Už od pradávnych vekov sú ženy spochybňované najmä mužskou spoločnosťou. Túto skutočnosť môžeme aj v dnešnej dobe pozorovať v arabských štátoch, kde ešte stále veľa ľudí spochybňuje ženské pohlavie a to len kvôli tomu, že je žena ženou, jej odopierajú základné ľudské práva. Samozrejme, nevzťahuje sa to na všetky časti arabských štátov, pokroková doba už zasiahla aj tieto časti sveta a moderné názory a činy priniesli svoje pozitíva v podobe zlepšení situácie. Aby som až priveľmi nekonkretizovala, bohužiaľ, netýkajú sa tieto presadzované názory len arabského sveta.

Môžeme sa s nimi stretnúť dokonca v našom každodennom živote pri styku s takým typom človeka, ktorý je o tomto názore presvedčený a presadzuje ho. 

unsplash.com

Ale položme si otázku: 

Má takýto človek pravdu? Je jeho tvrdenie opodstatnené? Je to vôbec taký názor, nad ktorým by sme sa my ako ženy mali zamyslieť? Ba možno ho aj prijať? 

Na tieto otázky by sa mohli viesť dlhé diskusie, pri ktorých by sme možno až tak skoro nevideli „svetlo na konci tunela“. No aby sme si zjednodušili hľadanie odpovedí na tieto otázky, skúsme sa pozrieť do minulosti.

Z dejepisu každá z nás pozná silné ženy, ktoré v dobách, kedy okrem žien vo vysokom postavení žiadne iné nemali rešpekt alebo si ho tŕnistou cestou museli vybojovať. Takéto ženy nepatria iba histórii, ale aj súčasnosti. V minulosti ak žena chcela niečo dosiahnuť a niečo presadiť medzi šľachticmi, pánmi a kráľmi jej najväčšou zbraňou bolo postavenie, neoblomnosť, vytrvalosť a moc. 

Aj keď to mnohokrát trvalo dlho, vytrvalosťou a vlastnou bystrosťou si zaumienené dokázala zrealizovať… 

Z už pomerne dávnej histórie je pekným príkladom takejto ženy Mária Terézia. Bola to žena, ktorej napriek vysokému postaveniu a zabezpečenému životu, nebol ľahostajný jej ľud. Využívala  svoje postavenie na presadzovanie reforiem a vykonávanie zmien, nielen v školstve, ale aj v iných, slabých sférach krajiny. Snažila sa dosiahnuť zmeny, zmeny k lepšiemu a dovolím si tvrdiť, že jej vnútorná sila za tieto zmeny bojovať jej tiež dopomohla dosiahnuť tento vytýčený cieľ. 

Ako príklad ani nie tak dávnej minulosti by som uviedla Marilyn Monroe. Vždy keď počujem toto meno, vybaví sa mi útla blondína v bielych elegantných šatách s červeným rúžom, ktorý nikdy nesmie chýbať. Myslím si, že takto na tom nie som len ja, ale aj mnohé z vás. Samozrejme, len  pekné šaty a červený rúž jej nezaručili úspech a priam nesmrteľnosť v našich mysliach a rečiach. Podľa môjho názoru to bola práve jej ženskosť, ktorá z nej vyžarovala, spojená s pôvabom so štipkou nezbednosti. 

unsplash.com

Okrem týchto vlastností jej kľúčom k úspechu mohla byť aj nebojácnosť a odvaha… 

Odvaha presadzovať svoje názory a vytrvať pri nich či nebojácnosť ich prezentovať v dobe, v ktorej voči takýmto ženám veľká väčšina spoločnosti živila v sebe predsudky, ktoré vo väčšine prípadov možno ani nemali logické opodstatnenie. No aj napriek tomu sa prostredníctvom jej vnútornej sily, ktorú v sebe mala a túto skutočnosť si naplno uvedomovala, jej podarilo nielen presadiť svoje názory, ale dostať sa do myslí žien súčasnej doby. 

