Keď sme začali na našom webe robiť rozhovory, predstavovali sme si, ako budeme oslovovať inšpiratívne osobnosti a pýtať sa ich otázky, ktoré im doposiaľ ešte nik nekládol. No ako išiel čas, utvrdili sme sa v tom, že tie najinšpiratívnejšie príbehy píše život, ktorý ich schováva do duší osôb žijúcich potichučky medzi nami. Naša čitateľka Katarína je toho dôkazom… Keď mali jej deti päť mesiacov, zostala na ne sama. Bez zázemia, finančnej zábezpeky či opory, ktorá by prišla z akejkoľvek strany. 

Ak čakáte srdcervúci príbeh plný utrpenia, žiaľu a hnevu na osud, ste na omyle. Jej rozprávanie je plné optimizmu, životnej sily a schopnosti nikdy sa nevzdať. Katarína nám tak ukazuje, že nie je dôležité, čo sa nám stane ani akú máme štartovaciu čiaru. Jednoducho… Ak máme cieľ a odhodlanie k nemu dokráčať, nič nie je nemožné. Dnes totiž bez predchádzajúcich skúseností pracuje v IT segmente, je špičkou vo svojom obore a s dvojičkami sa z podnájmu presťahovala do vlastného domu. 

unsplash.com

♥ Katarína, aby sme tvoj príbeh predostreli čitateľom čo najhodnovernejšie, od akého obdobia tvojho života by sme mali začať?

Pravdepodobne asi tým, ako sa to celé začalo… Mala som niečo po 25ke, konečne som sa skutočne zamilovala a po štyroch rokoch som otehotnela. Manžel bol o niečo starší, on bol práve ten, kto tému deti vytiahol ako prvý. Začiatky tehotenstva boli pekné, tešili sme sa z dvojičiek, aj keď to bol najprv šok. Človek je nastavený na jedno dieťa a keď sa neskôr dozvie, že budú nakoniec dve, musí túto správu chvíľu vstrebávať. Manžel však so žiadnymi obavami nebojoval, tešil sa aj tomu, keď sme sa dozvedeli, že to budú pravdepodobne chlapci.

No v siedmom mesiaci som na ňom začala pozorovať, že mu akosi dochádza, čo sa o chvíľu stane. Zmenilo sa všetko. On, jeho prejavy lásky, atmosféra v našej domácnosti… Zrušil dovolenku, na ktorú sme mali ísť, doma sa ukazoval len výnimočne, hoci moje správanie k nemu sa v tehotenstve nezmenilo. Túto chybu urobila moja dobrá kamoška a potom dlho ronila slzy, keď ju muž opustil, takže som si na to dala pozor.

Keď ma prekvapil predčasný pôrod, zostala som na to, čo nás čakalo, sama. Narodili sa nám dvaja chlapci, nemocnica bola pre mňa druhým domovom – komu sa narodili predčasniatka, vie, o čom hovorím. Muž za nimi chodil len výnimočne, pretože podľa jeho slov „to nezvláda.“ K návštevám malých ho dokopala väčšinou len moja svokra. Vo chvíli, keď sme boli z nemocnice doma a ako-tak sme sa spamätali, mi povedal, že sa chce rozviesť, pretože toto nie je život, aký si predstavoval, a ešte nie je pripravený byť otcom.

unsplash.com

♥ Čo sa dialo potom?

Nasledovalo obdobie, ktoré by som mohla rozpitvávať do detailov, ale radšej to skrátim. Rozvod sa nakoniec konal, ja som sa s deťmi musela odsťahovať, pretože byt, v ktorom sme dovtedy bývali, bol manželov, a až neskôr sa mi priznal, že pri delení majetku po zosnulom otcovi nevyplatil svojho brata. Takže už len predstava, že by byt aspoň na čas prenechal mne a deťom, bola nereálna, už predtým sme vlastne bývali čiastočne „v cudzom.“ 

O výživné sme sa súdili, mesiace mi nezaplatil nič a neskôr chcel neustále túto sumu znižovať. Ešte rok po narodení synov som fungovala tak, že mi občas na účet dorazili nejaké drobné, no nikdy nie celá suma.

