Vlastne by sa dalo povedať, že si to v tom okamihu neuvedomujeme takmer nikdy. Sme totiž až príliš zamestnaní spracovaním tejto udalosti, že sa nepúšťame do priam filozofických úvah.
Na to, aké dôsledky v nás konkrétne vzťahy zanechali, však prídeme až po rokoch. Sú to tie momenty, kedy si uvedomíme, že reagujeme inak, ako sme zvykli reagovať, že sme sa zmenili, že cítime neodôvodnený strach, ktorý si nevieme logicky vysvetliť.
Vďaka správnym vzťahom sa stávame lepšou verziou seba.
♥ Môže na nás zanechať dôsledky aj taký vzťah, ktorý nemožno označiť ako problémový? Inak povedané – zostávajú v nás stopy aj po dokonalých vzťahoch?
Svojím spôsobom áno. Za predpokladu, že sme vyspelá a vnútorne vyrovnaná osobnosť, však ide len o pekné a príjemné dôsledky. Napríklad sa stávame otvorenejšími, nemáme viac potrebu uzatvárať sa do seba… Vďaka tým správnym vzťahom sa skutočne stávame lepšou verziou seba, pretože máme neustálu motiváciu na sebe pracovať.
unsplash.com
♥ Je však väčšia pravdepodobnosť, že sa musíme vyrovnať s dôsledkami tých nesprávnych vzťahov… Preto sa na začiatok spýtam, aký typ vzťahu má na nás najčastejšie negatívny dopad?
Možno teraz všetci očakávajú, že spomeniem partnerské vzťahy, v ktorých sa ocitáme v pozícii obete. Avšak skutočnosť je trošku iná – najťažšie sa vyrovnávame so vzťahom, ktorý máme k našim rodičom. Rodičovská úloha v našom živote je totiž tak komplexná, že ak by som ju chcela podrobne rozobrať, nestačili by nám ani tri rozhovory.
S dôsledkami vzťahu s rodičmi si mnohokrát nevieme dať rady až do konca života.
♥ Vieš pomenovať, ako konkrétne nás vzťahy s rodičmi ovplyvňujú? Respektíve, ako vyzerajú tie dôsledky, ktoré si potom v duši nachádzame?
Aby táto odpoveď nemala tisíc riadkov, skúsim pomenovať tie najčastejšie. Patria medzi ne neopodstatnená nedôvera voči opačnému pohlaviu, nízke sebavedomie, pocit zbytočnosti alebo menejcennosti, inklinovanie k nezdravým a nefunkčným vzťahom, nedostatok sebalásky, sklon k depresiám, ale aj chorobná žiarlivosť…
Veľmi to závisí od toho, ktorý rodič v nás tieto následky zanechá, aké sú vzťahy medzi rodičmi a ako nás ako dieťa vnímali. Mnohokrát ide o dôsledky, s ktorými si nevieme dať rady po celý svoj život, pretože sú v nás zakorené príliš hlboko.
Sama, keď si spätne prehrám pár situácií zo svojich raných školských čias, som na pochybách, či aj môj triedny učiteľ nepodporoval šikanu v našom kolektíve.
unsplash.com
♥ Dajme tomu, že vzťah rodič – dieťa je na vrchole pomyselného rebríčka vzťahov, ktoré v nás nechajú nejakú stopu. Aké vzťahy sú na druhom, treťom či štvrtom mieste?
Myslím si, že to, aké vzťahy sa dostanú na ďalšie konkrétne stupienky, je už veľmi individuálna záležitosť. Určite by som však nepodceňovala ani vzťahy, ktoré sme prežili ako deti – kamaráti, spolužiaci, vzťah k autoritám, akou je napríklad učiteľ či vychovávateľ.
Všetci vieme, že aj detský kolektív môže byť mimoriadne krutý a šikana sa objavuje aj v prvých ročníkoch prvého stupňa základnej školy. Takisto ma mnohokrát zaráža, ako bezcitne pristupujú k žiakom niektorí učitelia. Sama, keď si spätne prehrám pár situácií zo svojich raných školských čias, som na pochybách, či aj môj triedny učiteľ nepodporoval šikanu v našom kolektíve.
A v dospelosti, tam jednoznačne dominujú partnerské vzťahy. I keď – mala som možnosť vidieť, čo všetko v jednej duši napácha aj toxický pracovný kolektív alebo šéf či šéfka, ktorí v si v sebe pestujú len komplexy.
♥ Sú v partnerských vzťahoch viac zraniteľnejší muži alebo ženy?
Ťažká otázka. Muži aj ženy spracovávajú vzťahy po svojom, iným spôsobom, a tak je celkom náročné odhadnúť, ktorý dôsledok má väčšiu „váhu.“ Poznám mužov, ktorí následky nezdravého vzťahu spracovávali roky, poznám aj takých, ktorí len čo ukončili vzťah, odhodili zo seba všetko, čo by ich s danou ženou ešte spájalo. Rovnako je to aj so ženami… Takže by som povedala, že v tomto prípade nemáme jednoznačného víťaza ani porazeného.
