Ak niečo naozaj funguje a chceme ľuďom pomôcť, nepotrebujeme na tom hneď zarobiť obrovské peniaze.“

Je potrebné užívať výživové doplnky? Musím chodiť na preventívne prehliadky, aj keď mi nič nie je? Je CBD olej naozaj všeliek, keď ho propaguje každý druhý influencer? Aj tieto otázky sme sa pýtali Karin Malenovskej – študentky PhDr. programu na Lekárskej fakulte, ktorá našla svoje uplatnenie vo vede a zároveň zbiera, mnohokrát i vtipné, príhody v lekárni, kde pôsobí ako farmaceutka.

… … … … …

zdroj: Karin Malenovská

♥ Nie je to tak dávno, čo mali ženy zakázané pôsobiť vo vede…  Ako je to dnes? Zlepšujú sa čísla vo svete a na Slovensku?

Pravda, nie je to tak dávno. No dnes sa už ženy nemusia, chvalabohu, ukrývať pod falošnými mužskými menami a môžu sa chváliť svojimi výsledkami. Vidíme to aj na udeľovaní Nobelových cien. Ženy tam majú slušné zastúpenie a môžeme byť na to patričné hrdé.

Čísla sa jednoznačne zlepšujú, no stále máme na čom pracovať. Na Slovensku sa však téma rodovej rovnosti stále nepreberá v takej miere, ako by sa malo v porovnaní so zahraničím. Pevne verím, že sa to bude stále len zlepšovať.

Na pohovore na PhD. štúdium padla otázka, či plánujem počas svojho štúdia otehotnieť.

♥ Cítiš sa niekedy v porovnaní s kolegami znevýhodnená? V čom to ženy vo vede majú ťažšie?

Ja osobne sa necítim byť v našom teame znevýhodnená, nakoľko máme prevahu žien. Pravdupovediac – máme len dvoch chlapov spomedzi asi desiatich žien. No z osobnej skúsenosti viem povedať, že nevýhodou ženy vo vede môže byť, ešte stále prítomná, diskriminácia z pohľadu materstva. 

Sama som bola svedkom otázky pri pohovore na PhD. štúdium, či plánujem počas svojho štúdia otehotnieť. Nemyslím si, že je táto otázka na mieste. Predsa len, doba sa posúva a materská dovolenka by nemala byť znevýhodnenie pred budúcim zamestnávateľom. Najskôr ma táto otázka vôbec nezaskočila, pretože dieťa v blízkej budúcnosti neplánujem, no keď som sa nad tým neskôr zamyslela, tak ma to pohoršilo. 

Čo ak by som na pohovore povedala, že dieťa určite počas doktorandského štúdia plánujem? Predsa len, toto štúdium trvá ďalšie 4 roky po vysokej škole. Keď skončím, budem mať okolo 28 rokov. Nemali by sme byť práveže motivované k materstvu do 30tky? Jasné, že doba je iná, plánovanie rodičovstva sa posúva na vyšší vek, no fakt, že sa riziko rôznych vád plodu zvyšuje práve po tridsiatke, nemôžeme jednoducho odignorovať. A myslím si, že práve ľudia z oblasti vedy by si to mohli uvedomovať.

Je neprirodzené pýtať sa, prečo by v nejakej oblasti mali pôsobiť aj ženy.

zdroj: Karin Malenovská

♥ Prečo je podľa teba dôležité, aby vo vede pôsobili aj ženy?

Prítomnosť žien vo vede je podľa mňa veľmi dôležitá práve pre rôznorodosť. Obe pohlavia prinášajú pri pokladaní vedeckých otázok alebo vysvetľovania iný rozmer a pohľad. Keby máme v teame iba mužov, alebo naopak – iba ženy, boli by sme veľakrát ukrátení o pohľad opačného pohlavia. Pri heterogenite vznikajú viaceré rôzne otázky, máme viac kreativity a môžeme prísť k lepším výsledkom. 