Bolo obdobie, kedy som jedla jednu porciu polievky denne. Na viac som nemala…

♥ Takže si zostala sama s dvomi deťmi…

Áno. Spočiatku som fungovala len z úspor, ktoré vôbec neboli veľké, no naškrabala som z nich na depozit a prvý nájom. Potom som si začala príležitostne privyrábať brigádami z domu. V tom období som jedla jednu porciu polievky denne, na viac som nemala, hlad sa stal mojím dlhodobým kamarátom. 

Skúšala som legendárne lepenie obálok, ale aj call centrum, všetko z toho však bola katastrofa. Platby meškali, z call centra som mala výčitky svedomia, pretože ma pri prijímaní poriadne napálili. Pôvodne som z domu mala volať ľuďom, ktorí sami žiadali cenovú ponuku plastových okien, no v prvý deň som zistila, že ľudí otravujem a musím im nanútiť kúpu podradných a predražených spotrebičov do domácnosti. Vydržala som tam tri dni, bolo mi zo seba zle a takto som si zarábať skutočne nechcela, hoci som peniaze potrebovala viac ako kedykoľvek predtým. 

unsplash.com

♥ Ako dlho trvalo, kým si sa postavila na vlastné nohy?

Inšpiráciou mi boli moje spolužiačky z vysokej školy. Od získania titulu totiž nikdy neboli v kancelárii, živia sa prácou z domu a ich zárobok je naozaj slušný. Preskúmala som si dopyt a našla som oblasti, v ktorých sú neustále lákavé ponuky. Písať som nikdy nevedela, fantáziu síce mám, ale ak to chcem dať na papier, nie je to práve chvályhodné. Tak som si stiahla všetky možné programy, ktoré používajú profesionálni grafici, a po nociach som sa učila. 

Začiatky boli ťažké, chcela som to mnohokrát vzdať, ale keďže som za všetok softwér minula veľa peňazí, nemala som inú možnosť, len sa začať zdokonaľovať. Nutne som potrebovala, aby sa mi vrátila aspoň táto investícia. Po dvoch mesiacoch som mala prvú zákazku a vďaka nej som získala ďalšie dve. Po polroku som už začala zarábať tak, aby som sa konečne uživila, a keď mali dvojčatá takmer dva roky, začala som programovať. Ak by mi to niekto v minulosti povedal, neverila by som mu, patrila som medzi ľudí, ktorí vedeli zapnúť počítač, poslať mail a vyhľadať si na internete nejaké informácie – to bolo všetko, čo som s počítačom ovládala.

No dnes pracujem pre anglickú firmu, ktorá vyvíja doplnky pre jeden redakčný systém, a nikdy viac sa nechcem vrátiť k svojmu pôvodnému povolaniu. Práca z domu je síce náročná a žiada si veľa sebadisciplíny, čo mi mnohokrát komplikujú deti, no je to zároveň aj sloboda, ktorá vám veľmi zachutí.

♥ Akú rolu dnes zohráva v životoch tvojich detí ich otec?

Veľmi malú… Obrazne povedané, ak by sme si predstavili divadelné javisko, na ktorom sú tri postavy – ja a moji dvaja synovia, bývalý manžel je tou postavou, ktorá počas dvojhodinového predstavenia raz prejde cez javisko a ani sa na nás nepozrie. Diváci ho vidia, vedia o ňom, no to je asi tak všetko.

Dnes už výživné na deti platí o niečo disciplinovanejšie, no záujem z jeho strany o kontakt so synmi tam veľmi nie je. Sem-tam si spomenie na Vianoce, prípadne raz sa trafil aj do ich narodenín. No začína sa to i končí jeho návštevou a jedným darom. 

Žiaden vzťah sa nedá zlepiť, ak ho jeden z dvojice už pochoval. Bolo by to len trápenie pre všetkých, ktorých sa to týka.

unsplash.com

♥ Mrzí ťa jeho prístup?