♥ Vieš pomenovať rozdiely, ktoré sú medzi dôsledkami, čo si zo vzťahov odnášajú muži a ženy?
Tu je tiež veľmi individuálne. Ak by som však mala generalizovať, povedala by som, že muži zatrpknú a prechovávajú v sebe skrytú zlosť voči ženám, ktorá môže byť mnohokrát aj trochu nebezpečná. A ženy sa skôr uzatvoria do seba, pričom by som za tento stav nevinila zatrpknutosť, ale skôr strach, že by sa situácia mohla zopakovať s iným mužom.
Obete sa často vracajú k násilníkom, pretože uveria, že nedokážu samostatne existovať.
unsplash.com
♥ Dajme tomu, že ide o vzťah, v ktorom sa objavuje násilie alebo psychický teror. Aké dôsledky to v človeku zanechá?
Odpoveď je závislá od dĺžky trvania tohto vzťahu. Niečo iné je, ak to trvá polroka, niečo iné zasa, ak v takomto vzťahu zotrvávame niekoľko rokov, sú v ňom deti a odchod nám komplikujú aj mnohé iné spoločné záväzky.
Paradoxom je, že s fyzickým násilím sa človek vyrovná ľahšie. Omnoho horšie dôsledky v nás zostávajú potom, čo zažijeme emocionálne násilie. To má za následok úplnú stratu sebavedomia, ktorá prerastie až do neschopnosti samostatne existovať. To je zároveň aj dôvod, prečo sa obete po čase vracajú k násilníkom. Nie je za tým láska, ale totálne podcenenie svojej bytosti.
Ak sa niekto dotkne našej duše nesprávnym spôsobom a zanechá na nej rany, sme odkázaní len sami na seba.
♥ Nájdeš vysvetlenie, prečo v človeku zanechá viac škôd psychický teror ako fyzické násilie?
Duša je vždy zraniteľnejšia ako telo. Čo sa týka liečby viditeľných rán a modrín, tam sa spoliehame na to, že si s tým naše telo poradí samo. Modriny zmiznú, kosti sa zahoja a od nás sa nevyžaduje nič, čím by sme boli nápomocní. Postačí len čas a prestať na chvíľu tlačiť na to, čo je práve boľavé.
V prípade rán na duši je to trochu iné. Nevieme, čo je poškodené, čo potrebuje liečbu a ak na to náhodou aj prídeme, spočiatku nedokážeme prísť na to, ako sa zahojiť. A čo je najhlavnejšie a najťažšie – sme na tento proces sami. Neporadia nám v lekárni, nestačí to potrieť hojivou masťou, hanbíme sa niekomu vlastne priznať, že nám bolo takýmto spôsobom ublížené.
Ak sa niekto dotkne našej duše nesprávnym spôsobom a zanechá na nej rany, sme odkázaní len sami na seba. A to je občas ten najväčší problém, pretože vzťahy, kde sa vyskytlo násilie, nás obrali o vieru v seba, vo svoju silu a vo svoje schopnosti. Musíme si dopriať čas, kým opäť prídeme k uvedomeniu, že sme silnou bytosťou, ktorá dokáže prekonať naozaj všetko.
Často sa stretávam so ženami, ktoré majú pocit, že si násilnícke správanie zaslúžili, a veľmi dlho trvá, kým pochopia, kým ich z tohto omylu vyvediem.
♥ Ako by mal tento proces liečby teda vyzerať?
unsplash.com
Tento proces si pýta hodiny strávené osamote. Práve v takýchto chvíľach máme tendenciu vyhľadávať blízkosť iných, avšak nie vždy sa to oplatí. Nik iný nám do duše nevidí, tým pádom je len malá šanca, že trafí klinec po hlavičke a nájde rany skryté pod povrchom. Ten, kto ich musí vyhľadať a pomenovať, sme my sami.
Ak sa však človek cíti priveľmi vyčerpaný, odporúčam vyhľadať psychológa. Tu však pozor – musí ísť o odborníka s praxou v tomto „obore.“ Aj fundovaný psychológ, u ktorého nikdy nesedela psychicky týraná žena, môže byť krokom vedľa.
Rozhovorom s odborníkom sa postupne príde na to, aké škody v nás predchádzajúci vzťah napáchal. A to je prvý, no zároveň najdôležitejší a najťažší krok. Mám skúsenosti, že niekomu stačí len uvedomenie, vďaka čomu sa s minulosťou postupne vyrovná. Iný zasa musí na tom trochu popracovať, no ako som povedala, najdôležitejšie je vedieť, aké citlivé miesto v nás násilník zasiahol.
Základom je tiež uvedomiť si, že to, čo sa nám stalo a čo sme s daným človekom prežili, nesvedčí o tom, akí sme my. Ale o tom, aký je on.
Ten, kto potrebuje niekomu ubližovať, je zároveň aj tým, kto potrebuje najväčšiu pomoc. Veľmi často sa stretávam so ženami, ktoré majú pocit, že si takéto správanie zaslúžili, a veľmi dlho trvá, kým pochopia, kým ich z tohto omylu vyvediem.
