Nezáleží na tom, koľkokrát sa sklameme. Nezáleží na počte ľudí, ktorí nás sklamali. Záleží len na našej sile a na tom, ako sme ochotní sa s tým vysporiadať.
Nech už si sa sklamala v čomkoľvek, neprechovávaj v sebe hnev, nechaj ho proste odísť. Možno sa to, čo cítiš, nedá popísať žiadnymi slovami. Možno sama nevieš, čo v danej chvíli cítiš. Nevieš, či si sklamaná, či si nahnevaná. Nevieš, či vôbec niečo cítiš. Len sedíš, v hlave máš milión myšlienok, no nevieš ich poriadne usporiadať. Želáš si zastaviť čas. Už nechceš dopustiť to, aby sa ti kazila jedna vec za druhou. Už viac neznesieš žiadne sklamania, pády, bolesť.
Každú noc chodíš spávať s uslzenými očami. A cez deň sa tváriš v poriadku, šťastná, no odmeraná a najmä – zmierená s tým, ako to je. Čím viac to skrývaš, tým viac sa to večer prejaví. Tým viac na to myslíš. Tým viac to bolí. Lenže toto nie je správne. Moja drahá, ty to dobre vieš, tak prečo s tým niečo nespravíš?
Písanie bolo pre mňa odjakživa niečím, čo som nikdy nedokázala vysvetliť. Prostredníctvom napísaných slov som dokázala vyjadriť skoro všetko. Začni niečím podobným. Píš o tom, rozprávaj o tom. Rob čokoľvek, len to v sebe nedus. Možno to spočiatku znie ako zlý nápad, pretože na to budeš neustále myslieť. No keď sa zbavíš všetkých slov, všetkých spomienok a všetkej tej ťarchy, príde náhla úľava. Nevravím, že to bude zajtra. Nebude to ani o týždeň, ani o mesiac. Lenže ono to naozaj pomáha. Musíš svoju ťažobu jednoducho poriadne “chytiť” a nejakým spôsobom ju “zahodiť”… dať zo seba von.
Potom nastane moment, pri ktorom si okamžite spomenieš na všetko bez toho, aby si vyronila čo i len jednu slzu. Už to nebude bolesť, čo pocítiš. Nebude to ani smútok. Pocítiš vďačnosť. Vďačnosť za všetko, čo ti to obdobie dalo. Za všetko, čo si mohla prežiť. Budeš vďačná, pretože každým sklamaním sa stávaš silnejšou a odolnejšou voči tým ďalším. Si už oveľa silnejšia, než si myslíš. Chápem, že je toho na teba niekedy priveľa. Vždy príde tá fáza, kedy to nezvládame. No tá fáza pominie ako všetko ostatné.
Ak sa budeš cítiť sama a bude sa ti zdať, že sú všetci proti tebe, nesmieš tomu pocitu podľahnúť. Vždy sa nájde minimálne jedna osoba, ktorá tu bude vždy pre teba. Povedz jej to. Povedz jej, ako sa cítiš, povedz jej, že už nevládzeš. Tá osoba ťa buď bude objímať, kým sa nevyplačeš, alebo ťa vezme do baru na panáka. Nemáš čo stratiť.
Nebudem ti vravieť, že keď ti je úplne na nič, tak ti pomôžu napríklad nákupy. Samotné zmeny v tvojom živote ti nepomôžu. No pomôže ti, ak ich pospájaš dokopy a budeš sa snažiť obklopovať pozitívami. Pretože práve z maličkostí sa dajú dosiahnuť veľké veci. Skús sa začať tešiť z maličkostí. Z toho, že sa každý deň zobudíš a môžeš si užiť naplno každý deň. Áno, aj keď máš školu, prácu, povinnosti – vezmi si z toho to najlepšie a skús nájsť niečo pozitívne vo všetkom.
Keď zmeníš svoj pohľad na svet, svet možno zmení pohľad na teba. Budeš mať pocit, že veci sú zreteľnejšie. Že sa ti darí viac než inokedy. A pritom to bude len tým, že sa netrápiš kvôli maličkostiam, ale naopak, že sa z iných maličkostí dokážeš tešiť.
Človek sa však učí na vlastných chybách. A mala by si byť za ne rada. Neskutočne ťa to zmenilo a posilnilo. Všetko budeš vnímať inak a s väčším nadhľadom. Je to už len minulosť, ktorú netreba zbytočne rozpitvávať. Viem, že ešte nebudeš môcť tak skoro povedať, že sa tešíš, no bude ti to už aspoň viac ukradnuté. Ale verím v to, že jedného dňa si na všetko spomenieš a absolútne to s tebou nezamáva. Budeš úplne zocelená a vyliečená zo všetkého smútku, ktorý možno teraz cítiš v duši.
Zamysli sa, prosím, nad týmito slovami. Uvažuj o nich. Zhlboka sa nadýchni a nechaj svoju bolesť pomaly odísť. Ak jej ukážeš, že si silnejšia než ona, prestane ju to baviť. A ty vtedy pocítiš ten neuveriteľný pocit uvoľnenia a oslobodenia.
A keď už nevládzeš veriť týmto slovám, ver sebe. Pretože TY si niekto, na kom skutočne záleží. Dostaneš sa z toho!
cover photo: Photo by Alexander Mils instagram.com/alexandermils on Unsplash
Našu novú knihu si už môžete objednať priamo TU – Úlomky Ženy 2.