Áno aj nie. Áno kvôli deťom a nie kvôli mne, no ako by mohol byť pre ne prínosom, ak k nim zjavne nič hlbšie necíti? Už to neriešim. Je to tak, ako to je, a možno je to aj dobre. Deti sú zatiaľ malé, otec im nechýba, viem im dať všetko, čo potrebujú. A ja v sebe nechcem živiť hnev ani pocit krivdy.

Urobil to, čo urobiť chcel, a myslím si, že je to lepšie, akoby sa deti mali pozerať na to, ako sa napríklad hádame. Koniec koncov, písali ste o tom nedávno i vy. Doma mám pohodu, upratujem len po sebe a po deťoch, nemusím sa nikomu prispôsobovať. Žiaden vzťah sa nedá zlepiť, ak ho jeden z dvojice už pochoval. Bolo by to len trápenie pre všetkých, ktorých sa to týka.

Najprv som sa pre to trápila, dnes som s tým už vyrovnaná. Vždy som takto pristupovala k životu. Ak sa naskytol problém, ktorý bolel, no nemal riešenie, snažila som sa ho prijať a minimalizovať jeho dôsledky na moje srdce. 

Ešte aj dnes, keď sa k tomuto obdobiu vrátim v spomienkach, mám zimomriavky po celom tele a prajem si, aby sa nič z toho už viac nezopakovalo. 

♥ Aký to je pocit zostať na dve deti úplne sama? 

Neprajem to nikomu. Je to beznádej, zúfalstvo, šialený strach, snaha vrátiť čas, hlava plná pochybností, a to všetko sa mieša s pudom sebazáchovy a prirodzeným silným inštinktom postarať sa o dieťa tak, aby to na ňom nezanechalo žiadne následky. Chcete mu dať všetko, ale zistíte, že to, čo by mu za normálnych okolností poskytovali dvaja, mu teraz musíte dať iba vy, a cítite sa pritom veľmi maličkí.

Prvé mesiace som sa cítila hrozne osamelá. Nový podnájom, ktorý na mňa pôsobil neosobne a chladne, dvaja malí človiečikovia, s ktorými som sa učila žiť, prázdna peňaženka, strach z budúcnosti, žiaden spánok a plač po nociach. Najviac ma deptalo to, ako sa životy mojich známych vôbec nezmenili, každý si žil tak ako predtým, len ja som sa ocitla v totálnom neznáme, kde som nevedela nájsť ani kúsok istoty.

No zároveň to bolo aj obdobie, kedy som objavila svoju silu, o ktorej existencii som ani len netušila. Dnes sa už viac šetrím a skutočne neviem, ako som to zvládala. Dve malé deti, ktoré spali a jedli na striedačku, moje telo chradlo, spala som maximálne hodinku… Buď som sa starala o synov, alebo som sa snažila niečo sa naučiť, nech konečne začnem poriadne zarábať. Ešte aj dnes, keď sa k tomuto obdobiu vrátim v spomienkach, mám zimomriavky po celom tele a prajem si, aby sa nič z toho už viac nezopakovalo. 

Niekedy stačí, ak preberieme za svoj život zodpovednosť a prestaneme očakávať, že nám novú príležitosť vytvoria druhí. Zacítiť šancu je o nastavení mysle, nie o tom, čo nám ponúknu iní.

unsplash.com

♥ Mnoho žien dnes materstvo odkladá kvôli kariére. Je podľa teba dieťa akousi stopkou v pracovnom živote?

Je to individuálne a veľmi to závisí od toho, akú prácu vykonávate. Ak pracujete na niečom vlastnom a ste si svojou vlastnou šéfkou, dieťa stopka nie je. Vtedy si len musíte určiť priority a zorganizovať si svoj čas tak, aby dieťa netrpelo kvôli tomu, že pracujete, alebo aby ste v práci nezaostávali, pretože máte dieťa. No ak ste zamestnancom v korporáte, prípadne ste na manažérskom poste, kde máte pod sebou množstvo ľudí a pravidelne sa musíte na osem hodín objavovať v kancelárii, tak takúto prácu s materstvom neskĺbite.

