V živote sa nám dejú veci, ktoré nedokážeme predpovedať. Nevieme sa na ne pripraviť, nemáme možnosť vopred si premyslieť, ako sa s nimi vysporiadame. Je to jedna veľká lotéria a je len na nás, čo všetko do tejto hry vsadíme. Či sa odhodláme riskovať a hráme vabank, alebo budeme neustále myslieť na to, že je dobré, ak si ponecháme nejakú rezervu.

Rezervu na časy, kedy nebudeme nič prijímať a budeme odkázaní len na to, čo už máme. Tak som sa cítila ja s tebou. Ako hráč, ktorý neodhadol svoju mieru, nezvážil žiadne riziká a keď prehrával, hral s ešte väčším zápalom, pretože dúfal… že raz príde výhra, ktorá preváži všetko, čo predtým stavil a prehral.

No to sa nikdy nestalo…

pinterest.com

Musíme sa zmieriť s tým, že niekedy jednoducho prehráme a prídeme o všetko, čo sme predtým mali. No oveľa dôležitejšie je pochopiť, že niektoré hry nevyhráme nikdy, zvlášť tú, ktorá sa volá Láska… Láska totiž nemá stanovené pravidlá a nie je v nej rozhodca, ktorý by nám oznámil výsledok a aj to, že je koniec. A tak aj vtedy, keď už nie je o čo bojovať, len čakáme a spoliehame sa na to, že sa to raz zlepší a že raz konečne budeme stáť na stupni víťazov s pocitom, že sme milovaní.

Vieš, občas sa pýtam, prečo som dovolila, aby to trvalo tak dlho. Prečo som si neuvedomila skôr, že pri tebe nikdy nebudem cítiť to, čo tak veľmi chcem. Čím viac som po tom túžila, tým viac som dovolila, aby si mi ubližoval. Áno, takto to spätne vidím. Neubližoval si mi len ty. Predovšetkým som si ubližovala ja… Zakaždým, keď som verila, že jedného dňa to, čo bolo medzi nami, bude mať šťastný koniec.

S tebou som vlastne podviedla seba.

Po celý ten čas som zabúdala na to, že prvoradá musím byť ja. Že nikomu nemôžem dovoliť, aby mal nado mnou plnú moc a aby ovplyvňoval, ako sa cítim. Prestala som o sebe uvažovať ako o samostatnej bytosti, neustále som myslela iba na to, že sme my dvaja… Akoby môj svet bez teba neexistoval. Nie ja a ty… Ale my. A to je vo vzťahu, v ktorom chce skutočne milovať iba jeden, dosť nešťastná okolnosť.

pinterest.com

Každé jedno stretnutie, každá jedna chvíľa, kedy som ti dovolila, aby si sa ku mne hocijakým spôsobom priblížil, znamenala len jedno… bola to zrada samej seba. Dlhé obdobie som páchala krivdu na sebe, na človeku, ktorý tu ako jediný bude so mnou až do konca života a zaslúžil by si oveľa viac, ako mu práve teraz dávam.

V niektorých chvíľach, ktoré prídu nečakane, si musíme uvedomiť tak veľa vecí… Musíme prísť na to, že každý nám ublíži len do takej miery, v akej mu to dovolíme. A to, či sme ochotní to podstupovať znovu, je len na nás. Najviac zo všetkého bolia práve krivdy, ktoré si urobíme my sami, a najťažšie sú zasa dni, kedy podvádzame seba kvôli niekomu inému.

Som vďačná za deň, kedy sa niečo vo mne zmenilo.

Prišlo to úplne nečakane. Zo sekundy na sekundu som si uvedomila, že toto už ďalej nechcem, a prestávala som rozumieť tomu, prečo som bola ochotná zostávať s tebou tak dlho. Nahrnuli sa mi slzy do očí a doteraz neviem, aké pocity ich vlastne vyvolali. Miešal sa vo mne pocit viny, že som to vlastne dopustila, smútok nad tým, že som s tebou premárnila toľko času, a úľava aj radosť, že som sa od teba konečne odpútala.

Nedokážeme ovplyvniť, do koho sa zamilujeme. Myslím si, že je to chémia, ktorá sa spočiatku regulovať nedá. No na druhej strane si zasa dokážeme povedať, že toto nie je tá láska, ktorú tak veľmi chceme.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Keď sa rozhoduješ medzi dvomi...

Častokrát hovoríme, aká je láska slepá, ako dokáže zraňovať a tvárime sa pri tom, akoby sa nás to vôbec netýkalo, ako keby sme sa tam ocitli úplnou náhodou. A to je ten moment, kedy podvádzame sami seba. Zostávame tam, odkiaľ máme odísť, no my radšej veríme, že raz príde zázrak, a to len preto, že si nechceme pripustiť, že človek, do ktorého sme sa nešťastne zamilovali, už viac nemá byť súčasťou nášho života a možno ňou vôbec nemal byť ani predtým…

Coverphoto: Photo by Diana Nazarali on Unsplash

Facebook komentáre