„Si iba moja…“ Pekná veta, že? Veď „patriť“(k) niekomu je predsa tak krásne… Ale je to naozaj tak? Nie sú tu isté hranice, ktoré predeľujú skutočnú lásku od vzťahu, ktorý je väzením? Tak často na to zabúdame… Že je rozdiel byť milovaným a uväzneným… Tak často nevieme rozlíšiť, komu skutočne ide o naše dobro a pre koho sú reči o našom šťastí len zásterkou pre jeho plány.
Najprv som to milovala. Tú vetu: „Si iba moja.“ Liečila moje srdce, kompenzovala to, čo mi chýbalo zo strany otca, ktorý sa v mojom živote len mihol, no nikdy v ňom nemal dôležitú úlohu. Vždy som to chcela – aby niekto konečne prišiel a nahradil mi ten pocit láskavej ochrany, ktorá mi celý život tak chýbala. Tohto muža som si vlastne do života privolala. Dnes to už viem…
unsplash.com
Lenže neskôr som túto vetu začínala nenávidieť…
Ani sama neviem, kedy nastal ten zlom. Jednoducho sa to stalo. To: „Si iba moja,“ sa nejako zmenilo. Zmenil sa tón hlasu a zo slov tak láskavých sa stali slová, ktoré mi vyvolávali zimomriavky strachu. Už v tom nebolo láskyplné privlastňovanie. Skôr majetnícka a nezdravá žiarlivosť. Už som sa do tých slov nevedela ukryť pred nástrahami celého sveta. Už boli ony pre mňa nástrahou.
Celý život som túžila „byť niekoho“. A keď sa to zrazu stalo, zistila som, aké tenké sú niektoré ľady. Preboria sa podo mnou skôr, než stihnem rýchlo zalapať po dychu.
Prečo zabúdame na to, že žiadna láska by nás nemala oddeliť od toho, čo milujeme? Že žiadnemu vzťahu by sme nemali obetovať dlhoročne fungujúce priateľstvá, naše záľuby a už vôbec nie nás samých? Pretože hľadáme lásku. Lásku, ktorou si chceme kompenzovať predošlé nelásky.
unsplash.com
Láska by ťa mala niekam posúvať, nie za tebou zatvárať stále ďalšie a ďalšie dvere…
Vtedy môžeš byť „iba“ jeho…
Keď ti nevezme nič z toho, čo si mala predtým.
Keď pred ním nemusíš ospravedlňovať stretnutia so svojimi dlhoročnými priateľmi.
Keď si ťa k sebe nechce za každú cenu pripútať.
Keď ti nevtĺka do hlavy, že všetci okrem neho sú zlí.
Keď nemáš pocit viny, že si zabavila sama.
Keď rešpektuje tvoje záľuby a všetko, čo miluješ.
Vieš, láska bez pravidiel je krásna, ak sú obaja ľudia na ňu zrelí. Ale skôr, ako niekomu niečo dovolíš, mysli na svoje pravidlá. Mysli, prosím, na to, že láska ti môže aj brať, nielen dávať. Ešte predtým, ako porušíš všetky pravidlá sebalásky, spomeň si, že niektorí ľudia viac ako milovať potrebujú vlastniť.
Buď „iba“ niekoho. Ale stále to buď ty… So všetkým, čo si predtým milovala.
Autor: Monika
Coverphoto: Photo by Jonathan Leppan on Unsplash