Materská dovolenka je však skvelá príležitosť na to, aby ste objavili prácu, ktorá vás naozaj baví. Spočiatku to vyzerá, že máte hrozne veľa limitov, no v skutočnosti je tam viac slobody, ako sa na prvý pohľad zdá. V dnešnej dobe, kedy mladí ľudia pracujú z domu a makajú na tom, aby sa zdokonaľovali, je možné naozaj všetko. Ak máte internet a chcete v sebe objaviť svoj talent, máte naštartovanú skvelú kariéru. Treba však len prebrať za svoj život zodpovednosť a prestať nadávať na to, že vás ako matku nikto nechce zamestnať. Je to o nastavení mysle, nie o tom, čo nám ponúknu druhí.

Občas nás život musí nakopať do zadku, aby sme pochopili, že dokážeme naozaj všetko.

♥ Myslíš si, že každá žena dokáže popri materskej pracovať?

Nechcem sa nad nikým povyšovať ani tvrdiť, že ak to nedokáže, je za tým len nejaká výhovorka. No ak som to zvládla ja bez akejkoľvek pomoci otca či starých rodičov, s dvomi deťmi, ktoré vôbec neboli pokojné ani spavé, môže to zvládnuť každý.

Otázne však je, prečo by žena mala chcieť pracovať, ak ju k tomu súčasné okolnosti nenútia. Ja som nemala inú možnosť, takže som to musela zvládnuť. Občas nás život musí nakopať do zadku, aby sme pochopili, že dokážeme naozaj všetko.

Samozrejme, všetko vyššie spomenuté sa dá aplikovať do praxe, len ak je dieťa zdravé.

unsplash.com

♥ Mala si niekedy pocit, že boli tvoji synovia o niečo ukrátení?

Vôbec nie… Práca na materskej nie je na úkor detí. Je to na úkor vás, vašich potrieb, vášho času, vášho spánku. Ani raz sa nevyskytla situácia, kedy by som deti zanedbávala. Kvôli tomuto som naozaj výčitky nemala, skôr som to brala tak, že to robím pre ne, pre nás.

A tiež si myslím, že som pre synov dobrým vzorom. Denne im ukazujem, že peniaze nie sú zadarmo, že nám ich nik domov nedonesie len tak, že pre to musíme veľa urobiť. Vedia a rešpektujú to.

Musíte si pripomenúť, že svet môže byť krásny, aj keď vás muž opustil, a že vlastne jeho rola vo vašom živote nie je až taká dôležitá. Bude mať presne takú dôležitosť, akú jej vy dáte.

♥ Čo by si poradila ženám, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii, a čo bolo na tom celom najťažšie?

Nech sa pripravia na všetky možné komplikácie, aké si len vedia i nevedia predstaviť, no nech sa tým nenechajú odradiť. Všetko sa dá zvládnuť, aj navonok nevyriešiteľná situácia, z ktorej nevidíte východisko. Tiež som mala stavy, kedy som si myslela, že to nedám, nezvládnem a budem musieť ísť do nejakého azylového domu.

Ak žena s dieťaťom príde o strechu nad hlavou, jednou z najťažších záležitostí je nájdenie podnájmu. Nik vás s malým dieťaťom nechce ubytovať, čomu aj trochu rozumiem. Možno ak by som si to sama nezažila, tiež by som bola ako prenajímateľ skeptická a nekompromisná. Matka s dieťaťom nemá vysoký príjem, takže platobná disciplína je otázna, a navyše, veľmi malé dieťa môže preplakať aj celé noci, za čo sa vám susedia určite nepoďakujú. V mnohých ohľadoch nie ste práve ukážkový nájomník, no netreba to vzdávať.

Druhou najväčšou starosťou sú financie. Materská predstavuje veľmi smiešnu sumu, ktorá nepokryje ani výdavky na dieťa a starostlivosť oň, nieto ešte bývanie, stravu a všetko ostatné. V tom prípade je mnohokrát nutné zmeniť pracovnú oblasť, nájsť si takú, ktorá si nevyžaduje vysokú investíciu a začať na sebe makať. Nič iné tu nepomôže.