Prečo sa však neustále pýtame otázky typu: „Prečo si myslíme, že by niekde mali pôsobiť aj ženy?“. Pýtame sa to aj pri mužoch? Prečo by mali pôsobiť muži v medicíne? Prečo by mali pôsobiť v informatike? Prečo by mali pôsobiť v politike? Samy vidíme, že aj v politike je stále väčšie percento mužov a ako to u nás vyzerá? Máme prvú ženu prezidentku. Myslím, že si nemusíme ani hovoriť, že to bola veľmi pozitívna zmena, čo potvrdzujú aj viacerí zahraniční lídri. Pre mňa už je samozrejmosťou, že v akomkoľvek odvetví by mali pôsobiť aj ženy a je mi neprirodzené sa pýtať „prečo by mali?“ 

Uvedomujem si, že stále väčšie percento ľudí dôveruje vedcom a odborníkom, no ten hluk, ktorí robili a aj stále robia antivaxeri, ma dostal.

♥ Momentálne si na doktorandskom štúdiu na lekárskej fakulte. Čo ťa počas štúdia najviac prekvapilo a šla by si do toho znovu?

Som typ človeka, ktorý keď do niečoho ide, tak si o tom vopred zistí čo najviac informácií. Preto som aj pred nástupom na doktorandské štúdium absolvovala asi 5 pohovorov u rôznych profesorov a až potom som sa rozhodovala. Zisťovala som si nielen všeobecné informácie, ako sú pracovná doba, dĺžka štúdia a podobne, ale aj konkrétne informácie o priebehu štúdií, či robia výskum predklinický (na animálnych modeloch) alebo klinický (na ľuďoch) a rôzne iné informácie o metodikách. Takže pred nástupom som si hovorila, že mňa ani nemá moc čo prekvapiť. (smiech) 

unsplash.com

No aj tak prekvapilo. Prekvapil ma najmä systém financovania vedy na Slovensku a to, ako žalostne málo financií vynakladá štát na jej podporu. Taktiež ma prekvapil postoj verejnosti voči vedcom práve počas pandémie. Uvedomujem si, že stále väčšie percento ľudí dôveruje vedcom a odborníkom, no ten hluk, ktorí robili a aj stále robia antivaxeri, ma dostal. Naozaj ma prekvapili najmä niektorí ľudia z môjho okolia, ale takisto ľudia, ktorých som považovala za odborníkov, medzi ktorými boli či už študenti farmácie a medicíny, alebo priamo lekári a vedci. Stále nerozumiem tomu, ako sa medzi odbornou verejnosťou môžu nachádzať odporcovia vakcín a tvorcovia hoaxov. Ešte dnes sa zamýšľam, čo u nich zlyhalo. 

A či by som išla znovu na doktorandské štúdium? Sú samozrejme momenty, kedy sa pýtam samej seba, či som sa rozhodla správne… Ale momentálne neľutujem svoje rozhodnutie! Prečo by som sa ale pýtala, či som urobila dobre? Na jednej strane som si mohla začať robiť prax v lekárenstve a rozširovať svoje vedomosti v oblasti, ktorú som primárne študovala. A preto som aj počas tohto štúdia predsa len zostala pracovať na dohodu aj v lekárni, pretože nechcem byť od tejto oblasti odtrhnutá úplne. 

Po škole však máme ako farmaceuti veľmi veľa možností. O prácu sa naozaj báť nemusíme, keďže máme vysoké uplatnenie nielen v lekárenstve, ale aj vo farmaceutickom priemysle a v štátnej správe. Na výber máme z veľa rôznych pozícií vo farmaceutických firmách, na ministerstve zdravotníctva, v štátnom ústave pre kontrolu liečiv a na iných miestach. A to ešte nehovorím o zahraničí. 

Na druhej strane mi doktorandské štúdium otvára dvere do sveta vedy. Je to ďalšia oblasť širokého uplatnenia sa a tiež priestor na neustále vzdelávanie. O dosť iné vzdelávanie ako to naše „sústavné vzdelávanie“ zdravotníkov. Tiež je pre mňa obrovskou výhodou spoznávanie nových ľudí, absolvovanie rôznych stáží a konferencií, ktorých sa snáď dočkám kvôli pandémii. 

Takže niekto si môže povedať, že som si len predĺžila čas na rozhodnutie, čo vlastne chcem v živote robiť. Možno to tak sčasti je, ale určite je pravdou, že ma veda zaujíma a tiež sa teším na možnosti, ktoré sa mi otvoria po doktorandskom štúdiu. 

