Rozhovory s vami, našimi čitateľkami, ktoré majú svetu čo povedať, nám dávajú viac, ako sme spočiatku očakávali. Spoznáme ďalší príbeh, ďalší osud, ďalšiu osobu, ktorá sa navždy zapíše do nášho srdca aj pamäti. Najviac nás na stretnutiach s vami teší fakt, že rozhovory, ktoré takto vzniknú, majú aj najväčší úspech u našich čitateľov. Dnes sme sa rozhodli osloviť Michaelu, mladú ženu, ktorá sa k téme tohto týždňa môže vyjadriť z viacerých strán. Druhá šanca je totiž pojem, ktorý sa na našom webe spomína príliš často. A ona ich už niekoľko dala…
Druhé šance, ktoré prestala rokmi aj počítať, poskytla svojmu manželovi. Verila totiž, že každá láska si zaslúži šancu a že fráza: V dobrom i v zlom, bola stvorená presne pre nich. Má však zmysel donekonečna veriť v zlepšenie, ak vo vzťahu hrajú významnú úlohu alkohol a závislosť?
Michaela už dnes odpoveď na túto otázku pozná a rozhodla sa nám porozprávať svoj príbeh, ktorý slúži pre mnohých z nás ako ponaučenie. Nikdy by sme totiž nemali dávať také druhé šance, ktoré nemajú zmysel a iba nám ublížia.
…
unsplash.com
♥ Michaela, kedy si si uvedomila, že sa vo vašom vzťahu vyskytol problém?
Bolo to približne rok po svadbe a asi päť rokov od nášho zoznámenia. V tom čase sme už bývali vo vlastnom a témou týchto dní bolo to, že manžel prišiel o prácu a už dlho si nevie nič nové zohnať. Stalo sa to tesne potom, ako sme sa vzali. Spočiatku som verila tomu, čo mi povedal – že jeho pracovné miesto vo firme zrušili, pretože sa rozhodli šetriť. Keď som po rokoch náhodou stretla jeho bývalého kolegu, potichu a trochu hanblivo sa ma spýtal: „Majo ešte pije?“ Vtedy som sa vlastne dozvedela, že za jeho výpoveďou nebolo škrtenie rozpočtu, ale alkohol a neschopnosť prísť do práce v triezvom stave. Pil už teda dávno predtým, ako sme sa vzali.
Aby som však presne opísala moment, kedy som zistila, že máme vážny problém, tak musím spomenúť jednu situáciu. Odmala som si sporila peniaze v šperkovnici, ktorú som dostala od babky. Hoci mám úspory uložené na účte, aj v dospelosti si odkladám pár stoviek tam. Jedného dňa som si odtiaľ chcela vziať peniaze a žiadne tam neboli. Zmizlo takmer 700 eur bez môjho vedomia, a to ma prinútilo pátrať.
Spýtala som sa manžela, či o tom niečo nevie, a jeho reakcia bola len výbuch zlosti. Vraj má teraz úplne iné problémy a moja šperkovnica ho nezaujíma. Odohralo sa to v čase, keď bol doma bez práce a ja som často chodila na služobky. On si robotu neúspešne hľadal už takmer rok.
♥ Aká bola tvoja reakcia?
Nerozumela som tomu, čo sa deje. Takéhoto som ho dovtedy nepoznala, no v tej chvíli som si spojila dve a dve dokopy. Občas, keď som sa vrátila zo služobky domov skôr, ako sme obaja predpokladali, našla som v dome prázdne fľaše.
Niekedy to nekomentoval, inokedy len povedal, že bol na návšteve otec, že u nás prespal jeho kamarát z iného mesta. Nikdy som nemala potrebu riešiť to, veď pri stretnutiach s priateľmi alebo s rodinou pije takmer každý z nás. No vtedy ma akoby osvietilo a nebola to len moja mylná intuícia. Bol to však pre mňa šok a nevedela som, čo s tým budeme robiť.
unsplash.com
♥ Dovtedy si nespozorovala, že má manžel problém s alkoholom?
Asi to bude znieť zvláštne a možno si aj niektorí poklepú po čele, ale nie. Marián bol vždy priateľský a spoločenský človek, no aj tak sa predo mnou dovtedy nikdy neopil pod obraz boží. Boli sme na nejednej oslave, na nejednej svadbe a nikdy sa to neskončilo trapasom, kedy by sa nevedel ovládať. Vypil toľko, koľko iní hostia – s mierou. Doma takisto opitý nebol, alebo si doprial len toľko, aby to vedel zakryť, neviem… Aj mne je záhadou, prečo som to tak dlho nevidela.
Avšak dnes už viem, že si musel predo mnou dávať obrovský pozor a pil najmä vtedy, ak som nebola doma, čo by aj vysvetľovalo jeho zmeny nálad. Predtým, ako som mala niekam odísť, bol ako vymenený, plný energie, staral sa o dom a bol omnoho pozornejší. Po mojom návrate bol tiež pozorný, dom bol až podozrivo uprataný, akoby niečo skrýval. Najmenej zhovorčivý a najviac náladový bol vtedy, keď som bola doma dlho.