A v neposledom rade je to i o tom, ako zvládnete ten smútok, ktorý vo vás je. Rozchod je sám osebe ťažkým životným obdobím, nieto ešte ak sa dôsledkom neho ocitnete v krízovej situácii, kedy neviete, čo na druhý deň dáte do úst. Hoci nie je času na to, aby ste sa v smútku utápali, predsa len vás dobehne. No vtedy si musíte pripomenúť, že svet môže byť krásny, aj keď vás muž opustil, a že vlastne jeho rola vo vašom živote nie je až taká dôležitá. Bude mať presne takú dôležitosť, akú jej vy dáte.

♥ Čo považuješ za svoj najväčší životný úspech?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Rozhovor #10 – čitateľka Lenka o syndróme vyhorenia a o tom, že každý z nás má svoje limity

Asi to, že som sa z toho všetkého nezbláznila, že žijem ja i moje dve deti. (smiech) Ale nie, zo všetkého som najviac hrdá asi na vlastný domček, ktorý som si mohla dovoliť. Deti majú krásnu veľkú izbu, ja mám konečne kuchyňu, po akej som vždy snívala, všetko je u nás doma také nové, čisté, pozitívne…

Viem, že je to „len“ dom, teda niečo materiálne, ale pre mňa má obrovskú hodnotu, omnoho vyššiu, akú by určil znalec. Tento sen som si splnila sama, len pomocou vlastných síl a odhodlania niečo dokázať. Je skvelé bývať niekde, čo vám každým kútom pripomína vašu silu a vieru vo vaše schopnosti. 

Žiaden vzťah by sa príchodom potomka nemal zmeniť úplne od základov, ak sa to stane, je len otázkou času, kedy táto zmena začne jednému z dvojice prekážať natoľko, že sa to rozhodne zabaliť.

unsplash.com

♥ Aké sú najčastejšie dôvody, pre ktoré otcovia odchádzajú od rodiny?

Je ich mnoho. Dôležité však je nehádzať ich všetkých do jedného vreca a nepripisovať vinu za rozpad vzťahu iba im. Možno ma teraz niektoré ženy zlynčujú, ale poznám aj veľa párov, kedy za rozvod mohla predovšetkým žena. Do manželstva prišli deti, jej život sa zmenil a partner bol na druhej, ak nie aj na piatej koľaji. Namiesto pekných slov mu zrazu adresovala len vrčanie. To by sa nepáčilo asi nikomu, ak by osoba, ktorú milujeme, na nás kašle a je podráždená už len v momente, keď sa zhlboka nadýchneme. 

Ak v partnerstve nastáva najvyšší čas, kedy by sa malo na vzťahu pracovať, je to práve obdobie po narodení dieťaťa. Žiaden vzťah by sa príchodom potomka nemal zmeniť úplne od základov, ak sa to stane, je len otázkou času, kedy táto zmena začne jednému z dvojice prekážať natoľko, že sa to rozhodne zabaliť.

Potom sú tu prípady, kedy manželstvo rozbije druhá žena, i keď aj vtedy môže byť chyba na oboch stranách. Je to veľmi individuálne a nikomu do kuchyne nevidíme, občas máme totiž problém zorientovať sa „v tej svojej“. 

Častým javom je i to, že otec až príchodom dieťaťa na svet zistí, čo to vlastne obnáša, a zatúži urobiť krok späť. My ženy prežívame všetko, čo je s dieťaťom späté, už od začiatku tehotenstva a vieme si lepšie predstaviť, čo nás asi bude čakať. No keď je realita potom niekedy poriadne tvrdá a zaskočí i nás, ako môžeme očakávať, že sa s ňou rýchlo vysporiada aj muž, ktorého sa toľko zmien vlastne vôbec ani netýka? Na jednej strane im trochu rozumiem, na druhej strane však odhodenie minulosti za hlavu a túžbu po novom živote bez záväzkov nedokážem pochopiť…

♥ Ako dnes po skúsenosti s tvojím exmanželom vnímaš partnerské vzťahy? Pozmenila sa tvoja optika na ne?

Pozmenila, a to veľmi… Zatiaľ čo v ranej mladosti som vzťah s mužom považovala za základ svojho šťastia, dnes viem, že manželstvo alebo spolužitie s niekým nie je základným stavebným kameňom môjho života. Moja minulosť slúži ako hodnoverný dôkaz, že o svoje šťastie sa musím posnažiť sama a že spoliehať sa na niekoho blízkosť či oporu nie je veľmi obozretné.

