Sú vzťahy, ktoré som si sama pre seba nazvala prízrakom. Láska je silná, myšlienky na neho sa nedajú odohnať, vo vnútri je toľko bordelu, že by sa z toho jeden zbláznil. Nič nie je isté, možno iba to, že zajtra to tu bude znovu… Sú lásky, ktoré sa na ten prízrak nápadne ponášajú – jeden z dvojice sa dokáže pravidelne vypariť a potom v tej najmenej očakávanej chvíli sa znovu zjaví. Len tak. Aby ťa opäť pobláznil. Opäť vystrašil. Opäť ti dokázal, že túto kapitolu ešte nemáš definitívne za sebou.

Možno máš aj ty vo svojej blízkosti osobu, ktorá sa zasekla v čase. Takú, čo čaká, pričom už aj sama zabudla na čo presne. Čaká, kedy sa do jej života prinavráti prízrak, ktorý odtiaľ už raz zdúchol. A ty si mesiace počúvala o tom, ako láska bolí, videla si, koľko kíl sa dá zhodiť za tak krátku dobu, čo presne sa stane z milujúcej ženy, ktorá sa nijako neprevinila, iba sa blbo zamilovala. 

pinterest.com

Zmenila sa na starý gramofón, ktorý dookola vyhráva jednu a tú istú pesničku. „Pesničku“, ktorej meno keď započuješ, ide ťa roztrhnúť od jedu, lebo si sa už o ňom napočúvala toľko, až máš kvôli nemu depky aj ty.

A možno si v tejto pozícii ty sama…

Možno máš za sebou vzťah, ktorý nikdy nebol celkom jasný. Možno miluješ muža, ktorý ťa párkrát nechal, no stále robí všetko pre to, aby si ho nenechala ty. Raz vysloví zbohom, potom sa na chvíľu odmlčí a zrazu… Práve vtedy, keď už za ním neplačeš aj spiačky, sa objaví. A tvári sa, akoby sa nič nestalo. Zaujíma sa. Ako sa máš… Veď sa nič také neudialo… Pochváli ťa, zvodne zamrká očkom a ty si opäť tam, kde si bola v minúte, kedy si si vypočula, že pán sa rozhodol odísť.

Vždy keď ho znovu uvidíš, sebavedomého a trochu zmeneného, obleje ťa pot. Akoby si videla ducha niekoho, s kým si sa mlčky v slzách rozlúčila a zmierila si sa s jeho stratou. Srdce nespolupracuje a buď chce vyskočiť z hrudného koša, alebo prestáva biť na úplne. Pretože až príliš dlho bilo iba pre neho a teraz vyhlásilo poplach.

Toto sú tie vzťahy „prízraky“

Ten môj prízrak teraz behá po svete, hrá sa na vyrovnaného človeka a možno si sem-tam spomenie, ako ma obral o štyri roky života. Štyri roky, kedy sa každý okolo mňa, kto mal aspoň dve funkčné mozgové bunky, chytal za hlavu. Štyri roky rozchodov a opäť otvorenej náruče. Štyri roky sklamaní a nádeje tak falošnej ako spev učiteľky na prvom stupni základnej školy. Štyri roky, kedy som verila, že sa z prízraku stane muž, ktorý si uvedomí, že nik ho nebude milovať tak ako ja.

pinterest.com

Štyri roky totálneho zúfalstva a prestierania, že som v poriadku. Chvíľu miloval, potom sa strácal, potom sa vyhováral a keď som slovo rozchod nevyslovila ja, zaznelo to z jeho úst. Tak hrdo a plačlivo zároveň. A to len preto, aby sme sa po mesiacoch znovu stretli a on si ma začal omotávať okolo prsta. Nemusel… U mňa sa nič nezmenilo, aj keď som si nahovárala opak. Zostala som okolo neho omotaná, hoci som to nechcela.

Sama neviem, kedy sa to zmenilo…

Čo presne sa stalo, keď som si uvedomila, že som asi naozaj hlúpa, ak čakám na muža, ako je on. Proste tých jeho klamstiev, odchodov a príchodov bolo zrazu toľko, až som si musela povedať stop. Alebo sa v mojich očiach dostal na tak nízku úroveň, že som sa jedného dňa iba zasmiala nad tým, o čo sa ten muž znovu pokúša. A možno… Možno som pochopila, že žiadna láska je lepšia ako tá, ktorá nie je naozajstná.

Ani neviem, prečo dnes píšem práve o ňom. Asi preto, aby si aj ty mala dôkaz, že také niečo nie je nemožné. Naozaj sa to dá… Dať ruky preč od muža, ktorý sa vracia, aj keď myšlienka na odchod bola z jeho strany. Viem, že v čase, keď je to čerstvé, sa ti to zdá ako hudba budúcnosti, ktorú zatiaľ nepočuješ. Ale ono to raz príde.

Nečakaj, že dospeješ, pretože aj ja som vtedy, keď som ho milovala, dospelá bola. Nešlo o moju prvú lásku ani o pubertálne pobláznenie. V tom čase som riešila účty, dve práce, chorú mačku a stratu mojej mamy. A pomedzi to… Som mala stále v hlave práve jeho dúfajúc, že mi bude oporou. No nebol. Nikdy ňou nebol.

pinterest.com

Uvedom si jednu vec… 

Nemáš čas dávať mu čas. Ak si raz povieš, že v tvojom živote nie je priestor na „asi“, „neskôr“ alebo „potrebujem priestor“, všetko pôjde ľahšie. Žiadna ľudská bytosť tu nie je na to, aby sa zastavovala a čakala na niekoho, kto sa potkýna o vlastné výhovorky a klamstvá. Nechaj ho, nech sa potkne, preskoč ho a kráčaj ďalej. To je jediná vec, ktorú môžeš pre seba urobiť, ak sa zapletieš s niekým, kto sa vracia, hoci to bol on, čo už raz odišiel.

Keď sa dnes na neho pozriem, neviem, prečo som ho milovala. Ten človek už pre mňa neznamená nič, no napriek tomu som rada, ak sa niekedy vidíme. Vnútorne sa vďaka tomu ubezpečujem, že už nado mnou nemá moc. Lebo najprv som tomu neverila. Podvedome som vždy pri pohľade na neho čakala infarkt, vedro potu na chrbte aj mravčenie v nohách. No už sa to nedeje. Som za vodou a ten pocit milujem. A stavím sa, že raz to zažiješ aj ty.

Raz ho znovu stretneš, pousmeješ sa a budeš mať pocit, že toto je človek, ktorého si milovala v minulom živote. No určite nie v tomto. Jednak to bude stelesnená spomienka na míle vzdialená a jednak tvoj život po ňom už nebude taký istý. A ver mi, že je to len dobre…

Coverphoto: Photo by Felipe Bustillo on Unsplash

Facebook komentáre