Bol si mojím snom. Myšlienkou ráno ihneď po zobudení a poslednou predstavou večer pred spaním. Vnímala som ťa ako niekoho, koho si musím získať, zaslúžiť. Bol si mužom, kvôli ktorému som chcela meniť celý svet. Chcela som, aby si ma začal vnímať rovnako. A ty si mi občas dal pocítiť, že je to tak. No ja som bola tou, ktorá ti v tom pomáhala. Sem-tam si mi niečo naznačil a ja som si skutočnosť pretvorila tak, aby som bola spokojná.
Dlho si ma bolel. Dlho som sa odhodlávala už len k tomu, aby som si priznala, že ty a ja nikdy nebudeme spolu. Nie preto, že ty si zlý a milovať nevieš, prípadne, že ja som niekým, kto chce od vzťahu veľa. Proste nie sme jeden pre druhého. Každý z nás raz budeme dokonalým partnerom. Milujúcim a milovaným. No stane sa to až vtedy, keď od seba odídeme a nájdeme svoje chýbajúce polovičky.
pinterest.com
Už len túto skutočnosť som prijímala nesmierne dlho…
Keď sa to stalo, čakala ma ďalšia ťažká úloha. Zmieriť sa s tým, s čím som sa už zmierila. Vytrvať v tom. Nevrátiť sa späť a nepriať si, aby sa opäť niečo zmenilo. Nedúfať, že prejdú mesiace a ty pochopíš, čo som pre teba znamenala. Jednoducho si stáť za tým, k čomu som sa odhodlala. Nemeniť názor, nemeniť seba.
Tieto mesiace boli najťažšie. Pretože povedať si, že je koniec, to nie je nič ťažké. Veď my ľudia často niečo vezmeme z kratšej cesty. Zlomíme palicu nad vzťahom, ľuďmi, prácou… Chceme skončiť aj tam, kde má zmysel pretrvať. No ak je v tom láska, tá toxická, podporená vášňou a planými nádejami, vtedy sa odchádza ťažšie. A ešte ťažšie je prinútiť sa k tomu, aby sme sa nikdy nevrátili.
Hral si v mojom príbehu hlavnú úlohu. Dlho som nevedela prísť na to, či si dobrý alebo „záporák.“ Ku koncu sa to dosť striedalo. Zo sekundy na sekundu. Raz si bol tým najlepším mužom na svete, mojím priateľom, ochrancom… A o pár chvíľ sa z teba stal môj najväčší nepriateľ, hrozba, niekto, pred kým treba ujsť.
Dnes viem, že si nemal hlavnú rolu…
Bol si len vedľajšou postavou, na ktorú som upriamila až príliš veľa pozornosti. Mala som ťa nechať prejsť mojím príbehom, no ja som ťa zastavila. Kráčala som vedľa teba, občas si ty spomalil mňa, inokedy ja teba. No viem, že sme nikdy nemali spolu kráčať. Mali sme si z diaľky zakývať a viac sa jeden druhým nezaoberať.
Epizódu, ktorá dlho nemala konca, som zo svojho života vystrihla. Nemyslím na ňu, nedovolím jej, aby ma ďalej ovplyvňovala. Nechcem, aby som sa začala báť lásky. Stále chcem mať tento cit spätý s peknými spomienkami. No kým budem myslieť na teba, nestane sa to. Ty si totiž z lásky urobil peklo.
pinterest.com
Dnes sa k spomienkam na teba vraciam len vtedy, keď chcem, aby sa iní nepopálili. Keď pozorujem, že sa tiež nechali pohltiť láskou, ktorá ich dokáže nepekne spáliť. Nechcem, aby v nej zhoreli. Nechcem, aby na nich láska zanechala jazvy.
A tak ťa občas spomeniem…
Na výstrahu. Na to, aby som si pripomenula, že už viac nemôžem milovať iných na úkor seba. Preto, aby aj tí, čo práve prechádzajú niečím podobným, pochopili, že nie každú lásku musíme udržiavať pri živote, pričom náš život kvôli nej obetujeme.
Stal si sa príbehom, na ktorý som ja zabudla, no rozprávam ho iným. Vážim si ho, hoci to bol príbeh trpký, bolestivý a chýba mu šťastný koniec. No možno… Možno šťastný koniec mal. Spočíva v tom, že som sa od teba odpútala. A to z môjho pohľadu môžem považovať za šťastný koniec.
Autor: Marianna Sergejová
Coverphoto: Photo by Devon Divine on Unsplash