V tom čase som chodila na pravidelné služobky do Česka, niekedy trvali aj dva týždne, počas ktorých bol doma sám a mal dom len pre seba. Ešte skôr, ako ho vyhodili z roboty, bol kvôli pracovným povinnostiam často preč aj on. Mimo domu, ako som sa neskôr dozvedela, pil ako viac ako dosť. Keď toto jeho tajomstvo vyšlo na povrch, takmer každý deň som sa zo všetkých strán dozvedala nové a nové veci, ktoré ma zarážali.
♥ Predpokladám, že sa neskôr tento problém stupňoval…
Áno, odkedy som prišla na jeho „krádež“, bolo to horšie a horšie. Už nedokázal čakať, kým odídem z domu, aby si stres a nervy vyventiloval pohárikom alkoholu. Keď sme sa pohádali kvôli tým zmiznutým peniazom, odpoveďou boli odchod z domu a o pár hodín návrat späť v katastrofálnom stave. Nevedel o sebe, zobudila som sa len na buchot pred vchodovými dverami. Potom bolo pár dní ticho a opilecký exces sa zopakoval. Odvtedy to bolo pravidelnosťou.
Pripustiť si, že mám muža alkoholika, to bolo to najťažšie. No nedá sa večne chodiť po svete so zavretými očami, realita nás sama skôr či neskôr dobehne.
♥ Ako si sa k tomu postavila ty?
Spočiatku som si myslela, že je to len obdobie, ktoré prejde a ktoré je dôsledkom toho, že nezvláda svoj vyhadzov z práce. Brala som to tak, že každému z nás sa občas nedarí a všetci sa s tým vyrovnávame inak, niekto i pomocou alkoholu. Pripustiť si, že mám muža alkoholika, to bola jedna z najťažších vecí v mojom živote. No nedá sa večne chodiť po svete so zavretými očami, realita nás sama skôr či neskôr dobehne.
Takže začiatky tohto obdobia som riešila rozhovormi, ktoré niekedy zabrali, inokedy vôbec. Snažila som sa mu byť oporou, chcela som sa vyhnúť tomu, aby sa na všetky problémy cítil sám. Občas sa na chvíľu spamätal a pár dní nepil, no boli noci, ktoré sme sa celé prehádali a nadránom dopíjal tretiu fľašu tvrdého. Žiaden náš spoločný deň nešiel podľa nejakého vzorca. Stále som bola v napätí, ako sa jeho nálada zmení, kvôli čomu sa na mňa urazí a čo ho donúti opäť sa napiť.
Nastali časy, kedy som zarábala len na jeho dlhy.
unsplash.com
♥ Dajme tomu, že pomenovanie alkoholizmu je prvým problémom. Čo by si označila za ďalšie problémy, ktoré sa od toho odvíjali, a kedy sa to začalo?
Aby som bola čo najviac stručná, zoberme to z rýchlika… Pochopila som, že pije, snažila som sa mu pomôcť, ako so závislosťou, tak aj s hľadaním práce. Chodili sme do vzťahovej poradne, tam mu psychologička odporučila špecializovaného psychiatra, ku ktorému však, ako som opäť zistila až neskôr, vôbec nechodil. Len si doma vymýšľal historky o tom, čo tam s ním rozoberá, a to dosť presvedčivo. Žiadnu z mnou ponúkaných pracovných pozícií nevzal, všetky pohovory len ofrflal a povedal, že za taký smiešny peniaz robiť nebude. Takže moja snaha vyhrabať ho z najhoršieho bola márna.
Uplynuli dva roky neustáleho pitia a nachádzania ho opitého pod stolom, na gauči, pred dverami, dokonca raz aj na ulici… Vtedy som sa dozvedela, že si vzal bez môjho súhlasu pôžičky, ktoré nespláca, a keďže sme boli manželia, dlh bol náš spoločný, hoci som z týchto peňazí nevidela ani korunu. To bol druhý vážny problém. Nastali časy, kedy som zarábala len na jeho dlhy. Boli tam aj svetlé chvíle, kedy sa spamätal a našiel si prácu aspoň na polovičný úväzok, takže mi na splátku jeho dlhov prispieval, no nikdy to netrvalo dlho. Vždy to bol sľub, ktorý nenaplnil, a moja druhá šanca, ktorú premrhal. Navyše, mnohokrát mi domov priniesol peniaze, o ktorých tvrdil, že si ich sám zarobil, no v skutočnosti si ich len niekde požičal s obrovským úrokom.
Na manžela zanevrela aj jeho rodina. Všetci sme boli zlí, ak nemal za čo ísť do krčmy.
unsplash.com
♥ Aký postoj k tejto veci vtedy zaujal on?
Keď bol triezvy, doslova sa predo mnou schovával. Buď bol celý deň v spálni, na záhrade, alebo mi klamal, že si našiel prácu, no pritom sedel niekde v podniku a lial do seba alkohol. Ani sa mu nečudujem, tiež by som sa hanbila ako pes, keby toľko mojich klamstiev vypláva na povrch. No keď bol opitý, mal veľa rečí, zosmiešňoval ma, nazýval ma dokonalou paničkou, ktorej všetko vadí, nadával na ľudí, na to, akí sú podlí, ako sa k nemu každý len zle zachoval a potom ho odkopol.