V neposlednom rade by som rada spomenula Waris Dirieovú, ako veľmi pekný a veľavravný príklad dnešnej doby. Ak ste prečítali knihu Púštny kvet alebo aspoň videli film, viete veľmi dobre, o kom rozprávam. Ak ste ešte tak neurobili, urobte to, verte mi neoľutujete. Je to žena, ktorá aj napriek tomu, že sa z púšte dostala na najslávnejšie predvádzacie móla na svete, nezabudla na svoju rodinu, na dievčatká a ženy, ktoré v tej dobe boli vystavené nemilosrdným pravidlám a tradíciám kmeňov. 

Svoje postavenie a slávu využila na pomoc a osvetu v najodľahlejších kmeňoch v Afrike

Využila to, čo dosiahla vo svete modelingu v boji za základné ženské práva. Je to žena, ktorá aj napriek hrozným zážitkom a skúsenostiam, ktoré prežila na vlastnej koži, dokázala vztýčiť hlavu a kráčať ďalej. Svojou vnútornou silou a nádejou, ktorú ani v tých najťažších časoch nestrácala, dokázala zmeniť mnoho nevinných životov k lepšiemu. Dokázala bojovať za to, čo každej z nás patrí, za naše pochopenie, za naše základné ľudské práva, za našu slobodu. 

Uviedla som ako príklady 3 mená, ale v našej histórii a tiež aj v súčasnosti existuje veľké množstvo mien pozoruhodných žien, ktorým spôsoby spoločnosti nie sú ľahostajné a každý deň bojujú za to, aby sa mali ženy lepšie. 

unsplash.com

Je smutné, že robenie rozdielov medzi mužmi a ženami a podceňovanie ženského pohlavia pretrváva aj v tak pokrokovej dobe ako je tá, v ktorej súčasnosti žijeme… 

Oproti ženám, ktoré som hore vyššie vymenovala majú ženy súčasnej doby oveľa viac možností a ciest, prostredníctvom, ktorých by mohli šíriť osvetu. Sú to hlavne sociálne siete, cez ktoré sa dnes prihovára niekto, kto chce, aby sme ho počúvali. Zatiaľ čo v minulosti to bolo o rôznych stratégiách, správnych rozhodnutiach a niekedy aj o nebezpečenstve života, dnes stačí pár klikov o kvalitnom obsahu, aby sme vyjadrili svoje pocity, svoje myšlienky, svoju potrebu povedať niečo, čo sa nám možno nepáči alebo páči. 

Sú to dve rozdielne doby, no tak isto silné ženy. Ženy, ktoré aj napriek nástrahám či nepriaznivým podmienkam išli tvrdohlavo za svojím cieľom a nevzdávali sa. 

Aj v životoch obyčajných žien sa okrem dní plných dobrej nálady naskytnú pochmúrne dni, kedy by sme sa najradšej schovali pod perinu a nevyliezli von, kým by sa to neskončilo. Kedy vieme, že nás trápia problémy, možno veci, ktoré už nevieme zmeniť a cítime sa kvôli našim trápeniam bez nálady, pochmúrne, úzkostlivo. 

Je to v poriadku… 

Je to v poriadku, ak žena nemá svoj deň, ak sa necíti dostatočne silná na to aby v danej chvíli svoje problémy riešila. Je to úplne v poriadku. Pretože „deň blbec“ má každá z nás. No nikdy nemôžeme dovoliť, aby nám takéto dni bránili myslieť aj na tie pekné veci, dúfať, že raz sa to zlé pominie a príde to dobré, vidieť a hľadať pozitivitu aj v situáciách, v ktorých by sme ju nikdy nečakali. 

Viem, tieto slová sa píšu jednoducho a je niekedy zložité, priam ťažké ich aplikovať v praktickom živote. No ani v tých najťažších situáciách nemôžeme zabúdať na našu vnútornú silu, ktorú každá z nás máme v sebe, v našich srdciach, v mysliach, v celom našom „ja“. Pretože len my jediné máme tú moc ovplyvňovať naše životy našimi činmi, skutkami, myšlienkami. Je to len a len na nás, či budeme mať vo väčšine našich dní „deň blbec“ alebo nájdeme niečo pozitívne aj v tých najhorších situáciách. Pretože každá z nás je strojcom svojho vlastného šťastia. 

Autor: Dominika Bystrianská

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Čo všetko si stratil

Coverphoto: Photo by Allef Vinicius on Unsplash

Facebook komentáre