Fakty sú pre ľudí nudné, pretože neobsahujú chytľavé nadpisy. Veľakrát im nerozumejú a chytajú sa slovíčok bez kontextu.

zdroj: Karin Malenovská

♥ To, že bez vedy a vedcov by sme sa nikam ako ľudstvo neposunuli, nám ukázala aj pandémia covidu. Ako ty osobne vnímaš fakt, že ľudia so základným vzdelaním momentálne spochybňujú názory odborníkov? Prečo majú tendenciu viac veriť „internetu“ ako faktom? 

Vnímam to veľmi negatívne. Vidím to nielen ako vedkyňa, ale aj ako farmaceutka v praxi. Na ľuďoch som si všimla, že začínajú spochybňovať doslova všetko. Do veľkej miery k tomu prispeli naša vláda, ktorej sa naozaj nedá podľa mňa veriť, pričom majú veľký vplyv na ľudí, a neexistujúca kampaň a informovanosť verejnosti. 

Tiež tomu určite prispieva internet, ktorý však nerozlišuje fakty od hoaxov. Ľudia majú tendenciu veriť veciam, ktoré dobre znejú, na prvý pohľad do seba zapadajú a dotýkajú sa nás. Fakty sú pre nich nudné, pretože neobsahujú chytľavé nadpisy, ľudia im veľakrát nerozumejú a chytajú sa slovíčok bez kontextu. Tvorcovia hoaxov sa, naopak, vždy chytia niečoho, čo ľudí zaujme. Napríklad, keď prišiel hoax o čipoch. Nie je zaujímavejšie to, že sa nás snažia ovládať tým, že nám paličkou zavedú čip s 5G sieťou do mozgu a snažia sa nás prehovoriť, aby sme si to dali urobiť dobrovoľne tak, že nám klamú, že je pandémia a treba sa dať otestovať? Keby som sa rozhodovala, na ktorý film do kina pôjdem, tak určite na tento ako ten druhý, ktorý bude len o tom, že je nejaká pandémia a ľudia sa jednoducho len testujú. Áno, je zarážajúce, že ľudia nevedia rozlíšiť realitu od sci-fi. 

Najskôr som chápala, že ľudia sa boja. Predsa len, máme tu pandémiu, ktorá postihla celý svet, a nikto sme zrazu nevedeli ako ochorenie SARS-COV2 vôbec liečiť. Zrazu sme len museli nosiť rúška a respirátory, držať odstupy a naozaj všetci (aj vedci a lekári) sa učili doslova za chodu. No teraz, po dvoch rokoch, už nechápem. Stále sa nájdu ľudia, ktorí sú schopní povedať, že nepoznajú nikoho, kto by koronavírus mal, neveria, že ľudia na to naozaj umierajú, a odmietajú všetky opatrenia. S takými ľuďmi už podľa mňa ani nemá zmysel sa hádať. 

Zdieľanie relevantných informácií je kľúčom k šíreniu osvety.

♥ Dá sa proti hoaxom v tejto oblasti nejako bojovať? Ak áno, ako?

Určite sa dá! Môžeme to vidieť na sociálnych sieťach, ale aj v televízii. Aj napriek tomu, že kampaň proti dezinformáciám je v televízii slabšia, respektíve žiadna, môžeme vidieť výstupy a diskusie s naozajstnými odborníkmi. Dôležité je, aby lekári a vedci neprestávali mať silu „bojovať“, pretože oni nebojujú len proti hoaxom, ale každý deň bojujú aj proti naozajstnému ochoreniu, ktoré zabíja naozajstných ľudí. 

Kto by mal energiu na robenie osvety potom, čo príde domov z práce, kde bol svedkom niekoľkých úmrtí? Ja osobne si to neviem ani predstaviť. Môj priateľ je lekár a aj pracoval vyše štyroch mesiacov na infekčnom oddelení. Neviem si predstaviť, pritom ako bol vyťažený (najmä psychicky), že by ešte išiel robiť nejakú osvetu na Instagrame alebo Facebooku, kde by sa určite stretol aj s nepochopením. Obdivujem preto napríklad pána doktora Sabaku a veľmi som vďačná za jeho aktivitu na sociálnych sieťach. 