Dokázal sa celé hodiny sám so sebou rozprávať v zavretej izbe, odkiaľ som počula len jeho nadávky na všetkých, koho kedy stretol. Vtedy na neho zanevrela aj jeho rodina, lebo keď som mu ja nevedela dať žiadne peniaze, chodil si ich pýtať k rodičom a k švagrinej. Všetci sme boli zlí, keď nemal za čo ísť do krčmy.
Alkohol z nášho vzťahu vyhnal všetku lásku či nehu a nahradil to nadávkami a osočovaním.
♥ Takže ste spolu žili a aj nežili…
Dá sa to tak povedať. Dnes to vnímam rovnako, vtedy som žila asi v inej dimenzii. Alkohol z nášho vzťahu vyhnal všetku lásku či nehu a nahradil to nadávkami a osočovaním. Doteraz mi je ťažko, keď si na to spomeniem.
♥ Vyvolával v ňom alkohol aj agresivitu?
Určite bol omnoho agresívnejší… Nikdy predtým sme sa poriadne nepohádali, vždy sme mali na veci rovnaký pohľad, na žiaden konflikt medzi nami dvoma si ani nespomínam.
Slovné útoky boli neskôr rutinou, no ak máš na mysli fyzické násilie, tak to som, našťastie, nikdy nezažila. Párkrát sa po mne zahnal, ale to bolo všetko, hoci ani tento čin nechcem zľahčovať. Dvaja ľudia, ktorí sa milujú, by tieto veci zažívať nemali. Možno ak by som s ním zostala dlhšie, prerástlo by mi to cez hlavu a bolo by to ešte horšie, neviem.
Tesne predtým, ako sme sa rozviedli, mával stavy, kedy o sebe nevedel. Iba ležal na posteli a vykrikoval totálne nezmysly.
unsplash.com
♥ Vieš popísať zmenu v jeho charaktere, ktorá dôsledkom závislosti na alkohole nastala?
Tá zmena bola drastická a postupne si ju začali všímať všetci, nielen ja, ktorá som s ním žila pod jednou strechou. Marián bol predtým, ako začal pravidelne piť, jeden priateľský, pozorný a empatický človek. Nikdy nezabudol na žiaden môj sviatok, bol to ten typ muža, ktorý domáce práce nevníma ako výhradne ženskú povinnosť. Nepoznala som nikoho, kto by ho nemal rád, jeho povaha sadla každému. Bol nekonfliktný, všetkými obľúbený, zhovorčivý. Každý, s kým som ho na začiatku nášho vzťahu zoznámila, mi povedal, že je to fajn človek.
Potom to šlo z kopca. Vyhľadával hádky, schválne do človeka rýpal, mal ironické poznámky a s radosťou pozoroval, kedy dotyčnému povolia nervy. Najprv som bola jeho terčom iba ja, pred ostatnými sa spočiatku dokázal pretvarovať, a poviem vám, žiť s takou osobou pod jednou strechou bol jeden permanentný stres.
Po niekoľkých mesiacoch už nemal žiadne zábrany, chcel sa pohádať s každým, koho stretol, a bol nepríjemný k susedom, k personálu v obchode, na iných vodičov. Chvíľami som mala pocit, že trpí paranojou, počas ktorej veril, že ho každý klame a podvádza. Tesne pred naším rozvodom som bola svedkom toho, ako útočil na predavačku a obviňoval ju, že mu vydala falošné bankovky. Alebo na suseda, ktorý má dom o pol kilometra ďalej, vykrikoval, že nás vytápa. Hanbila som sa ako ešte nikdy a boli časy, keď som nechcela ani vychádzať z domu. Takýchto incidentov bolo milión, ak by som ich chcela vymenovať všetky, nestačila by mi ani jedna kniha.
Dovtedy vôbec nebol žiarlivý, no keď sa začala fáza jeho popíjania, po každej služobke mi vykrikoval, že si tam chodím len užívať s kolegami, pritom máme takmer úplne ženský kolektív. Z nevery obviňoval aj svoju mamu, v noci zvykol volať svokrovi a bľabotal mu, ako ho jeho mama podvádza. Jednoducho všade vyhľadával zlo, vymýšľal si, útočil.
Zmeny sa prejavili aj navonok, svaly na tele mu zmizli, tvár sa prepadla, z očí mu veľakrát šlo doslova šialenstvo. Ak sa nemal čoho napiť, triasol sa ako osika. Na úplnom konci, tesne predtým, ako sme sa rozviedli, mával stavy, kedy o sebe nevedel. Iba ležal na posteli a vykrikoval totálne nezmysly.
Ak by som od manžela odišla hneď, cítila by som sa ako tá, ktorá sa na vzťah vykašlala hneď pri prvom probléme.
unsplash.com
♥ Kedy si si po prvýkrát povedala, že jednou z možností je aj rozvod?
