Niektorí ľudia ešte nedospeli na dôležité rozhodnutia, a tak len stoja na mieste, bezmocne kyvkajú ručičkami a stiahnu k sebe každého, kto sa im začína vzďaľovať. Len tak. Pre istotu – ak by ho v budúcnosti potrebovali alebo ak by im náhodou chýbal. Vo vzťahoch je to veľmi častý jav – tieto typy partnerov sa vracajú vždy, keď začíname z lásky k nim triezvieť a pomaly si uvedomujeme, že veriť tomuto vzťahu bol poriadny nezmysel.
Avšak oni dokážu vycítiť tú správnu chvíľu, kedy si za svojím rozhodnutím ešte tak celkom pevne nestojíme ani my (pretože veriť ľuďom, ktorí nám dokázali, že sa im veriť nedá, na to sme špecialistky, všakže), a tak sa celý kolotoč začína odznovu. Proste nás zlomia. Zase… Hoci sme sa tisíckrát zaprisahali, že tá šanca predtým už bola naozaj posledná.
unsplash.com
S niektorými ľuďmi je to proste nikdy sa nekončiaci kolotoč…
Prídu, zalepia oči, doráňajú srdce, odídu, nechajú nás vychladnúť a pováľať sa v citovom bahne úplne samých a potom… Potom sa vrátia, aby sa to celé začalo odznovu. Znie to šialene, ale koľko ľudí sa točí v takomto bludnom kruhu? Poznám takých žien veľa a ja som bola jednou z nich. Ehm, sedem rokov. Dlhých sedem rokov, ktoré sa minuli šialene rýchlo, hoci niektoré epizódy sa vliekli neuveriteľne pomaly. Predovšetkým ide o tie, kedy som na jeho príchod čakala.
No vieš, čo je na tomto kolotoči čarovné? Že ho vieš zastaviť. Vlastne si jediná, ktorá má v rukách to tlačidlo na vypnutie. Držíš ho každý deň, ale nikdy ho nepoužiješ. Pretože ťa vždy presvedčí, že tentokrát to bude iné. Pretože v to veríš, lebo v to veriť chceš. A vieš, prečo mu stále veríš? Nie, nie si hlúpa… Len sa upínaš na jediný možný scenár, ktorý by ti dokázal, že si sa v ňom nezmýlila.
Piatu či šiestu šancu už vlastne ani nedávame jemu. Dávame ju sebe. Aby sme sa vo vlastných očiach neponížili tým zlovestným koncom. Aby sme si nemuseli priznať, že sme roky strácali čakaním na muža, ktorý by na nás nepočkal ani len sekundu. To preto samy seba dotlačíme k ďalšej šanci – aby sme za týmto chlapom neurobili bodku, ktorá znamená len jediné – že sme naleteli a že to všetko bolo márne. Tak radšej svoje trápenie predlžujeme, lebo v tej chvíli, keď sa srdce zvíja v kŕčoch, je to síce chabé, no najjednoduchšie riešenie.
No takto to donekonečna nejde…
To, čo by si si mala v takýchto chvíľach uvedomiť, je, že ty nie si opravovňou dolámaných sŕdc. Nie si ani záchranným korábom, v ktorom uvítaš každú zablúdenú dušu. Si bytosť, ktorá si zaslúži, aby vedela, na čom je. Trvaj na tej istote. Trvaj na tom, aby si si okolo seba budovala len pevné piliere. Nie polovzťahy, lásky vystavané na ilúziách, nikam nevedúce „kamarátstva“, z ktorých možno raz bude láska a možno nie.
Možno ti pomôže nasledovné zistenie. Teda… Spočiatku ťa asi celkom tvrdo ovalí po hlave, ale neskôr ťa to spasí. Drahá, on nechce teba. Chce len tie pocity, ktoré s tebou prežíva. Chce presne všetky tie benefity vzťahu, ktoré doň sám vložiť nechce. Chce niekoho, kto mu rozumie, pre koho je celým svetom, chce istotu a chce lásku. Ale na oplátku nechce dať nič.
Nechce byť s tebou, no nechce ťa ani pustiť… Veď čo ak by si si našla iného? A prečo by si ťa mal „užívať“ niekto iný?
unsplash.com
Vie, že mu je s tebou dobre…
Veď komu by nebolo s niekým, kto pre neho urobí prvé aj posledné a je ochotný mu tolerovať každý priestupok? S niekým, kto odpúšťa, nepoučí sa z minulosti, ale zahadzuje ju za hlavu veriac, že sa konečne všetko obráti na dobré? Vie, že to, čo mu ponúkaš, by väčšina mužov neodmietla. A to ho núti stále sa k tebe vracať. Nechce nič ľutovať, pretože si veľmi dobre uvedomuje, že tieto veci sa hľadajú mimoriadne ťažko a u teba ich má.
Ale je tu jeden háčik… Na takýto vzťah ešte pripravený nie je. Potrebuje si od toho pravidelne načas oddýchnuť. Keď padne slovo koniec alebo si dáte pauzu – možno navrhnutú z jeho strany a možno i z tvojej, zatiaľ čo on naberá nové sily, ty sa práve brodíš smútkom. A keď sa pohneš ďalej, povieš si, že to celé bol jeden veľký blud, pricupká späť… Lebo nechce stratiť to, čo mu dávaš, lebo to za ten čas nikde inde nenašiel a vlastne… Lebo ešte stále nenašiel seba.
Buď k sebe, prosím, úprimná…
Naozaj to potrebuješ? Byť v tomto celom marazme priamou účastníčkou? Môj názor je, že nie. Skutočne to nemáš za potrebu. Tvojou jedinou potrebou by mal byť čistý život. Čistý, s priezračnými, krištáľovými vzťahmi, v ktorých vieš, na čom si. Pamätaj na to, keď sa opäť vráti. Možno s novou báchorkou, možno s presne tou istou. No ty… Ty by si už v tejto chvíli mala byť iná.
Len si spomeň na to, koľko šokov spôsobil on tebe. Nebolo ich málo. Tak ho pre zmenu šokuj ty. Ak znovu príde a bude to chcieť medzi seba nejako uhasiť, daj mu jasne najavo, že skúšať to je len strata času. Pre teba aj pre neho. Ukáž mu, že si sa zmenila a že na rozprávky viac neveríš.
Ukáž mu to, čo ti blúdilo mysľou už poriadne dlho, len si to z nej vyháňala… Že veriť mu bola „len“ lekcia. Nie začiatok životnej etapy, ktorá bude trvať už navždy.
Coverphoto: Photo by Jonathan Leppan on Unsplash
… … …
O tom, aké to je milovať niekoho, kto v skutočnosti nemiluje nás, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
