Zrazu sa cítim tak moc sama. Úplne sama. Bez nikoho. Niečo sa udialo. Niečo sa stalo a ja chcem svoje pocity zdieľať, no uvedomujem si, že nemám s kým. Nie som ten typ človeka, čo má mnoho priateľov, uskromním sa s málom, no o to lepším.
Tak prečo som tu teraz sama? Prečo sa cítim, ako keby nikoho moje správy nezaujímali, prečo nimi nechcem nikoho zaťažovať, čo sa to deje?
V tomto momente sa cítim akosi inak… Tak prázdna. Lebo najlepšie je, keď môžete svoje pocity s niekým zdieľať. Keď ich môžete niekomu povedať a ten niekto vám nebude závidieť, keď ten niekto vám len nekývne. Ten niekto sa s vami usmeje a povie: Ja som to vedel, hoci to v skutočnosti nik predtým nevedel. Niekto, kto sa s vami bude úprimne tešiť, niekto, s kým sa o tom budete môcť rozprávať a neomrzí ho to. Niekto…
pinterest.com
Naozaj sú dni, kedy sme úplne osamelí, aj keď vieme, že nie sme. Naozaj sú dni, kedy chceme s každým zdieľať naše pocity a správy, ale nakoniec nemáme s kým. Naozaj som sama?
Niektoré veci by sme mali vedieť aj bez slov. Ako napríklad to, ako mi na niekom záleží. S láskou sa nešetrí, lebo nikdy nevieme, kedy príde ten deň, kedy ju nebudeme môcť šíriť ďalej.
Viem, o čom píšem…
Vždy som bola človek, ktorý svoje pocity prejavoval naplno. Keď ľúbim, tak ľúbim celým srdcom a dám to patrične najavo. Láska nie je niečo, za čo sa treba hanbiť.
Láska, to je najkrajší a najsilnejší cit, ktorý vydrží navždy, a každý, kto ho cíti, by mal o ňom hovoriť a dokazovať ho, lebo veď to je láska.
Nikdy by som nepovedala, že keď budem písať svojej najlepšej kamarátke, ako pre mňa veľa znamená a že by som bez nej nevedela existovať, sa budem musieť o mesiac po mojich slovách učiť, ako byť bez nej. Stále neverím a stále ma to bolí, aj keď už je to niekoľko rokov, čo zomrela. Čo ju zrazilo auto a behom sekundy som ju stratila.
pinterest.com
Ale nechcem tu plakať…
Aj keď tu už nie je. Verte mi, že jej lásku cítim. Naozaj. Pamätám si dodnes jej slová. Keď človek spojí lásku a slová, dokáže vzniknúť niečo, čo nedokáže vymazať ani čas, ani iné spomienky, ani iné osoby. Nič.
Ak by to bolo možné, ona je teraz tá, s ktorou by som zdieľala moje terajšie pocity. Lenže tú možnosť nemám, a tak som tu na to sama.
Vždy, keď sa cítim takto sama, myslím na ňu. Myslím na lásku. Myslím na vás. Na tých, ktorých nepoznám, ale čítate tieto riadky. Na to, ako cítite to isté – možno horšie, možno lepšie, ale cítite. Lebo aj keď mám úžasných priateľov okolo seba, tak sa cítim sama. Aj keď ich aj vy máte, možno sa cítite osamelo tiež. A aj keď sa cítim, že nič nemám… Mám lásku.
Mám lásku, ktorá mi bola daná už niekoľkokrát od mnoho ľudí…
A aj keď ľudia odišli, láska zostala. Je to tá najčistejšia a najúprimnejšia emócia. A aj keď ju teraz necítim, je tam. Je vo mne. Je ukrytá. A stačí jedno jediné slovo na to, aby bola všetka vyslobodená naraz. A tým slovom je ďakujem.