Práve v čase, keď som sa dozvedela o jeho dlhoch. Ale to bola vtedy ešte len myšlienka kdesi v pozadí mojej mysle, ešte stále vo mne prevažovala snaha pomôcť mu, prečkať tieto zlé časy spoločne. Už to nebola slepá láska, skôr sa mne nechcelo podnikať takéto radikálne kroky a bála som sa, čo s ním bude, ak ho opustím.
Na nedávno postavený dom bola vzatá hypotéka, hrozili nám exekúcie kvôli jeho pôžičkám, boli sme zobratí len krátko, vedela som, že nie je zlý človek a ak by som od neho odišla, cítila by som sa ako tá, ktorá sa na vzťah vykašlala hneď pri prvom probléme. To som však ešte nevedela, že si našiel partiu kamošov, ktorí z neho len ťahajú peniaze a v herni dokážu za jednu noc prehrať všetko, čo som ja zarobila. No aj v tom čase som to ešte nevzdávala.
Patril k alkoholikom, ktorým je jedno, čo do seba nalejú. Viackrát som mala pocit, že mi zmizol lekárenský lieh alebo okena.
unsplash.com
♥ Vtedy si sa vlastne dozvedela, kde sa tie peniaze strácali…
Presne tak. Vždy mi bolo záhadou, ako dokáže toľko peňazí prepiť. Patril k tým alkoholikom, ktorým bolo jedno, čo do seba nalejú. Viackrát som mala pocit, že mi zmizol lekárenský lieh alebo okena. Nie raz som vyhadzovala škatule toho najlacnejšieho ovocného vína alebo fľaše vodky, akú by nevypili ani moji bývalí spolužiaci na internáte. Aj tam vládol o niečo vyšší štandard, a to už je čo povedať.
Takže ma jeho druhá závislosť na automatoch prekvapila aj neprekvapila. Bolo iba otázkou času, kedy sa pridruží do pofidérnej partie, vďaka ktorej to s ním pôjde z kopca. Títo muži boli doslova stratené existencie, osobne by som sa s nimi nikdy nedala ani len do reči. Nebolo výnimkou, ak sa k nám dovalili aj v noci, pýtali si peniaze, volali Mariána von a zanechali za sebou v celom dome totálnu spúšť. Veľmi často som sa vďaka manželovi a jeho výstupom cítila ako človek z okraja spoločnosti.
♥ No ty si vášmu vzťahu dávala stále ďalšie a ďalšie šance…
Áno, a bolo ich neúrekom. Spočiatku mali zmysel a Marián sa polepšil aspoň na pár týždňov, no neskôr sa už nesnažil vôbec. Závislosť bola silnejšia ako čokoľvek iné. Vždy som si myslela, že platím posledný dlh, že toto bolo naposledy, čo vyvolal nejakú hádku, že to bolo poslednýkrát, čo som ho na ulici zbierala zo zeme alebo som volala svokrovi, aby mi prišiel pomôcť. No nikdy to naposledy nebolo. Všetko sa to vždy zopakovalo. Vydržala som s ním v manželstve sedem rokov.
Strhávala som sa zo spánku, pretože za dverami spálne som stále počula jeho kroky a hromženie.
♥ Čo ťa prinútilo podať žiadosť o rozvod?
Nebolo to nič konkrétne. Skôr bol za tým ten strašný stereotyp. Nemala som chuť vrátiť sa domov z práce, pretože som nikdy nevedela, čo tam zasa zažijem. Vedel v priebehu minúty vystriedať všetky nálady, nikdy som nevedela predvídať, čo bude o polhodinu. Žila som v neustálom napätí, strhávala som sa zo spánku, pretože za dverami spálne som počula jeho kroky a hromženie. Nikto nevie, čo sa odohráva v hlave človeka, ktorý je závislý na alkohole, bála som sa, že mu prepne a v spánku mi niečo urobí. Poriadne som sa vyspala, až keď sme boli rozvedení.
Jedného dňa som sa len zobudila a uvedomila som si, že takýto život už viac žiť nechcem. Nemôžete milovať lásku, ktorá tu už nie je, a Mariána v tom stave, v akom som ho opúšťala, som už nemilovala. Zhnusil sa mi, bála som sa ho. Bol to jeden moment, ktorý ma prinútil niečo robiť, predchádzalo mu stovky druhých šancí a snahy pomôcť osobe, ktorá mi za to ešte aj nadávala. Toto naozaj nie je nič pre mňa, zaslúžim si viac.
Manžel si vybral svoju cestu a ak by som po nej chcela kráčať s ním, zničilo by ma to.
unsplash.com
♥ Mala si pocit, že ti po rozvode chýba?
Nie… Bola to úľava a prekvapilo to aj mňa. Odišiel z môjho života, z nášho spoločného domu aj z mojich myšlienok. Roky s ním spôsobili, že som sa voči citom k nemu stala úplne imúnnou. Ten pocit, keď som sa vracala domov s vedomím, že tam nájdem len pokoj, keď som bola v dome sama, nik tam nerobil neporiadok, nikto po mne nekričal… Ten bol k nezaplateniu.