Čo však dokáže robiť každý človek, je zdieľanie informácií. To je kľúčom k šíreniu osvety. Je mnoho skvelých profilov na Instagrame, ktoré šíria osvetu, no oplatí sa im to robiť, len ak to ľudia zdieľajú, lajkujú alebo komentujú. A to je pre bežného užívateľa to najmenej, čo môže pre podporu osvety urobiť. 

unsplash.com

♥ Nedávno na Slovensku nastala legislatívna zmena, ktorá povolila predaj prípravkov s obsahom CBD. Mňa ako laika nepríjemne zarazil fakt, že mnoho známych tvárí sa podujalo tieto výrobky masívne propagovať, pričom často siahli aj po klamlivých či zavádzajúcich informáciách. Ako si toto obdobie prvotného ošiaľu okolo CBD vnímala ty z pohľadu odborníčky?

Ja som to vnímala a ešte stále vnímam negatívne. Ak niečo naozaj funguje a chceme ľuďom pomôcť, nepotrebujeme na tom hneď zarobiť obrovské peniaze, nech to stojí, čo to stojí.  Stále ma zaráža, ako influenceri s niekoľkými sto tisíc followerov dokážu vypustiť informácie o „ich“ produktoch, ktoré sú založené na zavádzajúcich informáciách a tvrdom marketingu. Doslova zle interpretujú vedecké štúdie a tým znižujú ich dôveryhodnosť.

Ak by influenceri robili takú silnú reklamu CBD prípravkom v televízii, platili by veľmi slušné pokuty. 

♥ Aby sme nezneli ako zaryté odporkyne CBD prípravkov, vieš nám ozrejmiť, prečo ako farmaceutka „neveríš“ na ich zázračné účinky?

Ako farmaceut vždy vravím dve veci:

1.) CBD prípravky, ktoré sa dajú kúpiť v kamenných obchodoch, e-shopoch, ale už dokonca aj v niektorých lekárňach, sú v prvom rade výživové doplnky. Nie sú to lieky. Výživové doplnky nič neliečia, nemajú za sebou klinické štúdie potvrdzujúce akýkoľvek účinok a už v žiadnom prípade nie je ich výrobca oprávnený mu prisudzovať žiadne liečivé účinky. Tieto doplnky spadajú pod kategóriu potravín a teda nemusia prechádzať striktnými testami dôkazu toho, či naozaj obsahujú to, čo deklarujú na obale. Jediné, čo musia splniť, je nezávadnosť a obsah žiadnych toxických látok. Preto ma aj veľakrát udivuje, ako dokážu byť viacerí influenceri takí odvážni a prisudzujú CBDčku kadejaké liečivé účinky. A ešte viac ma udivuje, že to žiadnu štátnu inštitúciu nezaujíma. Keby robili takú silnú reklamu v televízii, tak by platili veľmi slušné pokuty. 

unsplash.com

2.) CBD ako také je úžasná molekula s obrovským potenciálom a myslím si, že je veľká škoda, čo z tejto molekuly robí práve tvrdý marketing a nešťastná propagácia. CBD je predmetom intenzívneho výskumu už niekoľko rokov a takisto máme na svete registrovaný liek s obsahom CBD, ktorý naozaj zachraňuje životy. No netreba podliehať marketingu plnom emócií a klamlivých informácií, ktorý sa snaží z nás dostať čo najviac peňazí. Je to rovnaký ošiaľ, aký bol s kolagénom, a nebol by tu, keby sa CBD u nás na Slovensku nevyradzovalo 1.5.2021 zo zoznamu psychotropných látok. 

Nehovorím, že CBD je úplne neúčinná látka, a verím, že sa dokážu jeho účinky riadnymi klinickými skúškami, no zatiaľ nemáme priamy dôkaz o tom, že by naozaj CBD liečilo celú plejádu ochorení a už vôbec nie v dávke pár kvapiek pod jazyk alebo vo forme cukríkov. 

Jediné, čo odporúčam, je pestrá strava a zdravý životný štýl. Znie to ako klišé, ale skutočne to je kľúč k pevnému zdraviu.

