Skúsme byť k sebe úprimní. Skúsme sa naučiť hovoriť pravdu, aj keď nie je príjemná. Skúsme nezneužívať druhých ľudí na to, aby sme naplnili svoje potreby. Skúsme sa občas pozrieť aj do vlastného vnútra a nebojme sa toho, čo tam uvidíme. Skúsme nehľadať záchranu v niekom inom, ale v prvom rade v sebe. A skúsme, prosím, nepredstierať lásku len preto, že nám ten druhý v niečom vyhovuje a že nás svojou prítomnosťou chráni pred našimi vlastnými démonmi.
Ja som stála na tej druhej strane. Bola som tou, ktorej bola ponúknutá len predstieraná láska. A viete, čo som zatiaľ cítila ja? Nádej. Pokoj. Zmierenie… Ja som zatiaľ verila, že je to skutočné, a preto viem, aký to je pocit vytriezvieť. Vytriezvieť z lásky, ktorá nestojí na skutočných základoch.
unsplash.com
Dnes mi je mnoho vecí jasných…
Ale to je dnes. Vtedy som mnohému nerozumela. Strácala som sa v slovách, ktoré sa rozchádzali s činmi. Strácala som sa v jeho očiach, v jeho dotykoch, v jeho prítomnosti. A tiež vo vlastnej bolesti, ktorá silnela každým prežitým okamihom a každou ďalšou dotieravou otázkou, na ktorú som si nedokázala odpovedať.
Dovtedy som sa s tým nestretla. Žila som v rozprávke, vo svojej malej bubline, kde dovtedy zlo nemalo miesto. Nepoznala som nikoho, kto by lásku len predstieral, aby z tej, čo na oplátku dostane, mohol niečo vyťažiť. Proste mi to nešlo do hlavy. Prečo by to robil? Prečo by mu to za to stálo? Prečo by si volil žiť v toľkých klamstvách, všetky si musieť pamätať, prečo by sa neustále len chcel premáhať? Veď je to samo osebe obrovský stres aj samotného klamára.
No časom som sa musela zmieriť s tým, že nie všetci premýšľajú rovnako ako ja…
Nie pre každého je stresom žiť v klamstve. Pre niekoho to môže byť jeho životný štýl. Nevyvádza ho to z miery, má dokonale vycibrenú taktiku – mnohokrát osvedčenú a rokmi vyladenú. Nie každý chce úprimnú lásku, ktorá si okrem toho pekného vyžaduje aj kompromisy a potlačenie vlastného ega.
Niektorí ľudia sa nenarodili s potrebou urobiť niekoho šťastným. Niektorí to vyžadujú od druhých, no nechcú ponúknuť nič. Nemyslia na to, čo zostane v niekoho duši, ak sa odváži uchopiť pravdu. Nevedia, čo je to bolesť, pretože po svete kráčajú tak ladne, že ich nik nedokáže zraniť. Sú to oni, ktorí zraňujú.
unsplash.com
Skús, prosím, lásku nepredstierať…
Nerob to. Pravdepodobne ani netušíš, čo zostane po tebe. Ako veľmi sa jeden život dokáže zmeniť. Koľkými myšlienkami zaplavíš jej myseľ. Nevieš, čo to je prestať milovať seba, ak ťa nemiluje ten, koho miluješ ty. Nevieš, aké to je hľadať chybu v sebe a podkopávať vlastné sebavedomie. Nevieš to… Pretože si vždy stál na druhej strane.
Najhoršie, čo žene môžeš urobiť, je vnuknúť jej pocit, že je v tvojom náručí doma, a potom jej každý deň ukazovať, že tam pre ňu nie je miesto. Vieš, poriadne dlhý čas si bude namýšľať, že si to len namýšľa. Bude si klamať natoľko, že ty s tým po čase môžeš prestať. Všetky klamstvá sama sebe vysloví za teba. A až potom, keď jej bolesťou pukne srdce, pochopí, že všetko, na čom jej v posledných mesiacoch záležalo, bola lož.
Autor: Timea
Coverphoto: Photo by Victoria Volkova on Unsplash
