Budem sa veľmi snažiť, aby som sa nerozkecala, lebo táto téma je naozaj na knihu a bola by som rada, ak sa dočítate až do konca. Preto som vlastne o tom aj celú knihu napísala. Ešte nie je úplne hotová, lebo sa fakt snažím, aby stála za to! No ak všetci svätí dajú, do mesiaca pôjde do tlače. Takže tu naozaj len v skratke.

Základ zdravého sebavedomia je: Vedieť, kto som. 

pinterest.com

Začnem psychologicky – „detstvom…“ 

Spúšťačom nízkej sebahodnoty u mňa bola jedna udalosť z ranného detstva. Keď som bola úplný mrňús, opustil nás otec a ja si odvtedy v sebe nesiem myšlienku, že ak som nebola dosť dobrá pre vlastného otca, asi fakt stojím ako človek, dcéra, žena za hovno…

Nie je to racionálny dôvod. Veď keď som mala 2 roky, mohla som ovplyvniť akurát tak to, kedy si pospím, nie rozhodnutie dospelého chlapa. Bolo to niečo medzi mojimi rodičmi, no ja som si to v tej malej hlave vzala za svoju „chybu“. Bolo to podvedomé. Skrátka bolo to nejaké „nastavenie mojej mysle“, s ktorým som veľmi dlho žila.

Plus k tomu nejaké odmietnutia na strane chlapov. Nejaké zistenia, že existujú aj ľudia, ktorým sa nikdy nezapáčim, nech urobím čokoľvek. Nejaké veci, ktoré nevyšli. Nejaké blbé poznámky, že som príliš taká a príliš taká… Málo taká a veľmi hentaká, a už to išlo… Nie je na škodu spomenúť ani to, že výzorom som nikdy nebola TOP topov. Som proste normálna baba.

S nízkym sebavedomím som sa trápila naozaj dlho. Raz mi vadila moja váha, potom môj nos, potom vlasy, potom, že sa neviem tak ľahko „skamarátiť“, pretože sa bojím pred novými ľuďmi prejaviť, a plno iného…

No časom sa stalo pár vecí…

Prvá… (Vzhľad)

Mala som jednu spolužiačku. Nebola proste, akoby som to… Nebola z tých najkrajších… Lenže tá baba zbalila, koho chcela. Nakoniec si nabalila pekného chalaniska, s ktorým je dodnes, a myslím, že sa už aj vzali…

Nehovorím, že táto skutočnosť vyliečila moje nízke sebavedomie. Donútila ma ale premýšľať. Ako je možné, že ona je taká, aká je, a aj tak nemá problém… Čo sa jej musí nechať, je, že bola sakra sebavedomá. A tak si vravím, okay, nemusím byť dokonalá, stačí, že budem sebavedomá. Paráda. Lenže ako to mám urobiť?

V tejto fáze som si uvedomila, že to nie je o výzore tak veľmi, ako som si myslela…

pinterest.com

Druhá…

Zmierila som sa s tým, že nie som kráľovnou plesu, a začala som sa zameriavať na iné veci, ktoré mi v živote išli… Písanie, divadlo, škola, šport. Jednoducho som si povedala, že si život vyplním vecami, ktoré ma bavia, a budem sa v nich zlepšovať, až sa vymakám najviac, ako sa len dá v tom, čo mi ide.

A stali sa krásne veci… Začalo sa mi dariť, avšak nie vďaka šťastnej hviezde. Proste som naozaj drela. Naplno som sa ponorila do toho, v čom som bola dobrá. Úplne som prestala riešiť to, čo mi v živote nefunguje. Zamerala som sa naozaj len na to, čo mi spôsobovalo radosť a rozmýšľala som, ako z toho spraviť moje živobytie a ako to robiť tak, aby som sa mala dobre. Keby aj bez chlapa…

V tejto fáze som pochopila, že som jedna šikovná ženská a mám hneď niekoľko dôvodov byť na seba hrdá. Išla som si za svojimi snami, ony sa začali plniť a moje sebavedomie začalo stúpať. Prestala som sa hodnotiť podľa nedostatkov a začala som byť pyšná na svoje prednosti. A naozaj to pomohlo. 

Vtipné na tom je tiež to, že keď som prestala riešiť chlapov, začali riešiť oni mňa. Tipujem, že kým som si to v hlave kúsok nezrovnala, išlo zo mňa nejaké zúfalstvo, ktoré každého odrádzalo… A všetko je to o tom, čo vyžarujeme.

