Už ako malé dievča presne vedela, čo chce. Alebo skôr… čo nechce. Vedela však, že túži po tak „obyčajnej“ veci, akou je šťastie. Túžila byť milovaná, túžila žiť inak ako ľudia v jej okolí… Nevedela ale, ako to dosiahnuť. Vždy keď večer zaspávala, tajne dúfala, že sny jej to napovedia. Ako dieťa spoznala chlapca, ktorého už vtedy dokázala milovať celým svojím srdcom, a hoci na to nebola úplne pripravená, aj napriek tomu dala do toho všetko.

Nedokázala si predstaviť byť s niekým iným, obetovala mu predsa polovicu svojho života, svoje sny, svojich priateľov a hlavne samu seba.

To všetko len preto, aby urobila šťastným jeho. Jeho, kto ju ani len nedokázal zvládnuť. Niežeby ju nemiloval, len bol príliš slabý, aby zapálil ten oheň, ktorý čaká v jej srdci na to, že dostane to, čo potrebuje, ten kyslík, ktorý mu chýba… Každý večer tajne dúfala, že keď zaspia a dostanú sa do jej detských snov, premýšľala o lepších zajtrajškoch, ktoré však neprichádzali.

pinterest.com

Nedokázala si však predstaviť iný život, život bez svojho najlepšieho kamaráta, život bez svojej detskej lásky, život bez niekoho, komu sľúbila, že bude navždy jeho, že ho nikdy neopustí.

Postupne začala obviňovať samu seba, sny a túžby sa menili na smútok a depresie, až tak, že sa v nich začala topiť. Nechápala, ako niekto, kto bol jej všetkým, ju nevie prečítať, pochopiť, zvládnuť…

Ako to, že ju nevie zachrániť pred tou rozbúrenou riekou, v ktorej sa topí…

Príliš neskoro prišla na to, že to skončilo už dávno, že toto nebol ten príbeh, ktorý sa končí šťastným koncom, bol to iba pekný príbeh, ktorý jej však nestačil. Svojím rozhodnutím odísť strhla so sebou lavínu… Prestala zvládať samu seba až tak veľmi, že sa úplne uzavrela pred celým svetom.

Svoje srdce premenila na ľad, aby ochránila aspoň tú trošku citu, ktorá v ňom ostala.

Začala hľadať zmysel, akýsi kľúč, ktorý by jej pomohol odomknúť dvere sveta z jej tajných snov, do sveta, ktoré si to malé dievčatko vyfantazírovalo… Vedela však, že takto to ďalej nepôjde, preto zmenila od základov všetko. Prácu, prostredie, záľuby, skúšala nové veci, učila sa novým veciam a hlavne sa učila opäť spoznať samu seba.

Jediné, čomu sa bránila a čo odmietala, bola láska a nádej.

Vtom znenazdajky do jej života vstúpil on. Síce si ho všimla hneď na začiatku, ale neverila mu, nechápala, čo od nej môže chcieť, bola pri ňom nervózna, ale zároveň sa s ním cítila príjemne, až ju to miatlo. Postupne sa mu začala otvárať, dovolila samej sebe cítiť niečo, o čom bola presvedčená, že už nepocíti, niečo, čo si zakázala cítiť…

pinterest.com

Jej prázdny pohľad sa však začal meniť, začal ožívať.

Dokázal v nej oživiť ten oheň, ktorý už takmer vyhasol. Našiel svetlo v jej temnote, obetoval svoje pohodlie a svoje šťastie pre ňu, trpel, keď od neho neustále utekala, aj napriek tomu to s ňou nevzdal…

Presvedčilo ju to až tak veľmi, až mu začala dôverovať, pomohol jej naučiť milovať samu seba, pomohol jej smiať sa úprimne. Odmietal ju pustiť zo svojho náručia, pretože vedel, aký pocit bezpečia a istoty jej tým dodáva.

Vtedy pochopila, že on je tým kľúčom do sveta toho malého dievčaťa, ktoré v nej stále je…

Autor: Alexandra C.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Už si bol predsa za mnou...

Coverphoto: Photo by Jernej Graj on Unsplash

Facebook komentáre