Moja drahá, viem, že nech ti poviem čokoľvek, nebudeš smutná o nič menej. Venuj mi však, prosím, aspoň chvíľku.

Nie, bohužiaľ, nemám pre teba žiadny osvedčený návod, ako ho získať späť. My ženy sme schopné vymyslieť čokoľvek, ale čosi také, čo by fungovalo na všetkých, sme ešte nevymysleli. Nemám ani žiadny liek na bolesť srdca, ktorý by som ti mohla dať. Mám len tieto slová, ktorých cieľom je ukázať ti, že hoci sen skončil, život ide ďalej.

Prečo sen? Lebo viem, že každé tvoje slovo o ňom, je akoby si opisovala romantického hrdinu. Viem, že to, čo ste spolu zažili, sa vymykalo medziam reálneho sveta. Viem, že to bol váš sen, ktorý ste spolu snívali. Viem, že občas si sa dokonca bála uveriť, že to, čo cítite, je skutočnosť. Pretože to bolo príliš krásne. To, čo si zažila predtým, bol len slabý odvar šťastia, ktoré si mala teraz.

pinterest.com

Nepoznám ho, napriek tomu viem, aký bol.

Každý jeho úsmev rozžiaril tvoj svet. Vždy, keď ťa pobozkal a tvoje ruky spočinuli na jeho ramenách, vedela si, že na toto si čakala celý život. Keď si sa mu zahľadela do očí, videla si v nich svoj odraz, a vždy, keď ste sa spolu smiali, videla si v nich drobné tancujúce iskričky. Bol všetkým, o čom si snívala – dokonca ešte lepším.

Odkedy si ho poznala, predstavovala si si vás oboch ako románových hrdinov, ktorých spojí nezvyčajná hra osudu. Viem, že jeho dlane boli mäkké a hrejivé, a viem, že pohľad na jeho telo ťa nútil stratiť kontrolu. Viem, že ťa občas privádzal do zúfalstva tým, ako ťa dokázal nahnevať, ale som si istá, že si každú vašu hádku ihneď ľutovala.

A viem, že je to práve on, na koho nikdy nezabudneš.

Nikdy si ani na sekundu nepochybovala a verila si vo váš sen. Nikdy si nepremýšľala, že by sa mohol niekedy skončiť. Ani po tej najhoršej hádke ti to nenapadlo. Neverila si, že môže prísť koniec.

Až kým jedného dňa neodišiel…

Sen sa rozplynul a ostali len slzy v očiach a zlomené srdce. A tisícky vašich spomienok roztrúsených okolo.  ,,To sa stáva,“ vravia ľudia. ,,Príde ďalší,“ usmievajú sa. Nechápu.

Nemôžu chápať, lebo oni to nezažili. Nie s ním! Nevedia, čo vás spájalo. Nepoznali ho tak, ako si ho poznala ty. A najmä – nemilovali ho tak, ako ty.

,,Je mi to ľúto,“ vraveli, keď sa dozvedeli, že už spolu nie ste. A ty máš pri každej ďalšej takej vete obrovskú chuť udrieť päsťou do stola, vstať a rozbehnúť sa preč. A zakričať im, nech si to nechajú. Že aj tak nič nevedia.

Je to pravda – skutočne pochopiť ťa nemôže nikto. Každý človek cíti niečo iné a s inou intenzitou, takže aj koniec vzťahu prežíva každý celkom inak. Preto ak máš pocit, že ťa nechápu, tak máš pravdu. Možno zažili niečo veľmi podobné. Cítili niečo veľmi podobné. Ale nie to isté, čo ty.

pinterest.com

Ani ja presne neviem, ako sa cítiš. Môžem si to iba myslieť. Ver mi, zlatko, spravila by som všetko, aby som ti pomohla. Ale obávam sa, že to nie je v mojich silách. Skutočne pomôcť si totiž môžeš jedine ty sama.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Podľa čoho vieme, že nás niekto skutočne miluje?

Sama sa musíš rozhodnúť, či chceš o neho ešte bojovať, alebo si pripustíš, že je koniec. Vraví sa, že žena vždy vie, kedy má odísť a kedy ostať a snažiť sa ďalej. Ale ako už iste vieš, vôbec to nie je také jednoduché. Je to jedno z najťažších rozhodnutí v živote. A to, čo ti teraz poviem, je ešte ťažšie: buď k sebe úprimná a odpovedz si na otázku “čo je pre teba najlepšie?”. A ak niekde tam v kútiku duše cítiš, že je to takto lepšie, nechaj ho ísť.

Neponižuj sa! Ukáž mu, že máš svoju hrdosť a nepros ho, aby sa vrátil. Pretože čím viac ho prosíš, tým menšia je šanca, že sa vráti. Ak si uvedomí svoju chybu a bude ťa chcieť späť, príde aj sám. A potom už bude len na tebe, či ho prijmeš znova.

Len ty sama rozhodneš, kedy sa pohneš ďalej. Samozrejme, máš okolo seba ľudí, ktorí ťa budú podporovať a radi ti podajú pomocnú ruku. Ale načo je ponúkaná pomocná ruka, keď sa jej ty nechceš chytiť?

Ak sa sama rozhodneš ostať na mieste, obviňovať sa a trápiť, tak ani celá armáda priateľov ťa odtiaľ nedostane.

Preto skús prijať ľudí, ktorí ťa chcú podporiť, rozprávať sa s tebou a tráviť s tebou čas. Daj im aspoň šancu. Možno ti nebude lepšie hneď po prvom rozhovore, ale skús byť trpezlivá.

Nebudem od teba chcieť, aby si len tak mykla plecom a šla ďalej, pretože to nie je možné. Žiadam ťa len o to, aby si si venovala, čo najviac pozornosti. Ale nie svojej bolesti, skôr spôsobu, ako na ňu nemyslieť.

Spomeň si na svoj život pred vaším snom. Aká si bola? Skús sa vrátiť k veciam, ktoré ti vtedy robili radosť. Znova si prečítaj obľúbenú knihu alebo si pozri obľúbený seriál. Venuj sa činnostiam, ktoré si kedysi mala rada, stretni sa s priateľmi, ktorých si dlhšie nevidela. Urob všetko, čo si nemohla urobiť doteraz. Môžeš navštíviť miesto, ktoré si vždy chcela vidieť, ale nebol na to čas. Voľný čas, ktorý si získala, venuj sebe a ľuďom, ktorým na tebe záleží. Nikomu to nebude čudné. Je predsa normálne, že potrebuješ nejaký čas, kým sa z toho dostaneš.

Ale keď to nevzdáš a budeš odhodlaná pohnúť sa ďalej, som si istá, že to čoskoro budeš znova ty.

Jasné, že to zvládneš aj bez neho! Nech si akokoľvek zničená, dostaneš sa z toho. Nepotrebuješ nič okrem trpezlivosti a odhodlania. Podporu ti dajú ostatní. A silu? Tú v sebe máš, hoci o nej ešte netušíš.

Bolo to ako sen, ja viem.  Možno to ani nebolo skutočné. Jediné, čo je skutočné, si TY.

Pamätaj si to.

coverphoto: pixabay.com

Ak sa vám článok autorky páčil, viac jej tvorby nájdete TU

Našu novú knihu o ženskom svete si môžete zakúpiť TU:

www.martinus.sk

www.pantarhei.sk

Facebook komentáre