A hlavne ten pokojný spánok – spomínam si na prvú noc, ktorú som zažila opäť ako slobodná. Nemala som žiadne výčitky, bolo mi tak dobre, že to neviem ani len opísať, hoci to ostražité spanie mi zostalo ešte dlho potom. Aj po polroku som spala tak, že som podvedome vnímala všetky zvuky, ktoré boli navôkol. Tvrdý spánok, kedy som o sebe nevedela, som zažila až dlho potom, čo sme sa rozviedli.
Marián si vybral svoju cestu a ak by som po nej chcela kráčať s ním, zničilo by ma to. Urobila som všetko preto, aby som mu pomohla, no on pomoc nechcel. Naučila som sa to rešpektovať.
♥ Nikdy tvoj manžel nebol na liečení?
Nie, vždy sa tomu vyhýbal. Človek s tým musí súhlasiť, aby sa jeho liečba začala. Keďže bol svojprávny a nikdy som na neho nezavolala políciu, nemala som v rukách moc dostať ho na protialkoholické liečenie proti jeho vôli.
unsplash.com
♥ Myslíš si, že človek svoju závislosť v takomto štádiu zvládne sám? Bez pomoci odborníka?
V stave, v akom bol môj muž, už nie. Alkohol bol už vtedy omnoho silnejší ako on. Neustále musel mať v krvi nejaké to promile, ak náhodou vytriezvel, bolo zle. Mal triašku, nevedel stáť na nohách, točila sa mu hlava, nedokázal poriadne dýchať. Bolo bežné, že sa z opitosti ani nevyspal, udržiaval si svoju pravidelnú hladinu, vďaka ktorej mohol fungovať. Aj ráno ihneď po zobudení bol opitý.
A vtedy to už človek sám nezvládne, telo si pýta ďalšie poháriky a urobí všetko preto, aby ste mu ich dali, mozog v takýchto prípadoch dokáže simulovať aj smrť, len aby vás prinútil znovu sa napiť. Takémuto človeku pomôžu len odborníci, hospitalizácia, niekoľkomesačná odvykacia kúra. Ak by aj sám našiel odhodlanie skončiť s pitím, mohlo by to dopadnúť fatálne.
No aj v omnoho skorších štádiách je nutné mať pri sebe niekoho, kto sa tomuto problému rozumie a vie vám povedať, čo vás čaká, ako sa vyhnúť tomu, aby ste sa k alkoholu znovu vrátili. Veď predsa zbaviť sa žiadnej závislosti nie je ľahké. Skúsme si predstaviť, aké to je ťažké skončiť s hocijakým iným zlozvykom – s nadávaním, s obhrýzaním nechtov. Viem, že to nie je to isté, ale takisto ide o zvyk, ktorý nám možno škodí, ale nevieme, ako s tým prestať.
Mala som v hlave predstavu dokonalej idylky, Mariána som vnímala ako muža, s ktorým zostarnem, a do tohto vzťahu sa nám votrel alkohol, ktorý ho nútil klamať a podnecoval v ňom agresiu.
Ako si sa počas tohto obdobia cítila ty?
To je ťažké opísať… Možno by som to prirovnala k nevere. Cítila som sa ako tá, ktorá bola podvedená, ktorej láska mu nestačila a uprednostnil ma pred partiou kamošov a alkoholom. Miešali sa vo mne hnev, ľútosť, pocit nejakej slabosti a beznádeje. Neviem, či sú všetky ženy také, ale ja som to brala veľmi osobne. Mala som v hlave predstavu dokonalej idylky, Mariána som vnímala ako muža, s ktorým zostarnem, a do tohto vzťahu sa nám votrel alkohol, ktorý ho nútil klamať a podnecoval v ňom agresiu.
Deptalo ma to, chudla som, trápila som sa. Prišla som o priateľov, pretože s každým sa Marián do krvi rozhádal. Bola som bezmocná, veľmi som mu chcela pomôcť a začať spolu s ním opäť žiť tak ako predtým. Ale nedokázala som to.
Boli časy, kedy sa doma tváril, že nepije, no pritom mal za gaučom schovaný alkohol a vždy, keď som sa vzdialila, potajomky si z neho odpíjal mysliac si, že ja nič nevidím ani nespoznám.
unsplash.com
♥ Vnímal aj on, že má vážny problém?
To si netrúfnem povedať… Skutočne neviem. Možno to tušil, len si to nechcel priznať, a možno vnímal ako pravdu svoje slová o tom, že len preháňam, že je už dospelý a mám ho nechať na pokoji. Často sa to však pýtam aj ja. Či naozaj veril tomu, že toto je život, aký si obaja zaslúžime, alebo len spadol do rokliny alkoholu, z ktorej sa nevedel vyšplhať, hoci som mu ja podávala pomocnú ruku. Osobne si však myslím, že ak by naozaj pochopil, že je alkoholik, našiel by odhodlanie niečo s tým urobiť. Doteraz neviem, čo sa závislému človeku odohráva v hlave, je to pre mňa stále záhadou.
