Keď som ťa prvýkrát zahliadla, moje srdce vynechalo pár úderov. Túžila som po tebe veľmi dlho, trpezlivo som čakala všetky tie roky, pretože vždy som vedela, že naša láska bude niečím výnimočná a budem si ju nosiť v srdci veľmi dlho. Bol si ako môj splnený sen, doslova – milovala som na tebe všetko aj veci, ktoré ma dokázali nahnevať. Hoci už dávno neverím na rozprávky, verila som, že ty si ten – ten, s ktorým si poviem jedného dňa áno. Verila som všetkým tvojim sľubom, slovám, činom…
Po prekážkach, ktoré sme prekonali, nasledovala cesta rajom, nádherná cesta ako z rozprávky. Čím vyššie však lietaš, tým tvrdší je pád, a s tým som, bohužiaľ, nerátala. V najkrajšom období nášho vzťahu si odišiel.
unsplash.com
Odišiel si bez slov a nechal si ma stáť samu na ceste, kde sme boli dvaja…
Zrazu som bola na kolenách na ceste, kde nebolo nič iné, len tŕne, rozbité kúsky skla, naokolo zostala tma a neskutočná bolesť v mojom srdci, bolesť v duši, v mysli, bolesť v celom tele. Odišiel si bez slov, bez vysvetlenia, bez obzretia po spúšti, ktorú si za sebou zanechal.
Neobzrel si sa ani raz, neobzrel si sa, či som v poriadku, či som sa pozbierala z črepín na ktorých si ma nechal ležať, či prešla bolesť, ktorú si spôsobil. Nezaujímalo ťa to, zatiaľ čo ja som sa topila v spomienkach a bolesti. A ty, ty si si užíval život. Preplakala som veľmi veľa nocí, strávila som veľa nocí obviňovaním sa, že nie som dosť dobrá.
Tomu je však koniec, ty si ten, čo ma nechal stáť samu bez povšimnutia, nie ja…
A tak tu dnes stojím, stojím na mieste, kde sa to všetko začalo. Pozerám na starú, vŕzgajúcu hojdačku a spomínam, ako si ma prvýkrát chytil za ruku, stojím pod pouličnou neónkou a spomínam na náš prvý bozk…
Týmto dávam našim spomienkam zbohom, nechávam ich na tomto mieste, dávam zbohom tebe. Budem si ich nosiť v srdci ako spomienky na rozprávku, ktorá nikdy nemala nádej na šťastný koniec, no viac už pre mňa nebudú kľúčové, nebudem na ne myslieť každé ráno, každý večer pred spaním a vždy, keď na toto miesto prídem.
unsplash.com
Oslobodzujem samu seba a kráčam ďalej…
Už nechcem niesť to ťažké bremeno nás dvoch, nechávam ho tu, na mieste, kde sa to všetko začalo. Dnes už viem, že to tak malo byť, že po dlhých rokoch čakania si mi mal splniť sen, ktorý som si od nášho prvého stretnutia vysnívala. Pretože ak by sa tak nestalo, čakala by som na teba dodnes. Čakala by som na tvoju lásku, na tvoje nežné slová, na tvoju vôňu, čakala by som na ideál, ktorý som si vysnívala.
Vždy ťa budem ľúbiť, vždy vo mne bude kus teba, bol si mojou dlhoročnou súčasťou. Budem ťa však ľúbiť ako spomienku. Spomienku na etapu v mojom živote, ktorá ma naučila bojovať z posledných síl, ktorá ma naučila, že môj úsmev ani moje šťastie nezávisí od nikoho iného, len od osoby, ktorú vidím ráno v zrkadle.
Všetko pekné ostáva uložené v mojom srdci, nezahadzujem to, no sú to pre mňa už len spomienky. Už viac nie si mužom, ktorého budem oddane ľúbiť a budem naňho čakať ďalšie dlhé roky. Si len spomienkou.
Autor: Bia
Coverphoto: Photo by Drew Hays on Unsplash