Tretia…

Zapracovala som na svojom strachu (o tomto je v knihe celá kapitola). Nízke sebavedomie je vlastne aj nejaký podvedomý strach z toho, že nás odmietnu. My sa ani nemusíme cítiť napríklad nepríťažlivé. No potom natrafíme na muža, ktorý sa páči nám, no my sa nepáčime jemu. A už sa to začne. Čo majú iné a ja nie? Čo je na mne zlé? Začneme mať pocit, že nie sme v niečom dosť. 

No viete, aká je pravda? Že sme úplne v poriadku. Len sme proste natrafili na niekoho, koho sme nepriťahovali. Lenže tam vonku behá ďalších niekoľko tisíc ľudí, ktorých priťahujeme… Tak ako ani vám sa nepáči každý chlap na tejto zemi. Veď to sa ani nedá. Aj vy máte niečo, čo preferujete. A len preto, že daný muž to „niečo“ nemá, to neznamená, že je nanič. Má iné prednosti, za ktoré by druhá žena vraždila…

A nie je to takto len vo vzťahoch. Je to tak vo všetkom. Dôležité je prestať sa báť odmietnutí. Pretože je úplne logické, že sa nebudeme každému páčiť a nebudeme každému vyhovovať, nech by sme urobili naozaj čokoľvek na tomto svete. Nič nie je s nami zle… Sme úplne v poriadku. Odmietnutia sú normálna vec, s ktorou sa stretáva každý jeden z nás. Lebo tam, kde by, napríklad, padli na zadok z teba, by si o mne pomysleli, že to čo je za indivíduum…

pinterest.com

Štvrtá…

Otvorila som oči. Zistila som, že mnoho vecí, ktoré sú okolo mňa, vôbec nie sú také, ako vyzerajú na prvý pohľad… Toto bude znieť na prvé prečítanie divne, ale musím vám to povedať tak, ako to je. Určite veľmi dobre poznáte to, že všetci sa navonok hrajú na čo najlepšie verzie ich samých. Teraz to ešte zhoršujú sociálne siete… A toto bola tiež príčina môjho nízkeho sebavedomia. Pretože som všade videla šťastných ľudí, ktorým sa všetko darí, majú vzťahy, sú úspešní a neviem čo všetko ešte… A mňa to nenormálne stresovalo. Mala som pocit, že nie som dosť dobrá naozaj v ničom na tomto „úžasnom svete“.

Lenže potom som sa začala prizerať lepšie… Vypočula som si aj nejakú tú klebetu, priznávam, alebo som natŕčala uši aj tam, kde to nebolo celkom košér… (Stále som len človek.) Pointa je, že som sa napríklad dozvedela, že ten úžasný vzťah, ktorý má nejaká baba, ktorej som závidela, až taký úžasný nie je… Len sa tak tvári. Na verejnosti. A zistila som mnoho iných vecí…

Tiež som za svoj život videla pár „influenceriek naživo“… No a na čo som prišla? Že majú vrásky, vyrážky, mastnú pleť, potia sa, majú krivý nos, sú oveľa „silnejšie“ ako na fotkách… A že sú to proste v realite úplne normálni ľudia, ktorí len hrajú kvalitné divadlo (česť výnimkám).

Na túto časť článku nie som hrdá a fakt si nemyslite, že som nejaká závistlivá alebo škodoradostná krava. Vôbec nie, ja im všetkým prajem len to najlepšie, respektíve, je mi to jedno – začala som žiť život pre seba. Tvorím si svoj vlastný svet, v ktorom ma životy iných nezaujímajú – v dobrom slova zmysle.

pinterest.com

Len bolo toto zistenie pre mňa kľúčové… 

Že tí ľudia naokolo nás nie sú vôbec špeciálni, že nemajú nadprirodzené schopnosti alebo čo. Sú rovnakí ako ja i vy. So svojimi starosťami, trápeniami, vyrážkami, kilami navyše, atď.

Čo tým chcem povedať? Jedinú vec. NIKTO na tejto zemi nie je dokonalý. Nežije dokonalý život. Všetci sme v tomto na úplne rovnakej úrovni. Máme svoje pády, bahná, sračky… Sme si totálne rovní a jediné, čo nás odlišuje v tom, že sa niekomu „darí” lepšie vo vzťahoch alebo v hocičom inom, je len jeho iné nastavenie v hlave. Ten človek vie, kto je, a preto ho vonkajší svet nedokáže až tak „ovplyvniť“ či znížiť jeho mienku o ňom.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nesúď ju...