Skôr mi to prišlo tak, že vedel, že robí niečo „zlé“, no túžba napiť sa bola vždy silnejšia. Zažila som týždne, kedy sa doma tváril, že nepije, no pritom mal za gaučom schovaný alkohol a vždy, keď som sa vzdialila, potajomky si z neho odpíjal mysliac si, že ja nič nevidím ani nespoznám. Takýchto skrýš mal mnoho, aj dlho po rozvode som v skrytých zákutiach nášho domu nachádzala jeho fľaše. Možno však pil potajomky len preto, aby mal doma pokoj. Naozaj neviem povedať, či si uvedomoval, že má problém. Nikdy to nahlas nepriznal.
Druhé šance sú tu skôr pre nás. Pre náš pocit, že sme urobili všetko, čo sme mohli, a keď to nevyšlo, až vtedy sme sa rozhodli začať nový život.
♥ Ako po tvojich skúsenostiach vnímaš pojem „druhá šanca“? Majú takéto šance zmysel?
Je to veľmi individuálne. Nie je druhá šanca ako druhá šanca, závisí to od toho, čo sa v konkrétnom vzťahu stalo a aký veľký podiel viny na tom obaja majú. Ak niekto pochybí, vie si svoju chybu priznať a oľutovať ju, má to zmysel. No potom sú tu ľudia, ktorí druhú šancu berú ako niečo, čo je prirodzené, a je vašou povinnosťou im ju dať.
Druhé šance sú tu skôr pre nás. Pre náš pocit, že sme urobili všetko, čo sme mohli, a keď to aj tak nevyšlo, až vtedy sme sa rozhodli začať nový život. Aspoň takto vnímam druhé šance ja. Viem, že zlomiť palicu nad niekým, koho sme milovali, nad láskou, ktorej sme verili, nie je nikdy ľahké. Dôležité však je včas rozpoznať, kedy má ďalšia šanca zmysel a kedy ňou len mútime vodu, v ktorej sa čoskoro sami utopíme.
Viem, že si to mnohí neuvedomujú, ale alkohol je hrozba, ktorá na vás vyskočí pri každom otvorení fľaše.
unsplash.com
♥ Aký máš dnes vzťah k alkoholu ty?
Môj pohľad na požívanie alkoholických nápojov sa radikálne zmenil. Alkohol sa mi zhnusil, v každej fľaši vidím spomienky, možnosť rozvratu mnohých rodín, zlomenú nádej, zlomené osudy, strach, ktorý ľuďom, čo majú doma alkoholika, spôsobí…
Jednoducho nie je to pre mňa viac „len“ nápoj, ktorý si dáte, keď ste večer s kamošmi vonku. Viem, že si to mnohí neuvedomujú, ale alkohol je hrozba, ktorá na vás vyskočí pri každom otvorení fľaše. Odkedy som uvidela, aký veľký dopad na človeka má alkohol, viac nepijem. Vôbec.
Bývalý manžel zmenil moje vnímanie alkoholu prevratným spôsobom. Už to nie je len drink, ktorý si sem-tam dáme. Je to voľne dostupná droga, ktorá komukoľvek môže zničiť život.
♥ Nedávno som na Instagrame našim čitateľom položila otázku, čo bolo dôvodom rozpadu ich vzťahu. Veľmi, skutočne veľmi častá odpoveď bola, že vzťah zničila partnerova závislosť. Na alkohole, drogách, automatoch… Dovtedy som netušila, že tento problém je všade okolo nás… Vnímaš napríklad alkoholizmus aj ty ako niečo, čo stále rozbíja mnoho vzťahov?
Tiež som kedysi žila vo svojej bubline. Ale tak funguje ľudský mozog – venuje sa len takým podnetom, aké sú okolo neho. Až keď som mala alkoholika pred svojimi očami a stretávala som ho každý deň, uvedomila som si, že je toho okolo mňa viac ako dosť…
Svokrov brat nepozná v pití mieru, moja kolegyňa vyrastala s otcom, ktorý bol alkoholik, moja spolužiačka z vysokej školy niekoľkokrát volala do nemocníc, aby zistila, či tam náhodou nie je jej opitý otec, ktorý sa tri dni nevrátil domov, brat mojej najlepšej kamarátky sa prepil do stavu, kedy mu ako tridsaťročnému začali zlyhávať orgány, a takto by som mohla pokračovať…
No aby som nespomenula len mužov, na mojej prvej brigáde som mala šéfku, ktorá chodila do práce opitá a každému bolo jasné, že má skutočne vážny problém. Rovnako sme v bytovke, kde som ešte ako slobodná bývala, mali susedu alkoholičku… Takže tento problém sa týka oboch pohlaví.
Stačí sa len pozrieť okolo seba a zistíme, že alkohol si tu s nami potichučky žije a rozbíja všetko, čo mu príde pod ruku. Je to problém, ktorý sa týka nás všetkých a my sa zatiaľ tvárime, že sa nás netýka vôbec. Môj bývalý manžel zmenil moje vnímanie alkoholu prevratným spôsobom. Už to nie je len drink, ktorý si sem-tam dáme. Je to voľne dostupná a cenovo prístupná droga, ktorá komukoľvek môže zničiť život.