Odkedy som zostala sama, beriem vzťahy viac s rezervou – ako niečo, čo tu dnes síce je, ale zajtra byť nemusí. Neviažem sa, nefixujem, neočakávam, že mi vo vzťahu vráti všetko, čo doň dám. Nechcem povedať, že necítim nič, ale už je tam vždy akási bariéra.

Stala som sa maximálne samostatnou a popravde si ani neviem predstaviť, že by do môjho života prišiel muž a narušil mi teraz túto idylku, ktorú s deťmi zažívame. Myslím si, že pre nový vzťah teraz v mojom živote nie je čas ani priestor. Poviem to na rovinu – keď som muža nepotrebovala v tom najťažšom životnom období, načo by mi bol teraz?

unsplash.com

♥ Takže si zatiaľ nevieš predstaviť, že by si si našla nový vzťah?

Aj keď sú už chlapci o niečo väčší, myslím si, že je na to príliš skoro. Ale život je tak nepredvídateľný, že sa tu určite nejdem dušovať, ako niečo také rezolútne odmietam. Dnes poviem, že láska neprichádza do úvahy a zajtra môžem niekoho stretnúť a okamžite stratím hlavu (smiech).

Avšak momentálne to vyzerá tak, že mám na vzťahy ešte čas. Ktovie, možno ani sama neviem o tom, že som sa celkom nevysporiadala s rozvodom. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, bol to prudký pád nadol ako na húsenkovej dráhe, kedy som nemala priestor na to, aby som analyzovala, čo cítim a čo to vo mne zanechalo. Keďže sa nerada púšťam do niečoho, o čom neviem predpokladať, aké to bude mať dôsledky, bol by to pre mňa ešte risk. A vlastne nielen pre mňa… Aj pre moje deti.

A navyše, vzťah, do ktorého si prinesiete záväzky z minulosti, už nikdy nebude taký nespútaný. Asi by som sa ešte bála vkročiť do vzťahu naplno a predstaviť nového muža mojim synom. Čo ak by som im po pár mesiacoch musela vysvetľovať, že ten muž sa už viac nevráti? Toto si v praxi predstaviť neviem. V deťoch to zanechá príliš veľa zmätku a predstavovať im každé dva roky nového partnera, ktorého znovu vystrieda niekto iný, mi nepríde zodpovedné ani správne.

Nová láska už pri deťoch nechutí tak ako predtým. Je zmiešaná s láskou k vašim deťom a obrovskou dávkou zodpovednosti, ktorú musíte uniesť.

♥ Je nadväzovanie nových vzťahov, ak má žena deti, o niečo ťažšie?

Samozrejme, je to omnoho ťažšie. Deti síce nie sú prekážkou, ale už si nemôžete dovoliť tak veľmi uletieť. Musíte premýšľať i nad tým, ako nového muža prijmú, a rovnako si musíte premyslieť, kedy ho do vašej rodiny začnete „zapájať“. Predchádza tomu veľa času, kedy si musíte novú známosť „preklepnúť“, pretože pustiť k svojim deťom neznámeho muža, to nie je len tak. Nová láska už pri deťoch nechutí tak ako predtým. Je zmiešaná s láskou k vašim deťom a obrovskou dávkou zodpovednosti, ktorú musíte uniesť.

Na druhej strane je tu ešte aj pohľad muža. Pripútať sa k žene, ktorá má dieťa, to tiež nedokáže každý. Navyše mnoho slobodných mamičiek chlapa nevníma ako partnera, ale ako nového ocka, ktorý možno opraví i to, čo biologický otec pokazil. A to je chyba. Žiadny muž netúži po tom, ako zastúpi cudziu rolu. V prvom rade sa musí zamilovať do ženy a potom prijme aj jej dieťa. To si však veľa žien neuvedomuje.

Deti nám dajú iný zmysel života, ale nedajú zmysel životu, ktorý predtým žiaden zmysel nemal.

unsplash.com

♥ Tento týždeň sa na našom webe venujeme aj materstvu.  Mala by mať deti podľa teba každá žena? Je to jej povinnosť, ako sa zvykne hovoriť?