Piata na záver…

A ako som to celé prekonala?
Čo sa týka výzoru, je to jednoduchšie…

Každý z nás má nejaký „ideál krásy“. Dôležité je vybrať si ten svoj. Nie to, čo sa páči iným! Dôležité je, čo sa páči tebe! Ak sa ti páčia ženy s dlhými hnedými vlasmi, maj dlhé hnedé vlasy. Ak sa ti páčia vyšportované telá, smer posilka. Ak sa ti páčia tetovania, daj si ich, koľko chceš. Ak máš malé pery a strašne ťa to štve, vyrieš to. Ak máš po troch deťoch spadnuté prsia, vyrieš to. Ak ťa to, naopak, netrápi, tak sa na to vybodni. 

Ak sa to bude páčiť tebe, tak ťa logicky nenaserie, že ti to niekto okomentuje negatívne. Presne ako tá moja spolužiačka. Ona bola so sebou spokojná. Mala iné priority a komu sa nepáčilo, nech ide do riti. Bolo to z nej cítiť. A to bolo to sexy, čo z nej išlo – že je spokojná tak, ako je. 

Preto ak si spokojná so svojimi prsiami, a niekto ti povie, že by sa ti hodili väčšie, pošli ho, nech si ich dá spraviť on. No hlavne si uvedom, že by si nikdy nemala dať na názor „zvonku“. Lebo každému sa páči niečo iné… A to, že niekomu sa zdá, že si príliš pri tele, ti druhý človek hneď za rohom okomentuje „NECHUDNI, preboha, si tip top!“.

Chápeš? Ak by sme mali dať na to, čo sa páči ostatným, museli by sme byť ako plastelína, ktorá sa každú nanosekundu pretvorí na niečo iné. No ak sa zariadiš podľa toho, kedy sa ty sama cítiš dobre, tak si vyhrala. Lebo ak sa to nebude páčiť niekomu inému, osrať, príde ďalší, komu sa to páčiť bude.

pinterest.com

Psychika…

Ako som vám spomínala, v istej životnej chvíli som sa zamerala na „školu, prácu a hoby“. Vykašľala som sa na ľudí a pracovala som len na tom, aby bol zo mňa človek, na ktorého môžem byť hrdá JA… Nie mama, nie kamoši, JA. A bez tohto to podľa mňa nepôjde. Pretože v tomto u mňa nastal zlom.

Prestali ma urážať poznámky neznámych ľudí, pretože som si bola vedomá toho, kto som. Schopná šikovná a fakt talentovaná baba. A nejaký Ferko vie o mne prd. Pravdepodobne v živote nedosiahol ani polovicu toho, čo ja… Tak prečo by ma mal zaujímať jeho názor? A toto mi dodalo skutočné sebavedomie. Že som sa stala tým, kým som vždy JA chcela byť. Nie tým, čo zo mňa chceli mať iní…

A mimochodom, toto vyriešilo aj môj „výzor“. Pretože s mojím výzorom nebolo nikdy nič zle… To len ja som si namýšľala, že v tom je problém… Akonáhle som sa stala ženou, na ktorú môžem byť hrdá v mojich očiach, či po psychickej, či po fyzickej stránke (áno, cvičím napríklad, pretože MŇA „berú“ pevné telá), tak sa všetko dalo samo na správnu cestu a začalo to zo mňa vyžarovať. Tá spokojnosť. Pretože to je kľúč. Vedieť, kto som. A odvtedy som, napríklad, nemala problém ani s mužmi… Lebo už nemám problém sama so sebou.

Nemám problém prejaviť sa pred cudzími, lebo viem, že ak sa im nezapáčim, tak to nie je tým, že nemám hodnotu, proste to nie sú tí správni ľudia pre mňa – príroda, prirodzený výber. Verte mi, stačí mať menej priateľov, ale tých skutočných, ako mať okolo seba 500 ľudí, ktorí ani nevedia, kto ste.

A na to, aby vás neranila každá blbá poznámka iných, nepodstatných ľudí, je dôležité mať svoj svet vystavaný na pevných základoch, ale o tom viac v knihe.

Snažila som sa to nejako zhrnúť. Snáď sa mi to aspoň sčasti podarilo. 🙂 No ako som už napísala na úvod, pripravovaná kniha Úlomky Ženy 3 bude z veľkej časti zameraná práve na toto. Vzťah, ktorý máme sami k sebe. Ak vás táto téma reálne trápi, určite vám ju odporúčam. Dala som si na nej špeciálne záležať. 

Taktiež si môžete vypočuť aj náš podcast Rozhovory o živote.
Nájdete tam témy ako sebavedomie, toxické vzťahy, emócie (ako nás ovládajú) a mnoho iného. 🙂

Coverphoto: Photo by Juan Ordonez on Unsplash

Facebook komentáre