Najčastejšie nám dôsledkom neopätovanej lásky klesá sebavedomie, máme tendenciu viniť sa za to, že niekomu nestačíme.
unsplash.com
♥ Poďme na trochu ľahšiu tému… Čo taká láska, v ktorej sme zdeptaní, pretože sme takpovediac jediní, kto v tomto vzťahu miluje?
Neopätovaná láska je veľmi drastická skúsenosť, ktorú, žiaľ, môžeme prežiť v akomkoľvek veku. Jej dôsledky by sa dali prirovnať k následkom psychického násilia – takisto sa cítime menejcenne, ponížene a úplne zbytočne.
Najčastejšie nám dôsledkom neopätovanej lásky klesá sebavedomie, máme tendenciu viniť sa za to, že niekomu nestačíme. Ani tieto pocity a domnienky sa však nezakladajú na pravde. Nad tým, aby sa do nás niekto zamiloval, nemáme moc. Buď to ide, alebo nie. Ak ten človek hľadá niekoho iného, neznamená to, že my sme horší.
Aj priateľské vzťahy bývajú občas pomerne nebezpečné.
♥ Číhajú na nás aj ďalšie „nebezpečné“ vzťahy, ktoré sme tu ešte nespomenuli?
Priateľstvá… Najmä tie toxické majú na nás priam devastačné účinky. Keď sme sa totiž dnes rozhodli prebrať túto tému, viem si predstaviť, ako každému v prvom rade napadlo, že sa budeme venovať dôsledkom nešťastnej lásky. Avšak aj priateľské vzťahy bývajú občas pomerne nebezpečné.
Aj priateľom vieme slepo dôverovať, aj oni nás vedia zradiť, podkopnúť nám nohy v tej najmenej vhodnej chvíli. Nehovoriac o tom, že z nás niektorí takzvaní priatelia vedia ťahať vagóny energie.
Takže pozor na priateľské vzťahy, aj tie treba včas správne – ako ja hovorím „vyhodnotiť.“ Inak mám hrozí, že v nás zostane neopodstatnený strach nadväzovať nové známosti, a miera, akou prestaneme ľuďom dôverovať, nám rozhodne dokáže ublížiť.
unsplash.com
♥ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že na nás vzťahy zanechajú neželané dôsledky?
Pestovať si zdravé sebavedomie a nikomu nedovoliť, aby nám naň siahol… To je jediný a stopercentne účinný recept. Pretože akonáhle cítime, že sa nás niekto snaží ponížiť či zdeptať, prípadne nie je ochotný odovzdať nám to, čo my odovzdávame jemu, zabliká nám v hlave kontrolka, nech už sme akokoľvek veľmi zaslepení láskou.
Takže vyhľadávajme vzťahy až vtedy, keď vieme, že sme imúnni voči toxickým jedincom a že sme natoľko vyrovnaní, aby sme si dokázali priznať chybu, ak ju vo vzťahu urobíme.
♥ Tento týždeň sme publikovali článok s názvom – Niektoré vzťahy sa vyriešia, ak ich prestaneme riešiť. Myslíš si, že rýchly odchod z niektorých vzťahov je záchranou nás samých?
V určitých typoch vzťahov, kde sme spojení s osobou, ktorá nemá snahu na vzťahu pracovať, áno. Čím dlhšie zostávame vedľa niekoho, kto nám – možno aj nevedome – ubližuje, o to výraznejšie následky si koledujeme. A platí to aj naopak – čím skôr si uvedomíme, že tadiaľto cesta nevedie, o to menej riskujeme.
V tých nesprávnych vzťahoch všetko okolo nás „tmavne“.
♥ Ako teda prísť na to, že sme sa ocitli vo vzťahu, v ktorom sa nechávame pomaly, ale isto ničiť?
Ďakujem za túto otázku, pretože možno znie veľmi banálne, je veľmi dôležitá. Ten rozdiel občas naozaj máme problém rozpoznať, hlavne ak osoba, do ktorej sme zamilovaní, rozohráva falošnú hru a vo zmätku, ktorý začíname cítiť, nám pomáha.
Ale späť k odpovedi… Nie nadarmo sa hovorí, že ak sme zamilovaní, rozkvitáme. Deje sa to úplne prirodzene – máme viac chuti žiť, nachádzame radosť aj v maličkostiach, ľahšie prekonávame to, čo nás predtým oberalo o energiu.
Keď sa však ocitneme vo vzťahu, pri ktorom hrozí, že na nás zanechá neželané dôsledky, deje sa úplný opak. Všetko okolo nás „tmavne“. Namiesto toho, aby sme sa zamilovali do života, strácame chuť ho žiť. Problémy pôsobia ešte hrozivejšie ako predtým, strácame aj iné oporné piliere, začíname o sebe pochybovať…
Takže zhrnuté a podčiarknuté – láska či akýkoľvek iný vzťah náš život uľahčuje. Ak sa deje opak, je potrebné s tým niečo urobiť.