Tieto názory ma vždy vedia rozčertiť. (smiech) Nie, povinnosťou nikoho na tomto svete nie je mať deti. Je to voľba, no určite nie povinnosť. Našou jedinou povinnosťou je žiť tak, aby sme nikomu neubližovali. V práci, z ktorej nastúpila na materskú, som mala kolegu, ktorý bol týmito hláškami preslávený, zvykol hocijakú debatu premostiť na tému žena a deti a mňa vždy prekvapovalo, koľko ľudí v našom kolektíve mu dávalo za pravdu. 

Pokiaľ nemáš deti, ešte nie si žena. Dlžíš deti štátu aj svojim rodičom. Ak žena nechce deti, je vadná… Tieto skvosty púšťal z úst pravidelne a mňa to nesmierne urážalo. Kto si niečo také myslí, tomu by som kúpila kalendár a ukázala mu, aký je dnes rok. 

Ja som do svojich detí úplne zamilovaná, ale netrúfam si povedať, že to musí zažiť každá žena, inak jej život nebude kompletný, pekný, využitý naplno… To isté sa dá povedať o všetkom, čo niečo do nášho života prinesie. Tieto tvrdenia sú tak sebecké a krátkozraké, až mi je z toho do plaču. Je to to isté, akoby sme niekomu, kto nikdy neskákal bungee jumping, povedali, že nevie, čo je to adrenalín, akoby sme nad niekým, kto má doma mačku, mávli rukou a povedali mu, že nevie, čo je to zvieracia láska, pretože nemá napríklad psa. 

Stále ma udivuje potreba niektorých ľudí kázať druhým, ako majú žiť. Keď sa to tak vezme, ako im ublíži to, že niektorá žena nechce mať deti? Nijako… Stále bude zárobkovo činná, v čase, kedy by bola na materskej, za ňu štát nebude platiť odvody a ani poistenie jej dieťaťa. Takže sme v pluse. Ak sa našla vo svojej práci, vykonáva ju so zápalom a láskou a dokáže napríklad i vytvárať ďalšie pracovné miesta, je pre spoločnosť rovnako užitočná ako matka troch detí.

Takže aby som to zhrnula, žena, ktorá v dnešnej dobe nechce mať deti, nie je rozmaznaná, nezodpovedná, kariéristka alebo feministka… Len je ochotná počúvať svoj vlastný hlas viac ako hlasy ostatných ľudí. A za to jej patrí obdiv. Žiť svoj život podľa seba totiž nedokáže každý. Ak chcete deti, majte ich. Ak nie, tak sa nenechajte ovplyvniť. Deti nám dajú iný zmysel života, ale nedajú zmysel životu, ktorý predtým žiaden zmysel nemal.

Mať deti len preto, aby sa o nás ktosi postaral, je číre sebectvo a zotrvávanie v klame. Aj keď porodíte päť detí, stále nemáte istotu, že v starobe nebudete odkázaní na pomoc cudzích ľudí a nebudete sa cítiť ako ten najposlednejší človek na svete.

♥ Najčastejším argumentom ľudí, ktorí si myslia, že žena musí mať deti, je, že sa o ňu nebude mať kto postarať v starobe…

Toto je tiež gól do vlastnej brány. (smiech) Vieš, koľko poznám starších ľudí, o ktoré vlastné deti ani nezakopnú? Dobrým príkladom je môj ex. Má troch súrodencov, jeho mama pochádza zo štyroch sestier, pričom každá z nich má minimálne dve deti, ktoré už majú vlastné rodiny. Takže dokopy má jeho stará mama viac ako dve desiatky mladých ľudí – dcér a vnúčat, ktorí by sa o ňu teraz mali postarať. Pred Vianocami mi volala svokra, dcéra tejto ženy, aby som šla starkú pozrieť do domova dôchodcov. Keď som tak urobila, zistila som, že vyše roka za ňou nikto nebol! Ani jeden človek z tých dvoch desiatok ľudí… 

Nezaujíma ich, ako sa starká má, ako sa tam o ňu starajú. Do dôchodku jej doložia dve stovky eur, aby ju v starobinci doopatrovali. Ak by sme si to prepočítali a zrátali výdavky, ktoré na svoje dcéry mala, dnes by babka žila zo svojich veľkorysých úspor a mohla by si dovoliť omnoho viac ako jednu izbu v domove dôchodcov zdieľanú s ďalšími dvomi dôchodkyňami.