♥ Na svojom Instagramovom profile zdieľaš edukatívne posty, ktoré sa týkajú mnohých tém. Vieš nám povedať, aké výživové doplnky má zmysel užívať a ktoré z nás len ťahajú peniaze?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Rozhovor #17 – čitateľka Alex – o nevere a či má zmysel ju odpustiť

Veľakrát prichádzajú pacienti do lekárne práve s touto otázkou: „Čo by som mal/a teraz užívať?“. Na toto neexistuje správna odpoveď. Užívanie doplnkov by mala byť individualizovaná vec. Preto sa najskôr pacientov pýtam otázky. Aký zdravotný problém pacient zažíva? Či už nejaké doplnky užíva, alebo prečo si jednoducho myslí, že by mal niečo užívať? Vidíme to na každom kroku. Odvšadiaľ na nás vyskakujú reklamy typu „Počas zimných mesiacov je vhodné dopĺňať vitamín D.“ „Cítite sa prechladnutí? Dopĺňajte vitamín C“ „Vypadávajú vám vlasy? Je nutné doplniť zinok!“.

Jediné, čo ja naozaj odporúčam, je pestrá strava a zdravý životný štýl. Znie to ako klišé, ale to je naozaj kľúč k pevnému zdraviu. Ak nám nejaký vitamín chýba, tak nám to náš všeobecný lekár zistí na preventívnej prehliadke. Aj to odporúčam každému. Chodiť pravidelne na prehliadky. Nepomôže nám kúpiť balenie vitamínu C na mesiac a myslieť si, že nám to zmení život… Takto svet nefunguje. 

Ak by som už ale mala odporúčať nejaký doplnok, tak je to určite vitamín D, ktorého má veľké percento ľudí málo. Čo sa však týka výberu značky, tak osobne by som nedala ruku do ohňa za žiadnu. Tým, že výživové doplnky nemusia dokazovať žiadnymi skúškami svoj obsah, tak osobne nemôžem nič zaručiť. Veľa vitamínov však máme na trhu v podobe registrovaného lieku, ktorý tieto skúšky za sebou má a musí mať. Preto by som si radšej v lekárni pýtala prípravky registrované ako liek. Pre menšiu pomoc, ako lieky máme registrovaný napr. Vitamín C, Vitamín D (ten je však na lekársky predpis), magnézium, zinok a dokonca aj niektoré vitamíny skupiny B. 

unsplash.com

♥ Neplatí teda, že nejaké výživové doplnky/vitamíny by mal užívať každý? 

Užívanie doplnkov nie je univerzálna vec. Ani by nemala byť. Každý sme iný a každý z nás potrebuje niečo iné. Ak by mal však každý niečo užívať, tak je to ten vyššie spomenutý vitamín D, ktorého má veľmi vysoké percento ľudí málo. Z ostatných doplnkov je to otázka potreby. Samozrejmosťou je dopĺňať deficit vitamínov zistený u lekára z krvi, no chcela by som podotknúť, že kľúčom ku zdraviu nie sú doplnky výživy, ale správna životospráva a pestrý jedálniček. 

Každá veková kategória môže mať špecifické potreby. Deti potrebujú dopĺňať napr. vitamín D alebo probiotiká. Staršia populácia všeobecne dopĺňa vitamín D aj s vápnikom. U mladých je bežné užívanie magnézia a draslíka na svalové kŕče. Ako som už spomínala predtým, je to otázkou potreby. Ak je človek zdravý a nič mu nechýba, tak nevidím žiadny dôvod pre užívanie doplnkov. Inou vecou je užívanie vitamínov pri rôznych závažných ochoreniach, akými sú onkologické ochorenia alebo diabetes mellitus. Do tejto témy by som však hlbšie nešla, nakoľko ide o vysoko špecifickú vec, ktorú musí samozrejme riešiť lekár. 

♥ Dajme tomu, že za tebou do lekárne prídem ja a poviem ti, že už mesiace bojujem s extrémnou chronickou únavou. S akými radami odtiaľ odídem?