Vďaka reklamám sa z alkoholu stáva v očiach mladých niečo, čo je úplne bežné, nerizikové, čo jednoducho patrí k životu tak ako napríklad oblečenie alebo kozmetika.
♥ Aký máš názor na influencerov, ktorí na svojich sociálnych sieťach propagujú alkohol?
Keďže sa ma táto problematika osobne týkala, môj úprimný názor radšej ani nevyslovím. No treba sa pozrieť na to, aký môže mať takáto reklama na mladých ľudí vplyv. Skutočne je to tak, že teraz uvidia svoju obľúbenú celebritu odfotenú s fľašou v ruke a povedia si, že do rána vypijú pár pohárikov aj oni? Asi nie… V tomto prípade ide skôr o poznateľnosť značky, hoci publikum týchto influencerov nemá čo veľmi poznať alkohol.
No skôr ma trápi iná vec… Ak má alkohol toľko priestoru v online prostredí, je to smutné. Z návykovej látky sa tak stáva produkt, čo nemá žiadnu špeciálnu nálepku, ktorá by ho napríklad na Instagrame odlíšila od iných propagovaných výrobkov.
Splynie v záplave iných reklám a zaradí sa do radu medzi proteínové nápoje, kolagénové doplnky alebo značky odevného priemyslu. Z alkoholu sa dôsledkom takýchto reklám stáva v očiach mladých niečo, čo je úplne bežné, nerizikové, čo jednoducho patrí k životu tak ako napríklad oblečenie alebo kozmetika. A to už nie je dobré, ľudia, čo takéto spolupráce berú, by sa mali zamyslieť. Alkohol by mal stále byť produktom, okolo ktorého je pár výstražných výkričníkov, no vďaka nim tá výstraha mizne.
Závislosť sa dá zvládnuť len tak, že je človek k sebe úprimný.
unsplash.com
♥ Kedy sa začína závislosť a kedy je to len „občasné“ vypitie alkoholu? Je tam nejaká hranica?
Je a je omnoho tenšia, ako si všetci myslíme. Poznám mnoho ľudí, ktorí si povedia, že bez alkoholu by nevedeli žiť, veď ísť po práci s kamošmi niekam na terasu a nedať si ani pohár vína alebo radlera, nie je zrovna ľahké. Vtedy je to o tom, či to chcete, či máte na jeden drink chuť alebo si poviete, že niečo také k životu nepotrebujete. Pokiaľ ste však dospelí a nemáte žiaden dôvod alkohol odmietať, či už zdravotný alebo osobný – tak ako ja, nevidím v tom hrozbu.
No horšie je, ak si v strese potrebujete vypiť, ak nejakú tú fľašu automaticky hodíte do košíka pri každom nákupe. Tu by som už zbystrila pozornosť a trochu sa zamyslela. A ak, nedajbože, neviete bez alkoholu vydržať, musíte to, že pijete, schovávať pred blízkymi, tak už je vážny problém, ktorý treba riešiť. Závislosť sa dá zvládnuť len tak, že je človek k sebe úprimný. Keď sa bude stále vyhovárať, že to má pod kontrolou, o chvíľu bude mať kontrolu alkohol nad ním.
♥ Aký typ ľudí podľa teba do závislosti na alkohole spadne najčastejšie?
Asi je to veľmi rôzne. Osobne sa nepozastavujem nad mladými, ktorí v piatok večer popíjajú na diskotéke a skúšajú, koľko znesú. Drvivá väčšina z nich sú len nevybúrení mladí ľudia, ktorí práve objavujú slobodu, no ešte to nie sú alkoholici, i keď návyk vypiť si možno v tomto období získajú.
Skôr ma zarazí, ak predo mnou v rade na pokladňu stojí muž v strednom veku, jeho tvár je posiata pečeňovými škvrnami, jeho nos je opuchnutý a červený, a má v košíku jednu šunku, pár rožkov a k tomu dve fľaše rumu alebo vodky. To je už smutný pohľad a vždy si predstavím, ako to asi vyzerá u neho doma. Či je to tiež v obchode len jeden obyčajný chlap a či náhodou doma nie je tým členom rodiny, ktorý ostatných neustále terorizuje.
Najčastejšie sa však do závislosti na alkohole zapletú ľudia stredného veku zo strednej spoločenskej vrstvy. Teda tí bežní človiečikovia, ako sme aj my, ktorých život naberie únavný stereotyp a čelia bežným životným problémom. Bohatí ľudia si zvolia úplne iné návykové látky, pretože na ne majú viac kontaktov aj prostriedkov. Alkohol je droga, ktorá sa môže pomaličky zabývať aj v tej najvšednejšej domácnosti.
Alkohol neškodí iba človeku, ktorý je na ňom závislý. Škodí všetkým, čo s ním žijú pod jednou strechou…
unsplash.com
♥ Nie si jediná, ktorá takýto vzťah zažila. Čo by si odkázala ženám v podobnej situácii?