Takže mať deti len preto, aby sa o nás ktosi neskôr postaral, je číre sebectvo a zotrvávanie v klame. Aj keď porodíte päť detí, stále nemáte istotu, že v starobe nebudete odkázaní na pomoc cudzích ľudí a nebudete sa cítiť ako ten najposlednejší človek na svete, ktorý je každému len na obtiaž. Rodiť deti zo strachu zo staroby je totálna hlúposť. Veď sa jej mnohí z nás ani nemusia dožiť…

Rodičovstvo je návrat do detstva v koži dospeláka.

unsplash.com

♥ Vieš zosumarizovať, čo ti materstvo dalo?

Vďaka deťom som získala iný pohľad na život. Viac premýšľam nad dôsledkami svojich činov, vo všetkom hľadám pre a proti a snažím sa predstaviť si rôzne možné scenáre. Už to nie je len o mne, už ja nie som tá, ktorá zakopne a spadne, zrazu všetko, čo sa ma týka, ovplyvňuje život aj dvoch ďalších dušičiek.

Zároveň ma moji synovia vedia prinútiť k tomu, aby som sa pozastavila a viac si užívala prítomný moment. Nepamätám si, kedy som sa ako bezdetná tešila z padajúcich vločiek alebo kvapiek dažďa a dokázala by som to sledovať aj s komentárom celé hodiny. (smiech)

Je to návrat do detstva v koži dospeláka. A rovnako je to aj na jednej strane šialená hektika, ktorá má mnoho pomaly plynúcich momentov. Mať dieťa, to je strach a láska, ktoré sú zmiešané do jednej emócie.

♥ A s čím si sa s príchodom detí na svet musela naopak rozlúčiť?

So životom, ktorý bol len o mne. So spánkom, ktorý si doprajem, kedy chcem, s cestovaním, ktoré vôbec nebolo vopred naplánované. Nechcem povedať, že som prišla o slobodu, pretože práve tú som vďaka deťom získala v pracovnej oblasti, no taktiež mi z nej deti aj podstatnú časť ukrojili. Môj život je odvtedy viac o plánoch ako o spontánnosti.

Vždy, keď sa mi niečo nepekné stane, si poviem: „Oukej, teraz to bolí, ale neskôr zistím, že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.“ A verte či nie, je to zakaždým pravda.

♥ Ak by to bolo možné, ty by si sa mohla vrátiť v čase a mala by si moc nad rozhodnutím tvojho manžela odísť od vás, zmenila by si ho? 

Dnes hovorím nie, ale v minulosti by som povedala áno. Bolo by to ešte v čase, keď som sa spamätávala z toho, že som finančne na dne a som zodpovedná za dve deti. Ako však čas plynul, začala som pozorovať, že všetko je naozaj také, aké to má byť. Iný život by som dnes už nechcela, viem, že ak by som nebola donútená začať na sebe makať, nedosiahla by som ani polovicu z toho, čo mám teraz. Dnes som na seba hrdá, na to, čo všetko som zvládla a o aký život som sa deťom postarala.

A tento odkaz by som chcela zanechať aj všetkým ženám, ktoré tento článok budú čítať. Nie je dôležité, ako veľmi drastické je to, čo sa vám stalo. O to viac budete neskôr vidieť tie obrovské pozitívne zmeny, ktoré to do vášho života prinesie. Pretože občas sa náš život musí rozbiť na márne kúsky, aby sme ho mohli zlepiť do nového a krajšieho tvaru.

Od istého času si vždy, keď sa mi niečo nepekné stane, len poviem: „Oukej, teraz to bolí, ale neskôr zistím, že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.“ A verte či nie, je to zakaždým pravda.

Facebook komentáre