Ak niekto trpí už mesiace doslova extrémnou chronickou únavou, tak to určite patrí do rúk lekárom. Extrémna únava je veľký problém, a preto by som si najskôr overila, či pacient naozaj zažíva takýto extrémny stav, pretože ľudia často preháňajú a neuvedomujú si, že si tieto problémy môžu spôsobiť aj samy. V  prvom rade by som sa teda opýtala na tvoj životný štýl. Máš pravidelný spánok aspoň 7 hodín? Si celý deň na mobile – respektíve pred spaním? Užívaš kofeínové nápoje? Máš stres? Máš pestrú stravu? Aké užívaš lieky? Ak by som tu nenašla problém, tak by som ťa určite poslala k lekárovi. 

Toto sú však všetko relevantné otázky. To, že lekár niekomu predpíše lieky na spanie bez toho, aby človek riešil spánkovú hygienu, je veľmi nešťastná cesta k vyliečeniu. No z voľne dostupných prípravkov máme na výber z viacerých možností. Je mnoho doplnkov výživy na prírodnej báze alebo melatonín. Dajú sa tiež odporučiť rôzne čaje z valeriány, levandule, chmeľu alebo medovky, no to sú tiež len doplnky ku zmene životného štýlu. Bez toho, že niečo zmeníme v životnom štýle, nám doplnky nepomôžu. Môžu však byť pomocníkom v prvých krokoch k lepšiemu spánku. 

Pre správny prípravok a jeho užívanie pre vás je najlepšie sa poradiť priamo s lekárnikom.

Na Slovensku len necelých 40% dospelej populácie absolvuje preventívnu prehliadku. 

unsplash.com

♥ Mnoho mojich známych ignoruje preventívne prehliadky, pretože sa podľa ich slov cítia zdravo. Je to podľa teba správny postoj k vlastnému zdraviu? 

Určite nie. Na preventívne prehliadky práveže chodíme, keď sme zdraví. Je to aj v samotnom názve PREVENCIA pred ochorením. Keď ideme k lekárovi, až keď sa cítime zle, už je neskoro a nedá sa to nazvať prevenciou. Je nesmierne dôležité pravidelne absolvovať prehliadky, pretože mnoho ochorení sa dá oveľa lepšie manažovať, ak ich zachytíme už v skorom štádiu. Predídeme tak mnohým preventabilným komplikáciám a zvyšujeme si šancu na úspešnú terapiu. 

Pravdou tiež je, že mnoho symptómov ani necítime. My nemusíme subjektívne pociťovať napr. dlhotrvajúci vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cukru alebo cholesterolu v krvi. Toto sú rizikové faktory, ktoré škodia našim cievam a sú dôvodom vzniku napr. infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody – porážky. 

Dobrým príkladom je aj rakovina prsníka. Teraz už ju vieme celkom dobre liečiť, ak sa zachytí dostatočne skoro. Preventívne prehliadky doslova zachraňujú životy a je pre mňa nepochopiteľné, prečo na ne ľudia nechodia, keď máme možnosť ich absolvovať bezplatne v rámci verejného zdravotného poistenia. 

Pre príklad mizernej dochádzky Slovákov na preventívne prehliadky, tak len necelých 40% dospelej populácie ju absolvuje. 

V lekárni si naozaj treba uvedomiť, že sa človek nachádza v zdravotníckom zariadení. 

zdroj: Karin Malenovská

♥ Pracuješ aj ako lekárnička, pričom mnoho ľudí si neuvedomuje, že pred nimi v lekárni nestojí predavač, ale odborník, ktorý roky tvrdo študoval. V čom by sa mali pacienti „polepšiť“? Ako sa správať či nesprávať v lekárni? 

Prvá vec, ktorú by som od ľudí rada chcela, je, aby si uvedomili, kto v tej lekárni naozaj pracuje. Keď ideme k lekárovi, tak vieme, že ten človek, čo nás vyšetruje, študoval 6 rokov medicínu. Rovnako keď ideme k právnikovi alebo veterinárovi. Presne vieme, čo od toho človeka očakávať. Prečo to tak nie je u farmaceuta? Niektorí ľudia si naozaj myslia, že sme predavači. Pritom štúdium farmácie by som ja osobne nazvala jedno z tých ťažších štúdií.