Ďakujem vám, čo čítate tieto riadky. Vy, čo si ani neuvedomujete tú hodnotu a význam, aký máte v tomto každom jednom článku. Aj keď to píšeme my, je to o vás. Je to naša terapia pre vás, je to naša láska k vám.
pinterest.com
Naozaj stačí jedno slovo, aby sme si uvedomili, že nie sme sami…
Nikdy sme ani neboli. Lebo vždy tu bol niekto, kto nás miloval, a vždy sa nájde niekto, kto nás bude milovať. Láska sa nestratí, to iba ľudia sa strácajú z našich životov. Láska, tá navždy zostáva. Len si ju musíme uložiť, uchovať, strážiť a pripomínať.
Láska nie je o ľuďoch, láska je len a len o nás a o tom, ako my vidíme ľudí. V nás sa tvorí a my ju dávame najavo.
Nikdy som si to neuvedomila a vždy som ju všade hľadala, a pritom som to bola ja, kto ju vytvára, to zo mňa pramení. Len premýšľam, či mi moja láska stačí. Moja láska ma nedokáže objať, moja láska sa na mňa neusmeje, moja láska ma nepobozká.
Viem to a cítim ju, len mi to nestačí…
Potrebujem cítiť to teplo, potrebujem počuť tie slová, potrebujem cítiť, že nie som sama. Takže niekedy len láska nestačí. Potrebujeme aj to všetko okolo nej, čo k nej patrí. Potrebujeme toho druhého či tú druhú.
A ja v tejto sekunde nemám nikoho. Ležím tu sama v posteli a hľadím do telefónu. Hľadám slová, ktoré by som napísala, aby som sa cítila aspoň trošku lepšie, ale ten pocit neprichádza, nech napíšem čokoľvek. Hľadám človeka, ktorý by chcel byť teraz so mnou. Rozprávať sa, smiať sa… Objať?
pinterest.com
Ale nik tu nie je…
Nik v túto hodinu za mnou nepríde. Nik mi v túto hodinu nenapíše. Nik… A tak jediné, čo mám, je hudba v mojich ušiach. Slová, ktoré by som niekomu rada venovala. A aj keď mi napadajú rôzne mená a osoby, ktorým by som rada napísala, moja hrdosť mi to nedovolí. Moje obavy a poznanie, že viem, čo odpíšu, mi nepovolia napísať im.
Je to len moja chyba, že som tu teraz sama. Lebo si tú samotu aj sama vytváram. Stačí jedno ahoj, stačí jedno čau (aj keď slovo čau neznášam), stačí jedno oslovenie jednej osobe a zrazu všetko môže byť inak. Moja samota už viac nemusí byť a môžem ju zdieľať s tebou.
Je len na nás, ako veľmi chceme byť osamelí…
Je len na nás, či niekoho oslovíme. Povedať ahoj, vyjadriť svoje emócie, to nie je hanba, aj keď to tak niekedy cítim aj ja. Viem, že kebyže mám viac odvahy, tak tu teraz nepíšem tento článok, avšak aj tieto pocity sú normálne a robia z nás človeka. Som za vás šťastná, lebo aj keď som úplne sama a nemám odvahu nikomu napísať, mám odvahu napísať vám. A tým pádom nie som až tak sama.
Máme jeden druhého. Možno vás nemôžem objať a porozprávať sa s nami, ale kebyže to ide, urobím to. Lebo svet už zabudol na tých druhých. Vytvoril si dáky obal, že máme pocit, že nikoho nezaujímame. Ale tak to nie je. Stále sú tu ľudia, ktorí majú dobré a čisté srdce pripravené počúvať kohokoľvek. Len treba počúvať.
pinterest.com
Ďakujem vám všetkým…
Ďakujem, že aj keď som sa cítila túto noc sama a tých nocí ešte príde veľa, tak vždy si budem pamätať to, že až tak sama nie som. Lebo tam niekde je niekto, kto sa cíti podobne ako ja, len sa musíme nájsť a porozprávať.
Idem teda skúsiť napísať ti… Možno ani nevieš, ako si dokážeme zlepšiť deň, potešiť sa zo spoločných či nespoločných záujmov. Každý sme len človek so srdcom, a tak máme jeden druhého, aj keď nemáme.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Toa Heftiba on Unsplash