Že sú proti závislosti ich polovičky príliš slabým pánom. Poznám iba jeden prípad, ktorý sa skončil šťastne, muž úspešne absolvoval liečenie a dnes je z neho abstinent, ktorý v rodine zodpovedne zastáva svoju úlohu manžela a otca. Okrem toho viem iba o rodinách, ktoré sa stále trápia a ich životy sú viac ako smutné.
Ja som mala šťastie, že vo vzťahu neboli deti, rozvod bol teda o niečo jednoduchší a úplne som sa od Mariána odstrihla. No určite by som deti nevnímala ako niečo, čo mi v rozvode bráni, možno by som sa práveže zmobilizovala omnoho skôr. Neviem si predstaviť, aký veľký dopad by to na ne malo. Veď pre mňa samotnú to bolo strašné, a to som dospelá.
Treba si uvedomiť, že samo sa nikdy nič nezmení. A ak sa nechce zmeniť ten, čo je závislý, musíte tú zmenu urobiť vy. Odísť od alkoholika je ťažké, delenie spoločného majetku je veľmi nepríjemná a obtiažna vec, ale ten pocit, keď máte pokoj, ten je k nezaplateniu a stojí za všetky tie doťahovačky predtým.
Ak niekomu niet pomoci, neznamená to, že sa spolu s ním musíte trápiť aj vy. Alkohol neškodí iba človeku, ktorý je na ňom závislý. Škodí všetkým, čo s ním žijú pod jednou strechou, čo s ním prichádzajú do kontaktu. Zostávať dlhodobo v blízkosti niekoho, kto sa pod vplyvom alkoholu nevie ovládať, je rovnaké, akoby ste žili vonku na ulici. Nemáte pokoj, musíte byť stále v strehu, nevypnete… A takýto život je des, ktorý ste si však tým, že od alkoholika neodídete, zvolili aj vy…
Bývalému manželovi prajem len to najlepšie. To, čo si to praje aj on, je už na ňom…
♥ Čo sa s tvojím bývalým partnerom deje teraz? Vieš o ňom niečo?
Nie… Rozviedli sme sa tak, že som ho vyplatila a dom mi zostal. Dostal peniaze, párkrát sme sa ešte stretli, keď si prišiel vziať veci, a potom mi niekoľkokrát niečo vykrikoval pred domom. Vždy som na neho zavolala políciu a už vyše roka mám pokoj.
S jeho rodinou som stále v kontakte, berú ma ako nevestu, ktorá v rodine zostala, to Marián, ich syn, je ten, čo odišiel. A oni o ňom tiež nič nevedia. Jeho číslo je nedostupné, nikomu sa neozýva a ja nemám dôvod po ňom pátrať. Buď prepil všetky peniaze, ktoré odo mňa dostal, pridružil sa k partii, s ktorou vymetal bary a herne, alebo začal niekde nový život. Skôr si však myslím, že žije ako asociál, hoci by som mu priala len to najlepšie. To, či si to však praje aj on, je už na ňom.
Nikto nás nemôže nútiť, aby sme boli večne nešťastní. Ani láska k partnerovi, z ktorého sa stal netvor.
unsplash.com
♥ Je niečo, čo v tomto vzťahu ľutuješ?
Možno len to, že som sa nerozviedla skôr. Dnes, keď je to celé minulosťou, uvedomujem si, že som čakala príliš dlho. Keď som si zrátala, koľko peňazí ma stáli jeho dlhy, zistila som, že som už mohla mať vyplatenú hypotéku. Prepil a v automatoch minul sumu, za ktorú by sme si mohli ďalší dom s veľkou záhradou.
Vo vzťahu k Mariánovi však neľutujem nič. Bola som s ním naozaj v dobrom aj v zlom, pričom toho zla bolo niekoľkonásobne viac. Snažila som sa mu pomôcť, ak by to sám chcel, cítil by vo mne oporu. Mohli sme spolu byť doteraz a na toto obdobie už len spomínať, ale on ho chce stále žiť, zatiaľ čo ja som to nechala ďaleko za sebou. Nikto nás nemôže nútiť, aby sme boli večne nešťastní. Ani láska k partnerovi, z ktorého sa stal netvor.
♥ Myslíš si, že ti táto skúsenosť niečo dala?
Ale áno… Naučilo ma to prevziať zodpovednosť za svoj život, inak vnímam aj lásku a vzťahy. Pochopila som, že pokoj na duši, je to najcennejšie, čo mám, a nikomu nemôžem dovoliť, aby ma oň dlhodobo oberal. Kedysi som mala problém povedať „nie“, dnes tento jav na sebe nepozorujem. Viac si vážim samu seba a to je asi najväčšie pozitívum, aké mi manželstvo dalo.
A tiež som pochopila, že alkohol je zlo, ktorého by sme sa mali strániť. Nik z nás totiž nevie, kedy sa jeho život obráti hore nohami a jediný únik z reality uvidíme na dne pohárika.