Máme vedomosti nielen o fyziológii a patofyziológii človeka, ale najmä o liečivách a ich mechanizmoch účinku. Vieme vyhodnotiť prípadné interakcie medzi liekmi a doplnkami, ktoré pacient užíva, a mnoho iného. Žiadny iný odbor, ani medicína, neposkytuje tak rozsiahle vedomosti o liečivách ako farmácia. 

Problém však vidím aj v tom, ako je postavený systém. Už počas pandémie sme mohli vidieť, že samotní najvyšší predstavitelia vlády, ale aj ľudia z ministerstva zdravotníctva nevedia, kto je to farmaceut. V zahraničí je farmaceut považovaný za nenahraditeľnú súčasť zdravotného systému. Nielenže vie nemocnici (aj ako klinický farmaceut) ušetriť mnoho peňazí na zbytočných liekoch, ale dokáže vyhodnotiť interakcie a vhodnosť lieku pre pacienta. U nás je, samozrejme, farmaceut tiež nenahraditeľnou súčasťou systému, no málokto si to uvedomuje. 

Myslím si, že nejde o to, ako by sa mali ľudia správať v lekárni, ale ako by sa mali správať všeobecne. Ľudia začali byť od začiatku pandémie viac drzí a sebeckí a vnímam to nielen v lekárni, ale aj keď idem napríklad do obchodu. V lekárni si však naozaj treba uvedomiť, že človek je v zdravotníckom zariadení. 

♥ Pozoruješ aj v lekárni, že ľudia pri výbere liekov či výživových doplnkov podliehajú tlaku reklamy?

Určite áno. Reklama vplýva na nás všetkých a môžeme si hovoriť, koľko chceme, že to tak nie je. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že farmaceutické firmy neposielajú svojich reprezentantov len za farmaceutmi, aby vydávali práve ich lieky, ale chodia najmä za lekármi, aby tie ich konkrétne lieky odporúčali a predpisovali. Aj to je súčasťou marketingu. Je to úplne pochopiteľné, keďže farmaceutické firmy, rovnako ako iné firmy, potrebujú zisk. Mnohokrát oveľa väčší, keďže oni vynaložia veľké investície do výskumu. To si taká fastfashion firma povedať nemôže. 

unsplash.com

A nepíšem to preto, aby ľudia prestali veriť už naozaj všetkému, ale preto, aby sme už neboli všetci úplne naivní. Lieky sú v konečnom dôsledku tovar, ak sa na to pozeráme z pohľadu marketingu. Samozrejme s oveľa vyššou hodnotou ako nejaký jogurt (nielen finančnou), ale práve preto tu máme rôzne inštitúcie a regulácie. Tzv. Farmakoekonomika a marketing v oblasti farmácie sa v niektorých štátoch dokonca študuje ako samostatný odbor. Majú iné pravidlá a treba k nim teda inak pristupovať. 

♥ Aká najbizarnejšia príhoda z lekárne ti najviac utkvela v pamäti? 

Veľakrát si vravím, že „tak toto už nič neprekoná“, no ľudia vedia vždy prekvapiť. Najviac si však spomínam na rozhovory s pacientmi počas druhej vlny pandémie, kedy mi víťazoslávne hovorili, ako sa strašne my farmaceuti mýlime, zatiaľ čo oni si natierajú chleby ivermektínovou masťou. Doslova. 

♥ Záverečná otázka – aký je tvoj kariérny sen? Prípadne, kde sa vidíš po ukončení štúdia?

Môj kariérny sen je robiť klinickú farmáciu. Odkedy som bola na Erasmus stáži v nemocničnej lekárni v Berlíne, tak som zistila, že toto je to, čo chcem naozaj robiť! No realita na Slovensku je taká, že klinickú farmáciu tu prakticky nemáme, respektíve to, čo tu máme, sa dá nazvať klinickou farmáciou v plienkach. No verím, že v budúcnosti sa to zavedie na vyššiu úroveň a snáď si aj nájdem nejaké miesto. Viem si však predstaviť zostať i vo vede. Uvidíme, kam ma vietor zavedie. 

… … …

Karin Malenovskú môžete sledovať na jej Instagramovom profile @karin_science. Vďaka jej príspevkom sa okrem iného dozviete i to, ako „vyhodiť“ nepoužité liečivá, prečo vzniká závislosť na sprejoch do nosa či aký je rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom.

Facebook komentáre